Doterajšie diskusie o postavení, úlohách i perspektívach slovenských vysokých škôl sa venovali riešeniu síce akútnych, ale predsa iba operatívnych problémov s minimálnym vplyvom na chod spoločnosti. Z dôvodu názorovej polarizácie rezonovali len niektoré fragmenty ich reformy, najmä platenie štúdia a expanzia nových súkromných škôl.
V názorovom strete sa vytratila potreba podpory rozvoja týchto inštitúcií ako nositeľa progresívnych zmien a producenta vzdelanej pracovnej sily, a to v kvalite a štruktúre, ktorá by čo najviac reflektovala požiadavky zamestnávateľov, ale aj meniace sa medzinárodné podmienky. Politickej reprezentácii sa nepodarilo položiť a stabilizovať strategické fundamenty vytvárajúce reálne predpoklady transformácie Slovenska na vedomostnú ekonomiku. Tá je z celkom objektívnych dôvodov i potenciálnych rastových možností jedinou, nespochybniteľnou všeobecne uznanou cestou našej medzinárodnej spoločensko-ekonomickej emancipácie.
Zložitosť smerovania
Cieľavedomé a strategicky správne nasmerované reformy vo vede a vzdelávaní sú alfou i omegou procesu, ktorý by Slovensko mal vyniesť na medzinárodne významné miesto nielen v oblasti ekonomickej, ale aj spoločensko-politickej. Úspešnosť takéhoto smerovania je zložitá minimálne z troch dôvodov:
-- doháňanie (catching-up) rozvinutých metropol sa začalo neskôr ako v iných krajinách. Tým sa aj zúžil operatívny priestor na efektívne presadenie zámerov.
-- prieraznosť a úspešnosť uskutočňovaných reforiem, bola a je len uvádzaním "vnútra" týchto ekonomík do pôvodného stavu, t.j. obnovy platnosti pravidiel hry, ktoré sa vo všeobecnosti dlhodobo rešpektujú v trhových demokraciách. Naša šanca spočívala v "preskočení" niektorých prechodových štádií, pričom krajiny trhových ekonomík svoje rozvojové podmienky sofistikujú dlhodobo a sú už podstatne ďalej.
-- váha tranzitívnych ekonomík je reálne tak zanedbateľná, že pokiaľ by chceli dosiahnutý stav v dohľadnom období zmeniť, musí byť ich zásadné úsilie bezprecedentné a účinnejšie ako v iných krajinách.
Dôležitou otázkou reformného procesu je, prečo by vzdelávanie malo byť kľúčovým elementom celého strategického programu nášho napredovania? Odpoveď na ňu dáva život sám. Každú hodinu miznú vo svete tisíce pracovných miest a nové sa objavujú. Podstatným nie je ani tak rozdiel v počte, ale ich štruktúra a komparatívne výhody.
V súčasnosti sa v USA, ale aj v iných krajinách, vysoké technológie a sofistikované služby podieľajú už štyrmi pätinami na vývoze. Tieto segmenty sú prakticky jediné, kde sa ešte nachádzajú voľné pozície. Ich reálnym obsahom je vysoká pridaná hodnota (zisk), nízka náročnosť na energetické a surovinové vstupy. Menej zdôrazňované je, že takéto inputy už nie sú výsledkom remeselnej rutiny, alebo podnikateľskej náhody, ale vznikajú vo vedeckých ústavoch, výskumných laboratóriách, alebo na pôde najprestížnejších univerzít a ďalších vzdelávacích či iných podporných inštitúcií.
Asi tri štvrtiny vedecko-výskumných poznatkov v USA vzniká na univerzitách a iných vzdelávacích ustanovizniach. Medzi 500 najlepšími svetovými univerzitami je 169 amerických, 43 nemeckých, 42 britských, 35 japonských, tri maďarské a jedna česká (Univerzita Karlova -- 318. miesto). Nie je medzi nimi žiadna slovenská univerzita.
Globálne stratégie
Všetky symptómy rastu konkurenčnej výkonnosti na svetových trhoch sa opierajú o cieľavedomé presadzovanie rozsiahlych často až globálnych stratégií:
1. O úspešnosti v globalizujúcom sa svetovom hospodárstve rozhoduje konkurencieschopnosť dlhodobo zabezpečujúca dostatočné ekonomické efekty na úrovni krajiny a firiem.
2. Táto úspešnosť je podmienená vysokou úrovňou vedecko-výskumných poznatkov a schopnosťou komerčne ich využiť v celosvetovej hospodárskej súťaži.
3. Jej nositeľom sú vysokokvalifikovaní odborníci pôsobiaci v najprestížnejších vzdelávacích a vedecko-výskumných inštitúciách a najlepších firmách. Všetci sú zároveň absolventi väčšinou aj najlepších zahraničných univerzít a vysokých škôl.
4. Všetky krajiny a firmy všestranne podporujú len vedecko-vzdelávacie ustanovizne, ktoré sú schopné produkovať progresívne výstupy. Od toho sa odvíja aj miera podpory zo strany štátu, firiem i jednotlivcov.
5. Konkurencieschopné ekonomiky vytvárajú prostredníctvom sofistikácie svojej produkcie väčšie benefity ako ostatné. Môžu viac investovať do svojho vnútorného prostredia, a teda aj do vysokých škôl a výskumu.
Vplyv trhov
Existujúce rastové kapacity Slovenska, v ktorých absentujú domáce surovinové zdroje, sú dnes takmer zo štyroch pätín závislé na uplatnení produkcie na medzinárodných trhoch. Fakt, že sme stále producentom výrobkov s nízkou mierou pridanej hodnoty, čo potvrdzuje aj smerovanie značnej časti zahraničných investícií, jednoznačne dokumentuje akú pozíciu medzi rozvinutými trhovými ekonomikami môžeme dosiahnuť.
