Nielen v klasických vzťahoch medzi podnikateľmi vystupuje do popredia otázka výšky sadzby úrokov z omeškania, ale aj štát zasahuje do tohto citlivého vzťahu prostredníctvom trestnej zodpovednosti konajúcich osôb. Preto v Trestnom zákone už dlhodobo figuruje skutková podstata založená na zneužití slabých charakterových vlastností jednotlivca za účelom získania neúmerných výhod. Konkrétne ide o ustanovenie § 253 trestného zákona s nadpisom (rubrikou) -- Úžera. Podľa tohto ustanovenia sa každý, kto zneužívajúc niečiu a) tieseň, b) neskúsenosť alebo c) rozumovú slabosť alebo d) niečie rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju na seba prevedie, bude štátom potrestaný trestom odňatím slobody až na dva, resp. päť rokov alebo peňažným trestom.
Skutková podstata trestného činu
Pretože ide o trestný čin zaradený do 9. hlavy Trestného zákona, kde sa nachádzajú trestné činy proti majetku, aj tento trestný čin smeruje k ochrane majetku, a to nielen majetku ako takého, ale aj chráni slobodnú možnosť rozhodovania v majetkových veciach. Samotné konanie má tri alternatívy:
a) zneužitie vnútorných slabých miest druhej osoby, aby páchateľovi alebo inému bolo poskytnuté alebo sľúbené plnenie s hrubým nepomerom,
b) uplatnenie páchateľom vzniknutej pohľadávky alebo
c) prevedenie páchateľom na seba s úmyslom ju uplatniť.
Pojem tieseň je používaný nielen v trestnom, ale aj v civilnom práve. Pod týmto pojmom je potrebné chápať extrémnu životnú situáciu jednotlivca alebo jemu blízkych osôb (ich tieseň pociťuje jednotlivec ako svoju vlastnú) s negatívnym vplyvom na jeho racionálne správanie, ktorá je vyvolaná, hoci aj prechodnou, ale naliehavou potrebou a ktorej uspokojenie nie je objektívne v možnostiach tohto jednotlivca. Ako už bolo povedané, nakoľko v prípade tohto trestného činu ide o ochranu majetkových hodnôt, samotná potreba môže spočívať v nedostatku majetkových hodnôt potrebných na prekonanie určitých prekážok (získanie bytu pre rozvedenú ženu s deťmi, odstránenie následkov živelnej pohromy v spolupôsobení s nevhodnými meteorologickými podmienkami, veľké množstvo dlhov v kombinácii s hráčskou vášňou, nedostatok peňazí na finančne náročný a okamžite nutný lekársky úkon a iné). Klasickým príkladom tiesne z histórie je slávny výrok Richarda III. "Kráľovstvo za koňa!" Práve výskyt tiesne je motívom pre konanie poškodeného, ktorý hoci si je vedomý, že hodnota jeho plnenia je v hrubom nepomere k ponúkanému plneniu, na takéto plnenie pristupuje.
* Čo sa týka neskúsenosti, ide tu najmä o neskúsenosť pri vybavovaní majetkových vecí. Je preto nutné vychádzať z objektívneho stavu zapríčineného nedostatkom skúseností, ktoré sa vzťahujú alebo na určitú, špecifickú oblasť ľudských aktivít (v tomto prípade je vylúčené, aby poškodená osoba nadobudla skúsenosti iným spôsobom, ako odborným školením a praxou) alebo na celú spoločnosť (v tomto prípade ide o maloleté osoby). Nosným prvkom neskúsenosti je dôvera vložená do osoby páchateľa.
* Vo vzťahu k rozumovej slabosti musíme rozlišovať medzi konaním maloletého z toho dôvodu, že jeho informačná zásoba a určité návyky sa iba tvoria, a konaním nesvojprávnej osoby, ktorá z dôvodu poruchy psychiky nie je schopná logicky myslieť a uvažovať.
* Čo sa týka rozrušenia, odborná literatúra tento stav charakterizuje ako stav prudkého hnutia mysli vyvolaného určitou bezprostredne predchádzajúcou udalosťou, ktorá osobitne intenzívnym spôsobom zasiahla citovú zložku duševného života poškodeného do tej miery, že v tomto stave nie je schopný zvážiť, či hodnota jeho plnenia alebo sľubu je zodpovedajúca ponuke páchateľa. Rozrušenie je zákonitým sprievodným javom v prípade úmrtia v rodine (strata živiteľa). Na rozdiel od uvedenej tiesne, v prípadoch neskúsenosti, rozumovej tiesne alebo rozrušenia nie je poškodený schopný si uvedomiť, že hodnota jeho plnenia je v hrubom nepomere k ponúkanému plneniu, a koná z hľadiska spoločnosti iracionálne. Oveľa väčším problémom je posúdenie hrubého nepomeru.
