Chcete si televízny obraz vychutnať v pohodlí vašej obývačky taký čistý a ostrý, že sa budete cítiť akoby naozaj v obraze? Aby to bolo možné, bolo potrebné vyvinúť úplne nový štandard -- televíziu s vysokým rozlíšením -- high-definition TV (HDTV). HDTV je nový štandard televízneho vysielania, ktorý je úplne odlišný od súčasných vysielacích formátov NTSC, PAL a SECAM.
Na vysvetlenie treba hneď na úvod dodať niečo k doterajším skratkám: NTSC je americká norma (vytvorená výborom National Television Systems Comittee), ktorá využíva prekladané snímkovanie s 525 obrazovými riadkami a obnovovacou frekvenciou 30 Hz. Čiže je zobrazovaných 60 polsnímok za sekundu (60 Hz). V Európe a ostatných častiach sveta sa používajú normy PAL a SECAM. V Nemecku bol vyvinutý systém PAL (Phase Alternation by Line), využívajúci prekladané snímkovanie so 625 obrazovými riadkami a s fázovou frekvenciou 25 Hz. Rovnaký systém využíva aj formát SECAM (Sequential Couleur A Memoire) vyvinutý vo Francúzsku.
NAJVÄČŠIA REVOLÚCIA
Premiéra HDTV je najväčšou revolúciou v histórii televízneho vysielania od roku 1954, keď v USA začali prvé vysielanie vo farbe. Najväčšou devízou HDTV je obraz s vysokým rozlíšením, ktorý nestráca svoju silu ani na obrazovkách s uhlopriečkou väčšou ako 40 palcov (102 cm). Tento obraz je možné sledovať aj na širokouhlej obrazovke s pomerom strán obrazu 16:9, čo zabezpečí ešte väčší pôžitok zo sledovania televízie. Preskúmanie fyziologických vlastností ľudského zraku bolo tiež jedným z dôvodov, prečo sa prešlo z formátu zobrazovania 4:3 na formát 16:9. Tento formát je totiž z hľadiska uhla, pod ktorým sa na obrazovku pozeráme, vyhodnotený ako prirodzenejší pre ľudský zrak. Zdôvodnené je to tým, že pri pomere strán 4:3 obraz pokrýva iba 10° z nášho pozorovacieho uhla. Najväčšia schopnosť nášho zraku pozorovať detaily je pri pozorovacom uhle 30°. Z tohto dôvodu sa obrazový formát 16:9 nazýva širokouhlý, pretože oveľa lepšie spĺňa požiadavky na pohodlné sledovanie obrazu.
Hlavným problémom všetkých doterajších analógových sústav PAL, SECAM alebo NTSC bolo rušenie signálu pri prenose. Boli to nielen vplyvy terénu, ale aj poveternostné vplyvy, ktoré nie je možné v žiadnom prípade ovplyvniť. Nebol to ten hlavný problém. Tým podstatným bolo rozlíšenie obrazu, ktoré pri analógových televíznych systémoch neumožňuje prenos najmenších detailov. Rozlíšenie obrazovky televízneho prijímača je obmedzené malým počtom riadkov (v závislosti od normy je to 525 alebo 625).
Keďže vývoj sa nedá zastaviť, vznikla myšlienka digitalizácie obrazu. Samozrejme, prvým krokom v tejto zatiaľ neprebádanej oblasti bolo vytvorenie štandardov pre novovznikajúcu digitálnu televíziu (DTV). Z tohto dôvodu boli zadefinované pojmy SDTV a HDTV. Skratka SDTV -- Standard Definition Television -- zahŕňa formát 480p s rozlíšením 704 × 480 pixelov (šírka × výška) a skratka HDTV -- High Definition Television -- zahŕňa formáty 720p, 1080p a 1 080i s rozlíšením 1280×720 a 1920×1080 pixelov. Pre obidva nové formáty DTV a HDTV platí, že písmeno i (interlaced) znamená, že obraz je vytvorený pomocou prekladaného snímkovania, písmeno p (progressive) znamená, že obraz je vytvorený pomocou progresívneho snímkovania.
