Americký dolár sa stal hlavnou svetovou menou v prvej polovici 20. storočia. V súvislosti s jeho poklesom sa objavujú špekulácie, že by mohol stratiť svoju dominantnú pozíciu. Je možné, aby euro, prípadne iná mena, naplnili takúto predstavu?
Podobné špekulácie sa objavili vždy v súvislosti s poklesom dolára, ktorý nastal za ostatných tridsať rokov štyrikrát. Počas aktuálnej depreciácie od roku 2002 stratil dolár 28 percent oproti euru a 14 percent oproti košu mien. V súčasnosti tvorí dolár asi 66 percent svetových devízových rezerv, podiel eura je 25 percent, jenu 4 percentá a britskej libry 3 percentá. Vyplýva to z údajov Medzinárodného menového fondu (MMF).
Podľa niektorých odborníkov je súčasná pozícia dolára čiastočne skreslená. Najväčším problémom sa javí rekordný deficit bežného účtu platobnej bilancie dosahujúci šesť percent HDP a čisté zahraničné záväzky na úrovni 22 percent HDP, ktoré sú tiež blízko historického maxima. Zahraničné centrálne banky, zdá sa, obmedzili nákup amerických vládnych dlhopisov a ak bude takýto trend pokračovať, dominancia dolára môže byť v najbližších rokoch ohrozená, tvrdí týždenník Economist.
História si pamätá iba jednu zmenu dominantnej meny. Britská libra kraľovala počas obdobia zlatého štandardu. Dve nákladné svetové vojny a dve obdobia menovej devalvácie ju však výrazne oslabili.
Najpravdepodobnejším kandidátom na menovú dominanciu je euro. Rezervná mena musí mať za sebou silnú domácu ekonomiku s vysokým podielom na svetovej produkcii. USA stále vládnu svetovej ekonomike, eurozóna však veľmi nezaostáva. Takisto je potrebný otvorený a dobre rozvinutý finančný trh. Integrácii európskeho pomohlo zavedenie spoločnej meny.
Dôležitou podmienkou je aj dôvera v danú menu. Či si dolár udrží svoju pozíciu, bude najviac závisieť od vlastnej politiky USA, tvrdí Barry Eichengreen z University of California v Berkeley vo svojej najnovšej štúdii. Pretrvávanie vysokého deficitu bežného účtu s nadmernými zahraničnými záväzkami môže spôsobiť ďalšie oslabovanie dolára a nevôľu v zahraničí držať doláre. Podľa inej štúdie je významné aj rozhodovanie centrálnych bánk, ktoré držia menu preto, že tak robia ostatní, čím sa ešte upevňuje dominantná pozícia väčšinovej meny.
Pri súčasných úrovniach oslabovania dolára a posilňovania eura by podľa výpočtov autorov mohlo euro nahradiť dolár okolo roku 2020. Takéto odhady sú však veľmi krehké, doláru trvalo niekoľko desaťročí, kým nahradil libru a navyše je evidentná ekonomická zraniteľnosť eurozóny. Najväčší skeptici očakávajú skôr zánik eura ako jeho postavenie na výslní svetových mien.
Podľa Eichengreena by sa vo svete mohla sformovať viac ako jedna hlavná rezervná mena. Preferovanie dominantnej meny nahráva na dlhý čas doláru, postupné posilňovanie svetových finančných trhov by však mohlo pomôcť euru.