Sedem percent. Také je zastúpenie žien vo vrcholnom manažmente stredných a väčších českých podnikov. V iných európskych krajinách je podobný stav. Vyplýva to zo štúdie CERGE, Centra pre ekonomický výskum a doktorské štúdium Univerzity Karlovej v Prahe.
Prečo vo vedení dominujú muži
Neplatí, že čo muž, to rodený šéf. A nie je to pravda ani v prípade žien. Prevaha mužov vo vedení je daná predovšetkým historicky. "Niektorí vôbec nechcú rešpektovať ženu ako svoju nadriadenú," hovorí marketingový riaditeľ Ikea Ondřej Kraus. Príčinou je zaužívané čiernobiele vnímanie muža ako živiteľa a ženy ako gazdinej.
Manažéri vo firme bývajú uzavretou skupinou s vlastnými pravidlami a spôsobom komunikácie. Pre ich kolegyne je ťažké do "ich sveta" preniknúť. "Muži vo vrcholných pozíciách často medzi seba ženu jednoducho ani nepustia," hovorí prezidentka Moravskej asociácie podnikateliek a manažérok Mona Nechvátalová.
Svoje však robí i nízke sebavedomie žien v porovnaní s mužmi. "Ženy sú často k sebe veľmi kritické. Ak niečo neovládajú na sto percent, radšej nič nehovoria, aby to nebolo zle," vysvetľuje riaditeľka personálneho odboru HVB Bank Jana Riebová.
Bez žien to ide. Ale s nimi to ide lepšie
Je nízke zastúpenie žien medzi šéfmi nedostatkom? Kraus tvrdí, že pre firmu je vždy prínosom mať rôznorodý manažment. "Nejde len o iné názory, skúsenosti, vek, ale i pohlavie. Za rovnako zlé by som považoval, keby v manažmente chýbali muži," hovorí.
Podľa Riebovej prevaha mužov vo vedení neškodí. Zároveň však dodáva, že ak bude vo vedení viac žien, môže to mať na výsledky firiem len pozitívny vplyv. Riaditeľka Sociologického ústavu Akadémie vied ČR Marie Čermáková sa genderovou problematikou zaoberá dvadsať rokov. Pripomína, že špičkových ľudí, o ktorých majú firmy veľký záujem, je málo. Ak si vyberajú z mužov, je to stále výber z jednej polovice ľudstva. Nie z tej horšej, ani lepšej, skrátka z inej. "Ekonomicky najúspešnejšie spoločnosti majú rovnaký prístup k ženám a pracujú na tom, aby sa prispôsobili ich potrebám a požiadavkám. A opláca sa im to," dodáva Čermáková.
Rozhodnúť musia schopnosti, nie pohlavie
Vo vedení firiem, organizácií, nepanuje rovnováha. A v prípade, že ženám bráni v prístupe do riadiacich pozícií iba nechuť mužského vedenia, nie je to v poriadku. Aj preto je Čermáková zástankyňou kvót. "Ako inak docieliť, že sa žena dostane do vedenia, ktoré je výlučne pánskym klubom?" pýta sa. Podľa nej treba vytvoriť najskôr vzory, aby si spoločnosť na daný stav zvykla a ľahšie sa zbavila predsudkov.
No kvóty by nemali znamenať postup pracovníčky za každú cenu. "Ide len o to, aby talentovaná žena nebola diskriminovaná len preto, že je žena," vysvetľuje Čermáková.
Kraus má trochu iný názor. "Každá kvóta je zlá a nemá zmysel, pretože i pozitívna diskriminácia je stále diskriminácia," tvrdí. Niekoľkokrát pracoval v tíme, ktorý viedla manažérka. Takáto spolupráca ho vždy obohatila a bol rád, že ženy boli vo vedúcich pozíciách vďaka svojim kvalitám, a nie kvôli kvótam.
Zároveň priznáva, že by mu prekážalo, keby bol jeho šéfom neschopný muž len preto, že je to muž. "Jediné pozitívum v zavedení kvót vidím v tom, že to donúti niektorých mužov premýšľať inak."
S kvótami nesúhlasí ani Mona Nechvátalová. Argumentuje tým, že je predovšetkým v záujme firiem vyberať si najlepších spolupracovníkov, či už ide o muža alebo ženu. Potvrdzujú to i niektoré výskumy z USA. Tam, kde vládne medzi podnikmi tvrdá konkurencia, je postavenie žien lepšie. Firmy si nemôžu dovoliť neprijať schopnú ženu len preto, že je to žena a namiesto nej najať menej schopného muža.
Dá sa situácia zmeniť aj inak než kvótami? Začať by sa malo už pri výchove detí, ktorá ich bude viesť k tolerancii k rôznym ľudským kvalitám. Dôležité je i presadzovanie rovnakej príležitosti pre mužov a ženy. Nejde o to, aby boli ženy zvýhodňované, ale predovšetkým o zníženie ich hendikepu vyplývajúceho z predsudkov spoločnosti, teda mužov i žien samotných.