Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť na pracovnom pomere s kratším pracovným úväzkom, ako je ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 Zákonníka práce.

Týždenný pracovný čas
Ustanoveným týždenným pracovným časom je dĺžka pracovného času u daného zamestnávateľa. Táto môže byť najviac 40 hodín týždenne.
U zamestnanca, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, je maximálny rozsah pracovného času najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne. Ak pracuje vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke, jeho pracovný čas môže byť najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne.
Pracovný čas zamestnanca, ktorý pracuje s dokázanými chemickými karcinogénmi, je najviac 33 a 1/2 hodiny týždenne.
Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov.
Mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov.

Určený pracovný čas
Určený pracovný čas je pracovný čas, ktorý musí zamestnanec odpracovať v príslušný týždeň podľa rozvrhu pracovných zmien. Pracovná zmena je časť ustanoveného týždenného pracovného času, ktorý je zamestnanec povinný na základe vopred určeného rozvrhu pracovných zmien odpracovať v rámci 24 hodín za sebou nasledujúcich. Začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určuje zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov.

Úprava pracovného času
Zamestnanec sa môže so zamestnávateľom dohodnúť na zmene ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas a, naopak, kratší týždenný pracovný čas môžu dohodou v pracovnej zmluve zmeniť na ustanovený týždenný pracovný čas.
Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvalo sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný takejto žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody (§ 164 ods. 2 ZP).

Príklad
Ako postupovať v prípade, keď je potrebné zmeniť pracovnú zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú na plný pracovný úväzok na pracovnú zmluvu na kratší pracovný čas, ak zamestnanec odmietne podpísať dohodu o zmene pracovnej zmluvy? Týka sa to majstra odbornej výchovy, ktorého od druhého polroka 2006 môžeme zamestnať iba na polovičný úväzok, iné pracovné miesto preňho nemáme.
-- Dôvodom na potrebu pristúpiť k zmene pracovného pomeru v uvedenom prípade sú zmeny v pracovným podmienkach, ktoré v prípade uvedeného zamestnanca spočívajú v znížení počtu žiakov. Ide o zásadné zmeny, ktoré sa odrážajú v nutnosti riešiť ďalšie otázky, ako efektívnosť, využiteľnosť pracovných síl a podobne. Jednoznačne ide o organizačné dôvody. Tie možno riešiť len dohodou alebo výpoveďou z organizačných dôvodov.
Zmena pracovného pomeru z plného na polovičný úväzok môže nastať len po dohode so zamestnancom. Ak zamestnanec nesúhlasí, situáciu možno riešiť len skončením jeho pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti polovice jeho pracovného úväzku. Ak u zamestnávateľa nie je možné využiť druhú polovicu pracovnej kapacity zamestnanca na inom poste, problém možno riešiť len tak, že sa s týmto zamestnancom skončí pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti a na miesto sa prijme zamestnanec, ktorý súhlasí s prácou na polovičný úväzok.

Rozvrhnutie pracovného času
Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni. Zamestnanec môže pracovať denne v skrátenom pracovnom režime alebo môže mať pracovný čas rozvrhnutý tak, že pracuje len v niektoré dni v týždni.

Príklad
Aké pracovnoprávne vzťahy máme uzatvárať so zamestnancami na sezónnu prácu na kúpaliskách, keď je ovplyvnená slnečným počasím? Pracovný čas je od 9. do 18. hodiny, plus soboty a nedele do 19. hodiny, pričom ak prší, tak sa nepracuje.
Ak uzavrieme pracovnú zmluvu s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom a bolo by slnečné počasie nepretržite dva mesiace, zamestnanci by pracovali neustále sedem dní v týždni. Ak uzavrieme pracovnú zmluvu s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom a zamestnanci by nepracovali v dôsledku dažďov niekoľko dní, zamestnávateľ by im musel aj tak uhradiť celú mzdu.
-- Ak je predpoklad, že rozdiel v dĺžke pracovného času v jednotlivých týždňoch bude viac ako tri hodiny a pracovný čas presiahne v jednotlivých dňoch deväť hodín (ide o podmienky pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času), môžete so zamestnancami na práce na kúpaliskách počas letnej sezóny uzatvoriť pracovné zmluvy len s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. Avšak aj pritom treba dodržať § 87 Zákonníka práce, a to, že pracovná zmena je najviac dvanásťhodinová a zamestnanec odpracuje za celú dobu existencie pracovného pomeru v priemere najviac 48 hodín v týždni (ustanovený pracovný čas najviac 40 hodín a 8 hodín práca nadčas -- treba dať pozor na celkový rozsah nadčasovej práce, ktorý nesmie presiahnuť 150 hodín na zamestnanca). Preto ak má zamestnanec pracovať podľa uvedeného harmonogramu od 9. do 18. hodiny, plus soboty a nedele do 19. hodiny, môže pracovať v týždni v podstate len päť celých dní. Preto musíte prijať viac zamestnancov tak, by sa striedali.

Práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa
V súlade so zásadou rovnosti sa zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní so zamestnancom zamestnaným na ustanovený týždenný pracovný čas. Otázky diskriminácie, vrátane zákazu a obmedzení pri získavaní informácií v predzmluvných vzťahoch, platia aj pre pracovné pomery na kratší pracovný čas.
Pri uzatváraní pracovného pomeru na kratší pracovný čas je možné dohodnúť v pracovnej zmluve skúšobnú lehotu tak, ako pri pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas.
Zákonník práce v § 49 ods. 8 ukladá zamestnávateľom povinnosť informovať zrozumiteľným spôsobom zamestnancov a zástupcov zamestnancov o možnostiach pracovných miest na kratší pracovný čas a na ustanovený týždenný pracovný čas.
Práva a povinnosti oboch účastníkov pracovnoprávneho vzťahu sú rovnaké bez ohľadu na to, či zamestnanec pracuje na plný alebo kratší pracovný čas.
Zákonník práce v zásade delí povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov na základné a iné.
K základným povinnostiam zamestnancov patrí predovšetkým povinnosť pracovať svedomito a riadne podľa svojich síl, vedomostí a schopností, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení určeného pracovného času, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, riadne hospodáriť s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.
Podľa súdnej praxe zavinené porušenie základných povinností predstavuje závažné porušenia pracovnej disciplíny, čo znamená, že zamestnávateľ v takomto prípade môže okamžite pristúpiť ku skončeniu pracovného pomeru bez toho, aby na porušenie upozorňoval zamestnanca.
Medzi základné povinnosti zamestnávateľov patrí povinnosť oboznámiť zamestnanca aj pri nástupe do pracovného pomeru na kratší pracovný čas s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, osobitne s tými, ktoré musí pri svojej práci dodržiavať. Ďalej s pracovným poriadkom, kolektívnou zmluvou a príslušnými vnútornými predpismi. Ide o dôležitú povinnosť zamestnávateľa, ktorej nesplnenie môže viesť až k zbaveniu sa zodpovednosti zamestnanca v prípade, ak spôsobí zamestnávateľovi škodu.
Odo dňa vzniku pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, utvárať mu podmienky na plnenie pracovných úloh, dodržiavať ostatné pracovné podmienky určené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou alebo pracovnou zmluvou a platiť mu mzdu za vykonanú prácu.
Ďalšie povinnosti má zamestnávateľ napríklad v oblasti podnikovej sociálnej politiky a v rámci nej najmä povinnosť zabezpečovať stravovanie zamestnancov, plniť úlohy v nadväznosti na tvorbu a použitie sociálneho fondu, vytvárať podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov s cieľom prehĺbenia ich kvalifikácie na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve.
Do oblasti ochrany zdravia pri práci patrí aj povinnosť zamestnávateľa bezplatne poskytovať zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky a udržiavať ich v používateľnom stave. Súčasťou ustanovení o ochrane práce je aj poskytovanie ochranných nápojov podľa zákona o ochrane zdravia ľudí.
Zamestnávatelia sú tiež povinní zabezpečovať prostriedky potrebné na telesnú hygienu, a to bezplatným poskytovaním umývacích, čistiacich a dezinfekčných prostriedkov.