Jednotná daň z príjmu nedávala veľký priestor pre daňovú optimalizáciu, čo sa prejavilo aj v lepšom výbere daní. Nepovedú navrhované daňové zmeny k tomu, že sa budú daňovníci viac zaoberať tým, ako platiť čo najmenšie dane?
- Znižovanie odpočítateľných položiek nie je rozbitie systému. Naďalej ostáva len jedna sadzba dane a naďalej nikto nebude platiť daň vyššiu ako devätnásť percent. Daňovníci nebudú viac obchádzať daňový systém, lebo vyššie zaťaženie je maximálne osemnásťtisíc korún - na rozdiel od vyššej sadzby dane, kde by vyššie zaťaženie bolo sumou neobmedzené.
Prečo sa podnikatelia, ale aj veľké poradenské firmy toľko boja slova daňová optimalizácia? Ide ozaj o niečo, čo musí byť za hranicou zákona?
- Na Slovensku sa pojem daňová optimalizácia používa ako "krajšie" slovo pre daňový únik. Poradenské firmy sa pravdepodobne preto vyhýbajú tomuto pojmu, aby na ne nepadol tieň podozrenia, že radia v rozpore so zákonom. Pritom nie je to tak všade. Napríklad v Nemecku je tento pojem - Steueroptimierung - bežný.
Ako možno optimalizovať svoje dane tak, aby sa neporušil zákon? Kde je tá hranica?
- Dane sa dajú optimalizovať napríklad cez odpisy. Daňovník si môže odpisy neuplatniť, aby sa vyhol strate. Alebo ocenenie devíz. Daňovník má na výber, či koncom roka zahrnie do daňového priznania potenciálny kurzový zisk, respektíve kurzovú stratu. Ďalšia možnosť je pri investíciách, ktoré je podľa zákona možné buď aktivovať (a odpisovať) alebo ihneď dať do nákladov. Príkladov je teda dosť a je plne legitímne a dokonca si dovolím tvrdiť aj v záujme štátu, aby subjekty optimalizovali svoju daňovú povinnosť, samozrejme, v medziach zákona. Vtedy sa totiž dostaneme do stavu, ktorý si želáme, že každý má daňové zaťaženie devätnásť percent.