David Lippeatt: Závislosť od ruskej energie je nezdravo vysoká

Keď sa vrátite do Washingtonu, ako vo svojej správe opíšete Slovensko?
- Slovensko som navštívil pred trinástimi rokmi, ešte ako študent. Dnes som veľmi príjemne prekvapený, ako sa krajina zmenila. Zrejme sa teda zmienim, že ste urobili ohromný kus práce. V minulosti ste čelili mnohým problémom, ktoré súviseli napríklad s tým, že krajina je malá, pri integračných procesoch, ako aj pri lákaní investícií stála bokom, nemala ešte veľa skúseností s novými inštitúciami, ktoré musela po páde komunizmu vybudovať. Slovensko sa s týmito výzvami dobre popasovalo. Zaznamenáva dynamický ekonomický rast a podarilo sa mu úspešne začleniť do Európskej únie. Mimo ekonomiky, Slovensko je spoľahlivý partner na diskusie o medzinárodných problémoch, akým je napríklad v súčasnosti vtáčia chrípka.
Vstupom do Európskej únie sme si museli osvojiť aj niektoré európske priority. Jednou z nich je dobiehanie výkonnosti americkej ekonomiky v zmysle tzv. Lisabonskej stratégie. Čo by mala únia robiť, aby mohla tento cieľ splniť?
- Lisabonskú agendu veľmi silne podporujeme a sme pripravení Európskej únii všemožne pomáhať v jej napĺňaní. Hoci je Európa veľmi rozmanitá, jej štáty čelia podobným výzvam. Jednou z nich je zvýšenie miery inovácií, čo by sa malo prejaviť nárastom počtu pôvodných patentov, vynálezov či technologických zlepšení. Európa by tiež mala vynakladať viac peňazí na výskum a vývoj. Mala by zreformovať trh práce tak, aby bol pružnejší. A mala by sa tiež pripraviť na problémy súvisiace s demografickým vývojom: obyvateľstvo starne, a tak treba zvyšovať celkovú produktivitu, aby bolo možné udržať ekonomický rast. Samotná Lisabonská stratégia pomenúva spôsoby, ako to dosiahnuť - či už cez posúvanie veku odchodu do dôchodku alebo cez väčšiu angažovanosť žien v pracovnom procese.
Hovoríte, že Spojené štáty sú ochotné v týchto otázkach pomôcť a poradiť. Váš sociálny systém zatiaľ vytvára prebytky a pomáha tak znižovať celkový deficit verejných financií...
- Zatiaľ áno. Ale bezpochyby aj my budeme čeliť problémom so starnutím populácie. Odhaduje sa, že po roku 2017 náš systém sociálneho zabezpečenia prestane tvoriť prebytky. V roku 2042 už nebude vôbec schopný vyplácať svoje záväzky. Preto chce prezident Bush presadiť zásadnú reformu systému a zaviesť sporenie na osobné účty. To dokáže vygenerovať vyššie dôchodky ako súčasný priebežný systém, ktorý navyše nie je dlhodobo vôbec udržateľný. Skvelým príkladom úspešného zavádzania druhého piliera je čílsky model.
Na Slovensku už máme tri piliere dôchodkového systému: priebežný, povinne sporivý a dobrovoľne sporivý.
- Niečo také by sme chceli zaviesť aj v Spojených štátoch, ale narážame na silný odpor oponentov. Tak uvidíme...
Spoločnou otázkou pre Západ sú aj vzťahy s Moskvou. Ako problém sa javí závislosť niektorých krajín, vrátane Slovenska, od dovozov energetických surovín z Ruska.
- Aj my sme so znepokojením sledovali krízu, ktorá vznikla začiatkom januára okolo dodávok ruského plynu na Ukrajinu. Jasne poukázala na nezdravo vysokú závislosť viacerých štátov Európy od Ruska a jeho zásob. Môžeme vám dať len jednu radu a sami to zrejme dobre viete: treba intenzívne hľadať spôsoby diverzifikácie zdrojov. Zároveň sa snažíme vyslať jasný signál do Ruska a povedať im, že ak chcú byť považovaní za trhovú ekonomiku, ak chce byť Gazprom uznávaný ako solídny medzinárodný hráč, musia ctiť dohodnuté pravidlá a správať sa ako spoľahlivý obchodný partner.
O diverzifikácii sa síce veľa hovorí, ale možnosti sú obmedzené. Potreby Európy nedokáže zabezpečiť samotné Nórsko...
- Ani ja nevidím možnosti na okamžité vyriešenie tejto situácie. To však neznamená, že by táto téma nemala byť predmetom diskusií. Nemalo by sa stávať, že sa diskusie rozprúdia len vtedy, keď sa vyskytne takáto kríza, a hneď po jej vyriešení sa na problém zabudne. Nejde pritom len o Gazprom, vidíme, aké sú svetové ceny ropy. Mali by sme sa neustále upriamovať na hľadanie alternatívnych zdrojov energie, pretože jej spotreba bude len narastať.
Spoločný problém Spojených štátov a Európy sú aj farmárske dotácie. Váš prezident Bush sa v lete vyjadril, že je pripravený zrušiť subvencie hneď, ako to urobí Európska únia. Myslíte si, že táto myšlienka je reálna?
- Prezident Bush je zástancom nulových dotácií a nulových ciel pri agrárnych produktoch. Ponuka, ktorú sme dali na stôl v rámci rokovaní Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v Hongkongu, bola veľmi silná a solídna. Sklamalo nás, keď Európska únia priniesla protinávrh, ktorému istá sila chýbala a napokon sa ani nepodarilo dosiahnuť definitívnu dohodu. Stále však dúfame, že do 30. apríla, keď by sa kolo rokovaní z Dauhy malo uzavrieť, dokážeme nájsť spôsob postupného odbúravania ochranárskych opatrení na agrokomodity. Bolo by to veľkým prínosom najmä pre rozvojové krajiny. Každý predsa vie, že farmárske dotácie deformujú trh a z dlhodobého hľadiska nie sú udržateľné - či už pre USA, Európsku úniu alebo Japonsko.
Myslíte si však, že je vôbec možné zbaviť sa dotácií tak rýchlo, ako to naznačoval prezident Bush?
- Podľa mňa to potrvá dlhšie, ako by sme chceli a ako by to bolo ideálne, aj keď je to v záujme nás všetkých.