1. vytvoriť také prostredie a motivačné mechanizmy, ktoré budú zlepšovať zdravotný stav populácie,
2. zvyšovanie akcieschopnosti systému zodpovedajúcemu potrebám obyvateľov,
3. zabezpečenie finančnej ochrany jednotlivcov pred katastrofickými nákladmi na zdravotnú starostlivosť a
4. zabezpečiť vyrovnané hospodárenie zdravotníctva a vytvorenie nového systému poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorý by bol zároveň spravodlivý a aj finančne udržateľný.
Cieľom ministerstva je nastaviť zdravotný systém tak, aby sa štát z pozície tvrdého zasahovania v úlohe producenta zdravotných služieb dostal výlučne do pozície jemného regulátora. Reforma zdravotníctva je zameraná na zvýšenie angažovanosti a zodpovednosti každého subjektu v systéme.
Po prvé, pacient musí prebrať vyššiu mieru zodpovednosti za svoj zdravotný stav. Vláda nemôže zobrať priamu garanciu za zlepšovanie zdravotného stavu populácie, ale nepriamo môže vytvárať systém a prostredie, aby sa zdravotný stav populácie zlepšoval. Zdravotný stav je len z jednej štvrtiny ovplyvňovaný systémom a zvyšok zodpovednosti zaň je mimo dosahu zdravotného systému.
Po druhé, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti musí zobrať väčšiu mieru zodpovednosti za jej správne poskytovanie a kvalitu aj s prípadným rizikom postihov. Cieľom je zvýšenie bezpečnosti liečby a dôvery pacienta voči systému.
Po tretie, zdravotná poisťovňa musí zobrať svoj diel zodpovednosti, predovšetkým za manažment pacienta v systéme a plnení kritérií solventnosti a nákupu zdravotnej starostlivosti.
Neefektivita a dlhy
Zdravotný systém socialistického typu, založený na centrálnom riadení, extenzívnej sieti nemocníc s dôrazom na fyzickú dostupnosť, bol dlhodobo neudržateľný. Nevhodnú konštrukciu zdravotného systému zameraného skôr na liečenie chorých, ako na udržiavanie populácie v dobrom stave, označila Svetová banka ako zastaranú paradigmu. Napriek tomu, že veľa ľudí považuje svoje vlastné zdravie za prvoradé, nevenujú mu dostatočnú pozornosť, čo sa prejavuje v myslení uprednostňujúcom liečbu pred prevenciou, aj v stravovacích a fajčiarskych návykoch. Táto skutočnosť bola navyše podporená ústavou garantovanou, no iluzórnou bezplatnosťou slovenského zdravotníctva.
Nadmerné očakávania obyvateľov sú na Slovensku podporené neprimerane vysokou finančnou ochranou, na ktorú spoločnosť nemá dosť zdrojov. Až do júna 2003 systém na základe povinného zdravotného poistenia poskytoval občanom zdravotné služby "bezplatne" bez akejkoľvek finančnej protihodnoty a pri minimálnej finančnej spoluúčasti pacienta. Takto široko definovaná a garantovaná solidarita spôsobovala neudržateľnú výšku nákladov a potláčala zodpovednosť jednotlivca za svoje zdravie. Dôsledkom bol kontinuálny rast nákladov nad rámec schopnosti ich financovania, predovšetkým v rokoch 2000 až 2002 (Tabuľka 1).
Tabuľka 1: Hospodárenie systému zdravotníctva, v % z HDP
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002*
2003
2004
2005
Príjmy, % HDP
6,1
7,2
7,0
6,9
6,4
6,4
6,4
6,8
6,5
6,4
6,5
Výdavky, % HDP
6,2
7,2
7,6
7,6
6,9
7,3
7,3
7,7
6,9
6,6
6,5
Deficit, % HDP
-0,1
0,0
-0,6
-0,7
-0,5
-0,9
-0,9
-0,9
-0,4
- 0,2
0,0
Zdroj: Ministerstvo zdravotníctva SR
* od roku 2002 vrátane neformálnych platieb
Informácia o vysokej efektívnosti slovenského zdravotníctva je mýtus. Podľa komparatívnej štúdie porovnávajúcej krajiny OECD (Osterkamp, 2004) je efektívnosť slovenského zdravotníctva na úrovni 61,2 percenta. Efektívnosť na úrovni 100 percent dosahujú krajiny ako Holandsko, Luxembursko, ale aj Japonsko či Mexiko.