PLNÁ DIGITALIZÁCIA
HDTV je skutočná digitálna televízia, kde je televízny signál vrátane zvuku a sprievodných signálov úplne zdigitalizovaný. Viditeľnou časťou HDTV je výsledný obraz. Neviditeľnou zložkou nového formátu je vznik obrazu pri snímaní kamerou, následné spracovanie obrazu. Na ďalšie spracúvanie signálu sa využíva kvantovanie a vzorkovanie. Pretože týmto spôsobom vzniká veľmi veľké množstvo údajov, na ich spracovanie je nutné využiť určitý spôsob stlačenia, tzv. kompresiu. Veľmi zjednodušene povedané, na kompresiu obrazu sa využíva systém známy pod označením MPEG (Moving Picture Experts Group), ktorý vo veľkej miere využíva "nedokonalosť" ľudského oka. Čo sa týka sprievodného zvuku, pre normu HDTV bol ako štandard na kompresiu audiosignálov vybraný kompresný algoritmus AC-3, známy aj pod označením Dolby Digital. Posledným krokom je prenos obrazu a zvuku k spotrebiteľovi. Variabilita a kvalita obrazu ponúkaná novým systémom HDTV je hlavným dôvodom, ktorý zabezpečuje postupný prechod k HDTV na celom svete. Tento prechod, samozrejme, neminie ani nás na Slovensku.
SLOVENSKO A HDTV
Slovenský trh vzhľadom na malú rozšírenosť HDTV nedisponuje veľmi širokým spektrom produktov podporujúcich kvalitu HDTV. Samozrejme, ak do toho nerátame dve kamery formátu HDTV (JVC a Sony), ktoré sa koncom minulého roka objavili na našom trhu. Niektoré televízne prijímače, ktoré sa už u nás predávajú, sú označované ako HDTV-ready. Ide o televízory, ktoré svojím rozlíšením budú schopné zobraziť prijímaný HDTV vo vysokej kvalite, ale priamo nepodporujú príjem digitálneho signálu. Pri TV prijímačoch vyššej triedy sú k dispozícii aj rozhrania HDMI (High Definition Multimedia Interface) umožňujúce vysoko kvalitné prehrávanie obrazu aj zvuku z DVD prehrávača, rekordéra alebo HDTV prijímača. Okrem televíznych prijímačov sa ako ďalšie lastovičky objavili aj DVD rekordéry.
Pilotné projekty so skúšobnou prevádzkou prebiehajú nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike. Finálny prechod na digitálne terestriálne vysielanie, označované ako DVB (Digital Video Broadcasting), sa v Českej republike predpokladá v rokoch 2010 -- 2012, na Slovensku do roku 2015. Dovtedy bude prebiehať paralelné vysielanie digitálneho a analógového signálu.
V súčasnosti predávané televízory bude možné používať aj po prechode na digitálne vysielanie. Slúžiť na to bude externý digitálny tuner (či už na káblové alebo terestriálne vysielanie), ktorý konvertuje digitálny signál na analógový. Samozrejme, kvalita signálu bude nižšia, avšak televízor bude naďalej použiteľný. Čiže prechod na digitálne vysielanie nebude problém.
Ak sa pozrieme na priemerný interval obnovy televízorov na Slovensku, tento sa pohybuje v rozmedzí 7 až 10 rokov. Na západe a vo svete je táto úroveň výrazne nižšia (maximálne do 5 rokov), pričom sa ďalej výrazne znižuje, pretože vyspelé štáty zaznamenávajú práve v tomto čase masívny prechod na ploché panely (LCD a plazma). Kým na Slovensku je pomer predaných televízorov 10:90 (ploché panely k CRT), v západnej Európe sa minulý rok pomer prelomil na 60:40. Teda nastáva výrazná obmena starej za novú technológiu a s tým súvisiace omladzovanie televízorov v domácnostiach. Slovensko aj napriek jednoznačnému posunu k väčším uhlopriečkam (82 cm) a kvalitatívne vyššiemu segmentu, ktorý tvoria 100 Hz televízory, zaostáva za vyspelou Európou, čo sa týka pomeru predaja nových technológií (plazmové a LCD televízory) oproti CRT. Práve vzhľadom na digitalizáciu vysielania sú to však výlučne plazmové a LCD televízory, ktoré má zmysel kupovať, ak spotrebiteľ plánuje túto investíciu ako dlhodobú. Aj vzhľadom na neustály výrazný cenový pokles (v priebehu jedného roka klesli ceny LCD o viac ako 50 %), je možné predpokladať, že nové technológie sa postupne stanú bežne dostupnými aj pre väčšinu Slovákov.