Príklad:
Prejdime od suchej teórie k praxi, kde sa môže v prípade úrokov, resp. úrokov z omeškania vyskytnúť úžera, napríklad vo forme krátkodobej finančnej výpomoci. V našom prípade sú rodiča postavení pred ťažkú životnú dilemu, lebo ich dieťa trpí chorobou, ktorá je vyliečiteľná zdravotným zákrokom, ale -- vždy to večné ale. Náklady na zdravotný zákrok musí znášať pacient, lebo zdravotná poisťovňa takýto zákrok nepreplatí. V bankách sú ich žiadosti o úver postupne odmietané s jednoduchým zdôvodnením -- nepostačujúci zárobok. Zúfalé prosby rodičov sú predsa vypočuté. Kamarát z detstva je po oboznámení sa so situáciou ochotný im požičať uvedenú sumu s podmienkou, že sumu je nutné vrátiť do 6 mesiacov. Keď sa tak nestane, samozrejme, im hlavu neodtrhne, ale musia rátať s úrokmi z omeškania vo výške 6,5 %, samozrejme, za každý začatý mesiac. Rodičia súhlasia, hoci sú si vedomí, že v ich silách nie je možné dodržať termín pôžičky. Sú v časovej tiesni a zdravotný stav sa stále zhoršuje. Kamarát z detstva je tiež spokojný, lebo si je dobre vedomý toho, že pri ich zárobkoch nie sú schopní pôžičku v termíne uhradiť. Tak dochádza zo strany páchateľa k zneužitiu tiesne na strane poškodených (utrpenie z ťažkej choroby dieťaťa, ktorá sa s časom zhoršuje), a to vedome, lebo s tiesnivou situáciou, ako aj s nedostatkom peňazí v súčasnosti a v budúcnosti na strane rodičov bol páchateľ dostatočne oboznámený, a ďalej takmer 80-percentný úrok z omeškania je v hrubom nepomere s poskytnutým plnením, v našom prípade peňažnou pôžičkou. Súčasne v civilnej rovine by došlo k naplnenie dôvodov relatívnej neplatnosti, tzn. rodičia by sa mohli neskôr, po opadnutí tiesne, "zhojiť" na páchateľovi úžery tým, že by požadovali vyhlásiť uvedenú zmluvu o pôžičke peňazí za neplatnú, a tým by odpadol dôvod zaplatiť tak vysoké úroky z omeškania.
Na druhej strane, kedy by k poskytnutiu sumy s takým vysokým úrokom z omeškania došlo bez zisťovania informácií, ktoré by druhej strane naznačili, že žiadateľ je v tiesni, alebo je rozrušený, neskúsený alebo vyznačuje sa rozumovou slabosťou (nedostatok informácií o uvedenej charakteristike je problematická, lebo je veľmi rýchlo zistiteľná), a pritom by budúce plnenie bolo v hrubom nepomere, nebude založená trestná zodpovednosť subjektu, ktorý poskytuje pôžičky. Či však v tomto prípade ide o čestný spôsob podnikania, toto hodnotenie ponechajme na samotných čitateľov.
Neplatenie úrokov a trestná zodpovednosť dlžníka
Na rozdiel od vedome ziskuchtivého konania páchateľa v uvedenom trestnom čine úžery, samotný stav omeškania u dlžníka nie je možné z hľadiska trestnej zodpovednosti hodnotiť ako spoločensky nebezpečný stav, hoci na druhej strane je nutné okamžite podotknúť, že ide o celospoločensky nežiaduci stav, ktorý, najmä v rovine civilného práva, nie je slovenským právom tolerovaný. V trestnej rovine je však enormný výskyt dlhov a dlžníkov tolerovaný. Nakoľko podnikateľská činnosť sa vyznačuje po právnej stránke kombináciou stále sa opakujúcich piatich prvkov, z ktorých najmä podnikateľské riziko má najväčší dosah na omeškanie dlžníka, nie je možné a ani v budúcnosti by nebolo vhodné zatvárať dlžníkov do väzenia. Nielenže by nepostačovala súčasná kapacita slovenských väzníc, ale predovšetkým takéto konanie štátnym orgánom zakazuje článok 17 ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky.
