Alphonse Capone, známy aj pod prezývkou Zjazvená tvár, sa narodil v roku 1899 ako štvrté z deviatich detí v rodine prisťahovalcov z talianskeho Neapola. Jeho kriminálna "kariéra" začala už v rodnom Brooklyne, kde bol členom dvoch gangov mladistvých výtržníkov. Predpokladá sa, že už tu spáchal dve vraždy.
Aby unikol starý hriechom, presťahoval sa ako dvadsaťročný do Chicaga, kde začal pracovať pre jednu z hláv tamojšieho organizovaného zločinu Jima Colosima. Spočiatku viedol bar, ale jeho skutočný vzostup nastal až so zákazom alkoholu.

Sucho v hrdle
Prohibícia bola príkladom reformátorskej horlivosti vedenej snahou o spoločenskú mravnosť. Americkí moralisti brojili proti nadmernému pitiu už od osemnásteho storočia. Ale až okolo roku 1900 prešli organizácie ako napríklad Ženská kresťanská únia za abstinenciu od úsilia o nápravu jednotlivcov ku kampani za uzákonenie prohibície. Za prispenia mnohých protestantských cirkví sa z prohibicionistov stala jedna z najsilnejších nátlakových skupín Ameriky.
Voľby v roku 1916 zaručili v Kongrese väčšinu nutnú pre prijatie prohibičného dodatku k ústave. K jeho uzákoneniu prispel okrem kampane a potreby obilia pre vojnové účely aj odpor k nemeckým pivovarníkom. O necelé tri roky bol v celých Spojených štátoch zakázaná výroba, predaj alebo doprava opojných nápojov.
Hovorí sa, že prohibícia umožnila rozvoj organizovaného zločinu. Nie je to celkom pravda - hazardné hry, vydieranie a prostitúcia kvitli dávno pred "suchým zákonom". Prohibícia však ponúkala zločincom dovtedy nevídaný obrovský zdroj príjmov, ktorý výrazne zlepšil ich pozície. Al Capone bol prípadom par excellence. Azda najznámejší americký zločinec v rokoch 1925 až 1930 zarábal na pašovaní alkoholu, prostitúcii a hazarde sto miliónov dolárov ročne.

Plno v peňaženke
Do roku 1923 sa Caponemu darilo - prepracoval sa na druhú najvyššiu pozíciu v organizácii, o ktorú sa polícia zaujímala len formálne. S nástupom reformátora Williama Devera na starostovskú stoličku sa tlak na gangstrov začal stupňovať. Capone, i keď jeho hlavné pôsobisko zostalo v Chicagu, preto presťahoval svoje velenie do neďalekého mesta Cicero, ktorého starostom sa stal jeho kandidát.
Hlavnou postavou chicagského zločinu sa Capone stal v roku 1925 - päť rokov po Colosimovej smrti a krátko potom, čo sa jeho nástupca Giovanni Torrio rozhodol presťahovať do bezpečnejšieho Talianska.
Zjavená tvár dávala okázalo najavo svoje bohatstvo, rovnako ako pohŕdanie orgánmi spravodlivosti. Nosil drahé obleky, jazdil v čalúnenom a nepriestrelnom cadillacu, pohyboval sa obklopený telesnou strážou. Ako správny gangster žil ale aj usporiadaný život - oficiálne bol obchodníkom s použitým nábytkom, štedro prispieval na mestskú charitu a zaviedol do škôl svojrázny mliečny program. Vždy pritom trval na tom, že nerobí nič zlé pretože verejnosti poskytuje len také služby, aké sama chce. Zabudol pritom len na zopár drobností - okrem iných napríklad na to, že ubil k smrti niekoľko policajtov a nechal popraviť desiatky konkurentov.

Koniec vo väzení
Capone takmer všetky svoje nelegálne aktivity prevádzkoval prostredníctvom svojich podriadených, a polícia bola bezradná, pretože mu nemohla nič dokázať. Až v roku 1929 začala likvidovať jeho obchody. Zlom nastal potom, ako sa do jeho organizácie podarilo votrieť agentovi ministerstva financií. Ten postupne zhromažďoval dôkazy o krátení federálnej dane z príjmov, na základe ktorých bol na konci roka zatknutý a obvinený.
"Verejný nepriateľ číslo1," ako Caponeho označovali policajti a novinári, bol odsúdený na jedenásť rokov, ktoré si odsedel v Chicagu, v Atlante a nakoniec na ostrove Alcatraz v sanfranciskom zálive, najmä kvôli tomu, aby mu bol znemožnený akýkoľvek kontakt s okolím.
Izolácia od spoluväzňov však nebola možná - Capone si od nich užil slovné i fyzické útoky a bol dokonca hospitalizovaný. Od istého času preto radšej odmietal vychádzať z cely, rozprával sa po taliansky sám zo sebou a jeho duševné zdravie, zrejme aj v dôsledku neliečeného syfilisu, sa zhoršovalo. Po prepustení v roku 1939 už nebol schopný nadviazať na svoj starý život. O osem rokov neskôr sa jeho smutný život skončil definitívne.