Zníženie zadlženia
Cieľom stabilizačných opatrení je zastavenie rastu dlhu a obmedzenie nadbytočnej spotreby zdravotníckych služieb a liekov. Kým priemerný ročný počet návštev lekára v OECD bol 5,6 návštevy, na Slovensku bol 9,2. (Údaj pre OECD je za rok 2000, prameň OECD Health at Glance 2003. Údaj za SR je odhadom vypočítaným podľa počtu ambulantným návštev preplatených VšZP v roku 2003.) Podľa odhadu ministerstva zdravotníctva sa ročne znehodnotí vyše 41 ton predpísaných, nepoužitých, ale uhradených liekov.
Aby bolo možné naštartovať akékoľvek zmeny, bolo najprv potrebné moderne vymedziť pojem zdravotná starostlivosť a definovať súvisiace služby (stravovanie, ubytovanie a doprava). Okrem novej definície zdravotnej starostlivosti stabilizačné opatrenia obsahovali zavedenie poplatkov, zmenu liekovej politiky a pilotné projekty reštrukturalizácie nemocníc.
Naštartovanie reformy - zavedenie poplatkov. Úplne novým prvkom bolo zavedenie platieb za návštevu lekára, vystavenie receptu a poskytovanie súvisiacich služieb od 1. júna 2003. Tento krok zvyšuje zodpovednosť pacienta za vlastné zdravie jeho finančnou spoluúčasťou. Poplatky sú symbolické, pričom niektoré skupiny pacientov sú od nich oslobodené. Sociálne slabí najprv platili nižšie poplatky. Bolo to administratívne náročné a preto sa výnimky zrušili. Tieto skupiny ako kompenzáciu dostávajú 50 Sk mesačný príspevok na zdravotníctvo na každého člena domácnosti.
Zavedenie poplatkov zlomilo psychologický mýtus o bezplatnosti zdravotníctva. Bolo dôležité, aby výška poplatkov nebola stanovená tak vysoko, že by pacientov mohla odradiť od návštevy lekára. Pri necitlivom stanovení tohto prahu sa môže stať, že pacient lekára naozaj nenavštívi a náklady na liečbu prídu neskôr, ale už vo vyššej sume. Na druhej strane, výška poplatkov musí byť vyššia, ako sú administratívne náklady spojené s ich zavedením. Tie boli po zavedení poplatkov vyčíslené samými lekármi na 7 až 9 Sk.
Základnou hypotézou ministerstva pri zavedení poplatkov bolo:
1. Obmedziť nadbytočný dopyt po zdravotnej starostlivosti znížením počtu návštev u lekára a znížiť spotrebu liekov, pri rešpektovaní dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
2. Zvýšiť spoluzodpovednosť pacienta za svoj zdravotný stav.
3. Znížiť mieru korupcie.
Národná rada schválila poplatky za služby spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti s účinnosťou od 1. júna 2003 (Tabuľka 2).
Tabuľka 2: Výška poplatkov, ktoré boli zavedené s platnosťou od 1. júna 2003
Výška poplatku
Za čo
Kto si ho necháva
Primárna ambulantná starostlivosť (PAS)
20 Sk
Za návštevu
lekár
Špecializovaná ambulantná starostlivosť (ŠAS)
20 Sk
Za návštevu
špecialista
Nemocnica (strava a ubytovanie)
50 Sk
Za jeden deň
nemocnica
Doprava
2 Sk
Za km
doprava
Recept
20 Sk
Za recept
5 Sk lekárnik
15 Sk zdravotná poisťovňa
Poznámka: Z hľadiska sociálnej únosnosti existujú pre určité sociálne skupiny výnimky
Prax. Zavedenie do praxe sa nevyhlo dvom problémom. Poslanci do zákona vložili príliš veľa výnimiek (napr. výnimka pre občanov v hmotnej núdzi - asi 700-tisíc ľudí), takže niektorí lekári najmä, v ekonomicky slabších regiónoch, boli týmto krokom diskriminovaní. Na druhej strane občania nemali dostatok informácií o poplatkoch a tak sa často stávalo, že platili aj vtedy, keď nemuseli, alebo platili viac než mali. Od 1. januára 2004 bol zavedený systémový príspevok na zdravotníctvo pre ľudí v hmotnej núdzi vo výške 50 Sk mesačne na každého člena domácnosti s cieľom krytia nákladov na služby spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Zároveň sa zrušila výnimka z platenia za služby pre ľudí v hmotnej núdzi.
