Meranie škodlivín hluku
Pracujem v súkromnej spoločnosti v profesii obrábač kovov. Pri práci sa vyskytuje fyzikálna škodlivina -- hluk. Zamestnávateľ zabezpečil vykonanie objektivizácie pracovného prostredia meraním škodlivín. Hodnoty hladiny hluku presahovali hodnoty nad 85dB, t. j. maximálnu prípustnú hodnotu v zmysle nariadenia vlády č. 40/2002 Z. z. Zamestnávateľ mi prideľuje chrániče sluchu a ostatné druhy osobných ochranných pracovných prostriedkov. Mám alebo nemám v mojom prípade nárok na vyplácanie mzdového zvýhodnenia (príplatkov) za sťažené a zdraviu škodlivé pracovné prostredie? Ak áno, v akej výške a podľa akých právnych predpisov?
-- Požiadavky na ochranu zdravia pred rizikom z vystavenia hluku, mechanického kmitania a otrasov (vibrácie) a najvyššie prípustné hodnoty hluku a vibrácií v pracovnom prostredí uvádza nariadenie vlády SR č 40/2002 Z. z. o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami. Ak na vašom pracovisku namerali hraničné alebo prekračujúce hodnoty hladiny hluku, resp. ak hrozí riziko prekročenia najvyššie prípustných hodnôt alebo expozície zamestnanca škodlivým faktorom práce, alebo pracovného prostredia, mal by sa zamestnávateľ obrátiť so žiadosťou o posúdenie tohto stavu na príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva (na jeho čele je regionálny hygienik), vykonávajúci štátny zdravotný dozor vo svojom územnom obvode. Uvedený úrad môže rozhodnúť o zaradení vášho pracoviska do príslušnej rizikovej skupiny a môže zamestnávateľovi uložiť opatrenia na zabezpečenie ochrany zamestnancov vrátane povinnosti poskytovať zamestnancom mzdové zvýhodnenie za prácu v zdraviu škodlivom prostredí. Na základe toho je potom zamestnávateľ povinný v súlade s § 124 Zákonníka práce poskytovať zamestnancom popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v takomto prostredí mzdové zvýhodnenie v rozsahu najmenej 20 percent minimálnej hodinovej mzdy, ktorej výška je v súčasnosti 35 Sk. V kolektívnej zmluve je možné dohodnúť aj vyššie mzdové zvýhodnenie. Ak sú vplyvy škodlivých faktorov práce alebo pracovného prostredia nižšej intenzity ako sú uvedené v nariadení vlády, alebo ak pôsobenie ďalších vplyvov pracovného prostredia nespôsobuje síce ohrozenie života alebo zdravia, ale zamestnancovi významne sťažuje prácu, môže zamestnávateľ poskytovať mzdové zvýhodnenie aj v nižšej výške ako 20 percent z minimálnej hodinovej mzdy.
Odmeňovanie učiteľov
Pracujem ako učiteľka ZŠ na jednej škole už štrnásty rok. V jeseni budem mať 50 rokov. V našej kolektívnej zmluve je uvedené, že pri jubileu dostáva zamestnanec jeden tarifný plat navyše. Ja však chcem odísť na inú školu v tom istom okrese. Črtá sa mi miesto od nového roka. Ak by som odišla, mám nárok na tento plat zo školy, v ktorej teraz pôsobím, alebo kto by mi mal vyplatiť finančnú sumu k životnému jubileu? Alebo je to tak, ako mi bolo povedané, že na ňu nebudem mať nárok?
-- Odmeňovanie učiteľov sa realizuje podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení ďalších predpisov. Podľa § 20 tohto zákona môže zamestnávateľ poskytovať zamestnancovi odmenu za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku až do sumy jeho funkčného platu. Uvedená odmena je v zákone formulovaná ako možnosť. V kolektívnej zmluve je možné dohodnúť poskytnutie odmeny pri životnom jubileu ako nárok zamestnanca. K tomu je možné dohodnúť aj podrobnejšie podmienky. Zrejme aj vo vašej kolektívnej zmluve je táto odmena uvedená ako nárok, avšak pri splnení podmienky existencie pracovného pomeru k danému zamestnávateľovi v čase vzniku nároku, t. j. dňa narodenín. Preto ak by ste už u tohto zamestnávateľa nepracovali, nemali by ste nárok na vyplatenie odmeny. Povinnosť vyplatiť odmenu neprechádza na ďalšieho zamestnávateľa. Vy však uvádzate, že narodeniny budete mať na jeseň a odísť chcete až od nového roka. V takejto situácii by ste odmenu mali dostať. Ak by však znenie kolektívnej zmluvy bolo také, že odmena sa nevzťahuje na zamestnancov, ktorí v čase narodenín už rozväzujú pracovný pomer, t. j. ak sú napr. vo výpovednej dobe, vtedy by ste nárok na odmenu nemali. Zamestnávateľ však sám nemôže rozhodnúť, že vám jubilejnú odmenu nedá, pretože pripravujete skončenie vášho pracovného pomeru, ak kolektívna zmluva takúto podmienku neobsahuje. Preto treba poznať presné znenie úpravy v kolektívnej zmluve a podľa toho si jubilejnú odmenu uplatňovať, a to aj súdnou cestou.
Príspevok na stravovanie
V akej minimálnej sume má prispievať zamestnávateľ zamestnancovi na stravné lístky, resp. gastrolístky? Som predavač. Zamestnaný som už 5 rokov. Na koľko dní dovolenky ročne mám nárok?
-- Zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov vo výške najmenej 55 percent skutočnej ceny jedla, resp. ceny stravného lístka alebo gastrolístka. Táto suma je ohraničená 55 percentami stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní od 5 do 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Vzhľadom na to, že v súčasnosti je výška uvedeného stravného na pracovných cestách 80 Sk, príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov je najviac 44 Sk. Rozsah nároku zamestnanca záleží nielen od počtu odpracovaných rokov, ale aj od jeho veku. Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Päťtýždňovú dovolenku má zamestnanec, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku. Učitelia, majstri odbornej výchovy a vychovávatelia majú osem týždňov dovolenky v kalendárnom roku. Vzhľadom na to, že pracujete len päť rokov, máte nárok na dovolenku na zotavenie v rozsahu štyroch týždňov (uvedené platí aj v prípade, ak by ste boli študovali na vysokej škole).