Dnes opera, pred dvoma týždňami pápežova prednáška, pred niekoľkými mesiacmi karikatúry. Zjednodušené interpretácie vidia na jednej strane slobodu slova, na druhej protesty a oheň. Žiadať smrť a protestne páliť symboly a ľudí za karikatúru či rúhačský román sa nám zdá minimálne neprístojné -- u nás také niečo predsa nerobíme. Alebo áno? No, možno... Ale to bolo dávno.
Tri šliapnutia vedľa
Scenáre jednotlivých prípadov rúhania a protestov z ostatných dvoch rokov sa trochu podobajú. Údajne spláchnutý korán na americkej vojenskej základni Guantanámo mal za následok násilie v uliciach miest od Blízkeho východu po Indonéziu. Až dodatočne sa ukázalo, že americký časopis Newsweek uverejnil nepravdu. Ospravedlnenie však už ľuďom, ktorí pri násilnostiach zahynuli, život nevrátilo.
Prípad karikatúr sa začal inak. Istý dánsky denník uverejnil obrázky, ktoré predstavovali proroka Mohameda aj ako teroristu. Dezinformácia, že okrem karikatúr (ktoré samotné mohli byť dosť silným katalyzátorom) sa na severe Európy šíria aj obscénne vtipy o Prorokovi a jeho matke vyvolala ešte väčšiu búrku. Násilie doplnil bojkot a horiace ambasády. Európou sa prehnali dve vlny spolupatričnosti -- jedna s dánskymi novinami, druhá s cítením moslimov. Nasledovali diskusie a z mnohých úst zaznelo "prepáčte".
Rozruch vyvolala aj nedávna pápežova prednáška. Jedna veta z dlhého textu, ktorá sa z prvých informácií javila ako názor Benedikta XVI., priniesla, našťastie, "len" pálenie podobizne hlavného uctievača kríža. "Upálený" všetko vysvetlil a mnohí duchovní vodcovia islamského sveta to prijali.
Stiahnutý zvuk
Kdekto si kladie otázku, kam to môže zájsť. Tri veľké prípady za dva roky -- to tu ešte nebolo. Aj preto je náš kontinent opatrnejší. Preventívne stiahnutie menej známej opery Wolfganga Amadea Mozarta, jednej z kľúčových postáv európskej kultúry, z repertoáru pôsobí ako preventívne ospravedlnenie. Radšej budeme ticho, nikoho neurazme a nik si nás nevšimne, myslí si možno intendantka operného domu.
Sú aj iné názory. Vo februári uverejnil český mediálny analytik Petr Žantovský na stránkach servera Česká média k téme korektnosti aj tieto nekorektne zdržanlivé vety: "Budeme sa tak dlho obzerať na to, čo sa nesmie, až sa nikde nebude smieť nič. A ten najnižší spoločný menovateľ toho povoleného bude určovať ten, kto bude zastupovať najnižšiu mieru všeobecnej tolerancie." Žantovský ho bez servítky pomenúva -- v dnešnom svete je to bezpochyby militantný islam.
Kameňom
Hovorí sa, že niektorí moslimovia akoby nepochopili, o čom je západná civilizácia a o čom je sloboda slova. Islamológ Atilla Kovács z Filozofickej fakulty UK si to nemyslí. Podľa neho moslimovia dobre chápu, o čom je slobodný prejav. "Ani na Západe, keď niekto vedie nepriateľské reči voči skupine ľudí -- voči moslimom či Rómom -- sa netoleruje všetko a do krajnosti," hovorí Kovács. Problém je podľa islamológa aj v nesprávnych informáciách, ktoré sa na Blízky i vzdialenejší východ dostali.
Prečo však toľko kriku? V hre sú city a posvätné náboženské, ale i sekulárne hodnoty -- úcta k posvätnému verzus sloboda slova. Dve hodnoty, ktoré, chápané absolútne, akoby nemohli koexistovať.
V Európe a v Amerike sa doteraz ukazovalo, že výsmech z Boha či náboženstva sa ešte nemusí končiť zapálením vlajky či ambasády. Západná spoločnosť je sekularizovaná a naučila sa tolerovať rôznorodosť. Protesty s násilným obsahom sa vedú aj tu, ale pre úplne iné veci ako je viera.
Podľa Martina Bútoru z Inštitútu pre verejné otázky, ktorý sa pre HN vyjadril v čase karikatúrovej kauzy, nemožno nevidieť rozdiel: "Príslušníci kresťanských vierovyznaní nezvyknú hádzať na protivníkov kamene, vypaľovať ich budovy, uplatňovať násilie. Ich politickí predstavitelia nechcú svojich oponentov posielať do väzenia a keď aj ich duchovní vodcovia hlboko nesúhlasia so znesväcovaním toho, čo považujú za posvätné, nevyhlasujú nad narušiteľmi kliatbu."
Nielen to. Bútora tvrdí, že, bohužiaľ, na arabskej a moslimskej strane je medzi verejnými činiteľmi a významnými osobnosťami iba málo takých, ktorí verejne odsudzujú násilie. A, naopak, niektorí islamskí predstavitelia, vrátane vládnych, bez problémov tolerujú, či dokonca podporujú protizápadné kampane vo svojich krajinách.
"U nás by určite nevyšli do ulíc davy," pripúšťa Kovács. Zároveň hovorí, že ani v moslimskom svete nešlo o akési mohutné zhromaždenia. Boli len silne medializované. "Medializácia a verejná mienka nie sú tie isté veci," upozorňuje islamológ.
Päťsto rokov pozadu
Obľúbeným názorom mnohých politikov a novinárov je, že moslimský svet má za sebou ešte len tisícpäťsto rokov a že sa teda podobá na Európu na sklonku stredoveku. Fascinujúca téma vyvoláva mnohé otázniky. Súčasný svet je, napríklad, obchodne i ľudsky prepojený oveľa užšie ako v spomínanom období.
Kovács paralely odmieta: "Práve rôzne prejavy násilia nie sú výsledkom konzervativizmu, ale určitého druhu modernizmu. Fundamentalizmus je produktom modernity."
Za týmto nepochopením sú asi stále vzájomné predsudky. Tie sú však všeobecne ľudskou vlastnosťou a nie sú zviazané s konkrétnou civilizáciou alebo náboženskou tradíciou.
Islamológ tvrdí, že predstavy niektorých moslimov o Západe sú skreslené. "Ale myslím si, že naše predstavy o moslimoch sú ešte skreslenejšie. Moslimovia majú, minimálne, väčšiu skúsenosť so Západom než my s nimi," hovorí. Nám prekážajú burky, ženská obriezka, násilie... Im alkohol, rúhanie a dvojaký meter, ktorý vraj Západ používa.
Zvykneme si alebo budeme odporovať?
Aspoň jeden prípad dopadol úspešne.
Odpor nemeckej i zahraničnej kultúrnej scény a tiež časti politikov proti oznámenému stiahnutiu Mozartovej opery Idomeneo bude zrejme úspešný. Necelé tri dni po ohlásení dali berlínski kultúrni predstavitelia najavo ochotu urobiť všetko, aby bola opera do repertoáru opäť zaradená. Spolkový minister vnútra sa na začatí Nemeckej islamskej konferencie dohodol s predstaviteľmi moslimov, že by sa mala opera hrať a moslimskí predáci sa na ňu pôjdu s ministrom kolektívne pozrieť.
Tentoraz horieť nebude.