Výsledok prvý - pokles návštev. Z údajov zdravotných poisťovní vyplýva, že počet návštev v primárnej sfére v druhom polroku 2003, teda po zavedení poplatkov, klesol o 10 percent oproti rovnakému obdobiu v roku 2002. Podobný pozitívny výsledok bol zaznamenaný aj v lekárskej službe prvej pomoci (pokles o 13 percent). Len minimálny pokles bol zaznamenaný pri lekároch špecialistoch (o 2 percentá) a v nemocniciach (taktiež o 2 percentá). Príčinou je fakt, že k týmto poskytovateľom už chodia pacienti so skutočným problémom a na odporúčanie lekára prvého kontaktu. Tým sa naplnila prvá časť hypotézy, že v systéme existuje nadbytočný dopyt, ktorý zaťažuje lekárov a spôsobuje systému dodatočné náklady.
Výsledok druhý - nezhoršená dostupnosť. Obava o "zhoršení" dostupnosti zdravotných služieb sa nepotvrdila, čo dokumentujú aj výsledky prieskumu, ktorý v januári pre ministerstvo zdravotníctva uskutočnila agentúra FOCUS na reprezentatívnej vzorke obyvateľov. Len 1,5 percenta respondentov uviedlo, že zavedenie poplatkov natoľko ovplyvnilo ich správanie, že k lekárovi prestali chodiť. Na druhej strane, až 58,4 percenta opýtaných svoje správanie nezmenilo a k lekárovi chodia rovnako často ako predtým. Redukcia (nadbytočného) dopytu bola zaznamenaná u 18 percent občanov, ktorí obmedzili počet návštev. Zníženie počtu návštev je popri zvýšení kvality zdravotnej starostlivosti aj významným faktorom poklesu predpísaných liekov, pretože až 95 percent návštev pacienta u lekára primárnej ambulantnej starostlivosti sa končí predpísaním lieku.
Výsledok tretí - poplatky menia hodnoty správnym smerom. Zavedenie poplatkov v zdravotníctve z hľadiska rodinných rozpočtov predstavuje položku, s ktorou rodiny nekalkulovali. Celková spoluúčasť občanov na zdravotníctve dosiahla v roku 2004 približne 16 miliárd Sk (asi 250 Sk na občana mesačne), čím podiel výdavkov na zdravotníctvo stúpol z 1,53 percenta na 2,17 percenta celkovej spotreby domácností (Tabuľka 3).
Tabuľka 3: Súkromné výdavky domácností na zdravotníctvo v Sk
2000
2001
2002
2003
1 polrok 2004
2004*
Mesačné výdavky na zdravotníctvo v prvom polroku
87
95
102
135
242
Celkové výdavky na zdravotníctvo v mil. Sk
6 354
7 856
8 440
10 209
7 694
15 500
Celková spotreba domácností v mil. Sk
519 596
577 522
623 146
667 453
356 889
715 000
Podiel výdavkov na zdravotníctvo na celkovej spotrebe
1,22 %
1,36 %
1,35 %
1,53 %
2,16 %
2,17 %
Zdroj: Rodinné účty, ŠÚ SR
* prognóza, autor
Takáto zmena štruktúry výdavkov nemusí byť prijatá okamžite pozitívne, výsledky prieskumu však ukazujú, že zavedenie poplatkov nespôsobilo u viac ako 60 percent opýtaných žiadne väčšie ťažkosti (Tabuľka 4).
Tabuľka 4: Čo znamenalo zavedenie poplatkov u lekára a v lekárni za recept? (v %)
Lekár
Lekáreň
Nič, nie je to pre mňa vysoká suma
17,7
14,8
Trochu to ide do peňazí, ale nie je to príliš vážne
43,9
41,6
Spôsobuje mi to dosť vážne finančné problémy
21,2
23,8
Spôsobuje mi to veľmi vážne finančné problémy
5,8
7,1
Nevie posúdiť
11,5
12,6
Prameň: FOCUS, január 2004
Zavedením poplatkov sa naplnil očakávaný substitučný efekt, že ľudia už nebudú mať chuť platiť ešte raz vo forme drobných pozorností, ak už raz legálne zaplatili. V decembri 2002 viac ako 32 percent respondentov považovalo korupciu v zdravotníctve za najzávažnejší problém (v celkovom poradí sa umiestnila na druhom mieste). Oproti tomu v januári 2004 ju za najzávažnejší problém označilo už iba 10 percent respondentov, v celkovom poradí klesla na siedme miesto. Taktiež podľa výskumu verejnej mienky z júna 2002 a októbra 2003 klesla frekvencia poskytovania úplatkov a pozorností - u odborných lekárov z 18 percent v lete 2002 na 14 percent na jeseň 2003 a v nemocniciach v rovnakom období zo 14 percent na 11 percent. Je to potvrdením teórie, že nie iba represia, ale systémové nástroje sú najlepším "liekom" korupcie.