Na doplnenie uvedenej problematiky si môžeme objasniť aj trestnú zodpovednosť dlžníka, ktorý okrem iných platieb nechce zaplatiť tiež úroky z omeškania, a to prostredníctvom rozhodnutia, ktoré vyniesol Najvyšší súd SR v nasledovnej trestnej veci. Obžaloba kládla obvinenému za vinu, že ako súkromný podnikateľ odoberal pre svoju predajňu potravín tovar z veľkoskladov. Za odobratý tovar vyúčtovaný v cene nad 600-tisíc Sk nezaplatil a, naopak, finančné prostriedky získané odpredajom tovaru použil na rozvoj svojej podnikateľskej činnosti. Týmto svojím konaním podľa obžaloby porušil v tom čase platný Hospodársky zákonník v ustanovení § 119a ods. 2 a neskôr Obchodný zákonník v ustanoveniach § 447 a nasl. a svojho veriteľa dostal do takého stavu platobnej neschopnosti, že bol nútený požiadať banku o poskytnutie krátkodobého úveru.
Najvyšší súd s konštatovaním, že uvedeným konaním obžalovaného podnikateľa mali byť porušené záväzné pravidlá hospodárskeho styku, tzn. pravidlá zakotvené v citovaných ustanoveniach Hospodárskeho, resp. Obchodného zákonníka, nesúhlasil. Uvedené mu vyplynulo z toho, že podľa § 127 ods. 1 Trestného zákona sa trestného činu porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku dopustí ten, kto v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému v značnom rozsahu neoprávnené výhody poruší závažným spôsobom pravidlá hospodárskeho styku ustanovené všeobecne záväzným predpisom. Najvyšší súd poukázal na tú skutočnosť, že citované ustanovenie Trestného zákona je trestnoprávnou normou s blanketovou dispozíciou, t. j. dispozíciou odkazujúcou na všeobecné záväzné právne predpisy mimo Trestného zákona, ktoré sa v dôsledku toho stávajú jeho súčasťou (v rámci tejto blanketovej dispozície). Preto pred orgánmi činnými v trestnom konaní stojí neľahká úloha zistiť a skutkovo ustáliť, ktorý konkrétny všeobecne záväzný právny predpis, upravujúci pravidlá hospodárskeho styku, by mal byť posudzovaným konaním páchateľa porušený. Bez takého zistenia nemožno posúdiť, či išlo o závažné porušenie pravidiel hospodárskeho styku tak, aké to predpokladá skôr citovaná skutková podstata trestného činu podľa § 127 ods. 1 Trestného zákona.
Pravidlá hospodárskeho styku
Zásadnou výkladovou otázkou je výklad pojmu pravidlá hospodárskeho styku. Pod týmto pojmom je potrebné rozumieť tie normy všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré vymedzujú základné a záväzné hranice hospodárskej súťaže, ľudovo povedané ide o tzv. pravidlá hry, mimo ktorých nerušený rozvoj hospodárskej súťaže nie je možný. S odkazom na ustanovenia § 41 a 42 Obchodného zákonníka poukázal, že osoby zúčastňujúce sa na hospodárskej súťaži musia dodržiavať právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať, a to najmä vo forme nekalosúťažného konania a nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaže, ktoré je upravené v zákone č. 63/1991 Zb. Porušenie pravidiel hospodárskeho styku môže spočívať aj v porušení kogentných ustanovení iných všeobecne záväzných právnych predpisov, pokiaľ tieto majú zásadný význam na vymedzenie rámca hraníc hospodárskej súťaže. Na druhej strane nie je možné za pravidlá hospodárskeho styku v zmysle Trestného zákona považovať ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, upravujúce konkrétne obchodno-záväzkové (zmluvné) právne vzťahy. Záverom Najvyšší súd zdôraznil, že v dôsledku uvedeného nemôže byť bez ďalšieho za trestný čin porušovaní záväzných pravidiel hospodárskeho styku stíhaný dlžník, ktorý je v omeškaní s plnením dlhu, zmluvný zhotoviteľ diela, ktorý poruší v zmluve dohodnuté povinnosti a pod. V prospech tohto záveru svedčí okolnosť, že nesplnenie uvedených zmluvných povinností okrem zmluvne dohodnutých sankcií sankcionujú príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, upravujúce zodpovednosť za porušenie povinností, vyplývajúcich z toho-ktorého zmluvného vzťahu.