Zavedenie poplatkov zvýšilo hotovostný príjem lekárov o 7- až 9-tisíc korún mesačne. Platby v nemocnici za ubytovanie a stravovanie motivovali pacientov, aby sa domáhali vyššej kvality poskytovaných služieb. Okamžitým efektom je, že pacienti začali reálne pociťovať, že zdravotná starostlivosť nie je bezplatná. Podľa prieskumu agentúry Focus z januára 2004 až 61 percent respondentov súhlasí, že o zdravie sa musí každý starať hlavne sám.
Zmeny v liekovej politike
Tretie stabilizačné opatrenie bolo zamerané na zmeny v liekovej politike, pričom bolo prijatých viacero opatrení na podporu zníženia výdavkov na lieky:
1. Zavedenie poplatku za recept vo výške 20 Sk.
2. Zavedenie tzv. fixného pomeru po kategorizácii od júna 2003. Znamená to, že ak farmaceutická firma zníži cenu lieku následne po tom, čo bol publikovaný pozitívny zoznam hradených liekov, tak pomer medzi úhradou zo zdravotného poistenia plateného zdravotnou poisťovňou a spoluúčasťou pacienta musí zostať rovnaký.
3. Zavedenie personálnych zmien v štruktúre kategorizačnej komisie s uprednostnením ekonómov pred lekármi od júna 2003.
4. Cenové rokovania cez internet formou transparentného trhového mechanizmu s presne definovanými pravidlami.
5. Zmena v maržiach pre veľkoobchodníkov a lekárne pre "veľmi drahé lieky", pričom definícia "veľmi drahého lieku" približne zodpovedá liekom, ktorých cena je vyššia ako 20 000 Sk mesačne.
6. Vyššia frekvencia kategorizácií.
Zatiaľ čo v predchádzajúcich rokoch rast výdavkov na lieky dosahoval aj dvojciferné čísla, tak v roku 2003 rástli len o 8,9 percenta. Dáta za prvý polrok minulého roka sú povzbudivé, výdavky na lieky klesli na medziročnej báze až o 11,7 percenta (Tabuľka 5).
Tabuľka 5: Výdavky na lieky, v miliónoch eur
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004*
Výdavky na lieky
165,2
193,6
229,0
239,0
309,9
360,9
383,5
417,8
368,8
Medziročná zmena v %
17,2
18,3
4,3
29,7
16,5
6,3
8,9
- 11,7
Zdroj: IMS, 2004
Poznámka: Zdravotné poisťovne používajú inú metodiku, takže dáta nemusia byť úplne porovnateľné
* Koncoročná predikcia na základe reálnych údajov za prvý kvartál (eur 180,1 mil.)
Reštrukturalizácia nemocníc
Okrem týchto opatrení prebieha aj proces decentralizácie a konsolidácia veľkých nemocničných komplexov v Bratislave a Košiciach, čo umožňuje ich rýchlejšiu reštrukturalizáciu. Prevedenie nemocníc na obce a VÚC viedlo k zlepšeniu ich monitorovania a riadenia. Postupnú reštrukturalizáciu ponukovej stránky systému dokumentuje postupný pokles postelí (Tabuľka 6) a silná redukcia zamestnanosti v zdravotníctve za posledné dva roky (Tabuľka 7).
Tabuľka 6: Počet postelí (bez psychiatrických postelí)
1999
2000
2001
2002
2003
2004*
2005*
Počet postelí na 1 000 obyvateľov
6,6
6,2
6,1
6,0
5,8
5,6
5,2
Zdroj: Štatistický úrad SR
* Prognóza: autor
Tabuľka 7: Zamestnanosť v zdravotníctve
1999
2000
2001
2002
2003
2004*
Zamestnanosť
118 473
120 773
116 938
113 734
106 523
99 900
Medziročná zmena v osobách
+ 2 300
-3 835
-3 204
-7 211
-6 623
Medziročná zmena v %
+ 1,9
-3,2
-2,7
-6,3
-6,2
Zdroj: Štatistický úrad SR
* Prognóza: autor
Pokles zadlžovania
Stabilizačné opatrenia môžeme považovať za úspešné. Len v roku 2003 sa prostredníctvom nich dosiahli úspory vo výške 4 miliardy Sk a výrazne sa pričinili o to, že dlh v roku 2003 vzrástol len o 4,8 miliardy korún, namiesto plánovaných 9 miliárd (započítané aj vplyvy deregulácie cien k 1. januáru 2003 a 2004 a zvýšenie spodnej sadzby DPH z 10 na 14 percent a následne zo 14 na 19 percent).
Kým v rokoch 2000 - 2002 nový nekrytý dlh rástol priemerne o 7 až 9 miliárd Sk (približne 0,9 percenta HDP), a to napriek naliatiu 10,5 miliardy Sk z privatizačných výnosov, tak v roku 2003 rast dlhu klesol na 4,8 miliardy Sk a pre rok 2004 ministerstvo očakáva rast dlhu na úrovni 2,6 miliardy Sk (Tabuľka 8). Prijaté reformy zakladajú predpoklady vyrovnaného hospodárenia v rokoch 2005 a 2006.
Tabuľka 8: Efektívnosť stabilizačných opatrení v rokoch 2003 a 2004 (v mld. Sk)
Opatrenie
Účinnosť
Úspory v roku 2003
Úspory v roku 2004 (odhad)
Decentralizácia a vznik NO
Január 03
1,3
1,0
Nová definícia zdravotnej starostlivosti a zavedenie poplatku u lekára a lekárnika
Jún 03
2,3
3,6
Zavedenie dodatkov k zmluvám riaditeľov nemocníc
Október 03
0,1
0,5
Reštrukturalizácia nemocníc v Bratislave a Košiciach
Október 03
0,1
0,4
Lieková politika
November 03
0,2
0,9
Spolu
4,0
6,4
Výdavky na zdravotníctvo
82,2
85,8
Úspora ako % z celkových výdavkov
4,9
7,5
Prameň: Ministerstvo zdravotníctva SR, 2003 a kalkulácie autora
Závery
Reforma zdravotníctva je zložitá v tom, že z krátkodobého hľadiska z nej nikto nevychádza ako jasný víťaz:
- Pacienti prichádzajú o bezplatnú starostlivosť.
- Poskytovatelia starostlivosti prichádzajú o mäkké rozpočtové obmedzenia.
- Výrobcovia technológií a liekov o časť svojho odbytu.
Analýza dosahov zavedenia poplatkov na dostupnosť zdravotných služieb ukazuje, že ich dosahy na občanov a na zdravotnícky sektor boli dobre vypočítané. Zavedenie poplatkov odbúralo nadbytočný dopyt po zdravotných službách a zároveň v zanedbateľnej miere znížilo dostupnosť zdravotných služieb. Zároveň došlo k zmene k lepšiemu vo vnímaní korupcie ako jedného z veľkých problémov v zdravotníctve.
Poplatky naučili občana pochopiť jednoduchú pravdu: Aj keď je zdravotníctvo bezplatné, nie je zadarmo. Po schválení reformných zákonov a následnej transformácii nemocníc a poisťovní na akciové spoločnosti v systéme od 1. januára 2006 nastúpia tvrdé rozpočtové obmedzenia a každý subjekt bude plne zodpovedať za svoju finančnú situáciu. Ministerstvo predpokladá, že od tohto roku 2005 by mal byť zdravotný systém už finančne vyrovnaný (Tabuľka 9).
Tabuľka 9: Príjmy a výdavky zdravotníctva (v mld. Sk)
2002
2003
2004
2005*
Celkové zdroje
75,0
77,4
83,4
91,1
Zdravotné poisťovne
57,0
58,6
62,6
71,6
MZ SR (bez platieb do ZP) a ostatných rozpočtových kapitol
4,7
4,8
4,8
3,5
Spoluúčasť pacientov - legálna
6,8
9,5
12,5
13,5
Spoluúčasť pacientov - neformálne platby
6,5
4,5
3,5
2,5
Celkové výdavky
84,2
82,2
85,8
91,1
Deficit
9,2
4,8
2,4
0,0
HDP
1096,0
1196,0
1311,0
1408,0
Rast dlhu v mld. Sk
+ 9,2
+ 4,8
+ 2,4
+ 0,0
Zdroje na zdravotníctvo ako % z HDP
6,8
6,5
6,4
6,5
Výdavky na zdravotníctvo ako % z HDP
7,7
6,9
6,6
6,5
* prognóza autor
Poznámka: Dáta v rokoch 2003 a 2004 neobsahujú oddlženie nemocníc a poisťovní v objeme približne 16 mld. Sk cez spoločnosť Veriteľ
Zdroj: MZ SR, 2004 v súlade predikciou MF SR pre rozpočet verejných financií na roky 2005 - 2007
V článku boli použité citácie a údaje aj z nasledovných štúdií:
1. Osterkamp, R.: Is There A Hold-Up of Health-care Reforms in Europe?, ifo Institute, Muenchen, 2004
2. Pažitný, P. a Zajac, R.: Dostupnosť zdravotnej politky sa zavedením poplatkov neznížila, písané pre Slovak Monthly Report, M.E.S.A. 10 (Február 2004) a pre Domino Fórum (Február 2004)
3. Pažitný, P.: Experti v politickom prostredí pri koncipovaní a presadzovaní reforiem, Inštitút pre verejné otázky, 2004
4. Pažitný, P a Zajac, R.: Stratégia reformy zdravotníctva - reálnej reformy pre občana, M.E.S.A. 10, 2001
5. Pažitný, P. a Zajac, R.: Zdravotná politika, SFPA, 2002
6. Svetová banka: Rozpočtovania a riadenie výdavkov na Slovensku. Zlepšovanie koordinácie medzi rezortnými ministerstvami a MF. Podkladový materiál na seminár organizovaný Svetovou bankou v Bratislave, 16.5.2002
7. Zajac, R. - Pažitný, P. - Marcinčin, A. (2004). Slovak Reform of Health Care: From Fees to Systemic Changes. Finance a úvěr - Czech Journal of Economics and Finance, 54, no.9-10, pp. 405-419.
| Tabuľka 3: Súkromné výdavky domácností na zdravotníctvo v Sk | ||||||
| 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 1 polrok 2004 | 2004* | |
| Mesačné výdavky na zdravotníctvo v prvom polroku | 87 | 95 | 102 | 135 | 242 | |
| Celkové výdavky na zdravotníctvo v mil. Sk | 6354 | 7856 | 8440 | 10209 | 7694 | 15500 |
| Celková spotreba domácností v mil. Sk | 519596 | 577522 | 623146 | 667453 | 356889 | 715000 |
| Podiel výdavkov na zdravotníctvo na celkovej spotrebe | 1,22% | 1,36% | 1,35% | 1,53% | 2,16% | 2,17% |
| Tabuľka 6: Poèet postelí (bez psychiatrických postelí) | |||||||
| 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004* | 2005* | |
| Počet postelí na 1 000 obyvateľov | 6,6 | 6,2 | 6,1 | 6 | 5,8 | 5,6 | 5,2 |
| Zdroj: Štatistický úrad SR | |||||||
| Tabuľka 9: Príjmy a výdavky zdravotníctva (v mld. Sk) | ||||
| 2002 | 2003 | 2004 | 2005* | |
| Celkové zdroje | 75 | 77,4 | 83,4 | 91,1 |
| Zdravotné poisovne | 57 | 58,6 | 62,6 | 71,6 |
| MZ SR (bez platieb do ZP) a ostatných rozpoètových kapitol | 4,7 | 4,8 | 4,8 | 3,5 |
| Spoluúèas pacientov – legálna | 6,8 | 9,5 | 12,5 | 13,5 |
| Spoluúèas pacientov – neformálne platby | 6,5 | 4,5 | 3,5 | 2,5 |
| Celkové výdavky | 84,2 | 82,2 | 85,8 | 91,1 |
| Deficit | 9,2 | 4,8 | 2,4 | 0 |
| HDP | 1096 | 1196 | 1311 | 1408 |
| Rast dlhu v mld. Sk | 9,2 | 4,8 | 2,4 | 0 |
| Zdroje na zdravotníctvo ako % z HDP | 6,8 | 6,5 | 6,4 | 6,5 |
| Výdavky na zdravotníctvo ako % z HDP | 7,7 | 6,9 | 6,6 | 6,5 |
| * prognóza autor | ||||
| Poznámka: Dáta v rokoch 2003 a 2004 neobsahujú oddlženie nemocníc a poisovní v objeme približne 16 mld. Sk cez spoloènos Verite¾ | ||||
| Zdroj: MZ SR, 2004 v súlade predikciou MF SR pre rozpoèet verejných financií na roky 2005 – 2007ikciou MF SR pre rozpoèet verejných financií na roky 2005 – 2007 | ||||