Ak je dnes približne na jednu korunu vývozu asi 80 halierov dovozu (bez zahraničných investícií a splátok dlhov), vyplýva z toho, že samotný podiel pridanej hodnoty je nedostatočný a že export, poťažne celá ekonomika žije len z jednoduchej transformácie dovážaného na exportované. Šanca na reálnu akumuláciu dostatku vlastných rozvojových zdrojov je v dnešnej situácii prakticky nulová a obdobné šance budú aj na financovanie strategických rozvojových zámerov.
Perspektíva národnej ekonomiky v horizonte viacerých dekád sa môže spoliehať len na konkurenčnú výkonnosť výchovno-vzdelávacej sústavy. Pokiaľ sa nezmení štruktúra a kvalita všetkých univerzít a vysokých škôl, ani nemožno očakávať, že príde k žiadanejším zmenám v štruktúre zahraničných investícií. Tie hľadajú vhodnú podnikateľskú klímu, v ktorej konkurencieschopnosť generuje už len kvalita vzdelávania a unikátna schopnosť ich nositeľov produkovať nové vedecko-výskumné poznatky respektíve ich pružne prenášať do praxe. Slovenské vysoké školy sa zatiaľ konfrontácii s trhovým prostredím "úspešne" vyhýbajú.
Nedostratočný tlak na reformu
Pozícia a úloha vysokého školstva ako masového nástroja na rozširovanie vyššieho vzdelania a získavania lepšieho pracovného uplatnenia je síce vo všeobecnosti akceptovateľná, ale nedáva žiadanú sľubnú perspektívu pre Slovensko. Konzervovanie stávajúcej štruktúry ekonomiky nielenže nevyvoláva dostatočné tlaky na reformu vysokého školstva zvonku, ale ani neposkytuje dostatočné impulzy decíznej sfére na jej cieľavedomé presadzovanie. Na týchto inštitúciách, azda s výnimkou technicky zameraných odborov, bola ich prepojenosť s vedecko-výskumným zázemím väčšinou formálna a málo kvantifikovateľná. Medzinárodno-politická izolácia v minulosti veľa možností na to ani neposkytovala. Na druhej strane disponujeme asi najtalentovanejšou, ale aj najmotivovanejšou mládežou v Európe.
Ďalším retardačným faktorom je samotný systém riadenia, ktorý je na zahraničných vysokých školách často v rukách profesionálnych manažérov, priamo zodpovedných za dosahované výsledky. Aj keď sa v uplynulých rokoch rozhodovanie o smerovaní a rozvoji týchto inštitúcií liberalizovalo a napríklad voľby funkcionárov vysokých škôl dostali do rúk akademické senáty, stále viac sa potvrdzuje, že rámcové pravidlá neboli nastavené správne. Osvedčené kádre sa rýchlo adaptovali na novú situáciu a pružne sformovali záujmové "skupinky", ktoré prostredníctvom uzatvorenej rotácie tých istých osôb úspešne využívajú v svoj prospech výhody a kompetencie získaných pozícií.
Tým sa strácajú multiplikačné efekty, ktoré by mohli rast vlastnej konkurencieschopnosti iniciovať zvnútra a naopak držia pod kontrolou iniciatívu tých, ktorí by chceli takéto aktivity rozvíjať, alebo ich pozície ohrozovať. Typickým prejavom je, že prevážna časť funkcionárov fakúlt a univerzít je v rôznych manažerskych pozíciách v týchto inštitúciách desať a viac rokov. Paradoxom je, že staré akademické senáty volia (staro)nových rektorov a dekanov vysokých škôl, pričom si len menia pozície v riadiacej hierarchii. Aj pôvodne dobre mienená snaha zapojiť do procesu tzv. správne rady zložené s popredných odborníkov z praxe sa stala len formálnou a mala len vzbudzovať zdanie plnej legitimity týchto procesov.
Kvalita školstva
Je namieste položiť otázku, čo vykonalo príslušné ministerstvo v rámci reformy vysokého školstva preto, aby riešilo mnohé legislatívne i ďalšie nedostatky vzdelávacieho systému, o ktorých je už roky informované. Ak sa očakáva od vysokého školstva dobrovoľné presadzovanie rozhodujúcich zmien, je najúčinnejším nástrojom zavedenie školného a jeho aktívna ingerencia pri koncipovaní nových súkromných vysokých škôl? Snaha o uplatňovanie týchto osihotených elementov reformy je nekoncepčná, účelová a neefektívna, i keď možno v individuálnych prípadoch prospešná.
Na prvý pohľad sa pozitívnym zdá, že s cieľom zvýšiť kvalitu vysokého školstva sa na meranie tejto kvality podujala Slovenská rektorská konferencia ako aj Akreditačná komisia. Kritériá hodnotenia (reputácia, výsledky výskumu, financovanie alebo úroveň študentského servisu) sú akceptovateľné a využívajú ich pri zostavovaní rebríčkov kvality aj renomované univerzity. Hoci sa pozabudlo napríklad na meranie šance absolventov získať prestížne a dobre platené miesto v praxi, atraktivitu univerzity pre zahraničných študentov a profesorov, alebo aj pohľady zamestnávateľov, môže takéto hodnotenie priniesť poznatky pre rozhodovanie. Problematické zostáva, ako korektne porovnať značne rozdielne inštitúcie. V konečnom dôsledku však objektívne a dlhodobé meranie kvality univerzít môže poskytovať informácie aj o tom, čo možno v budúcnosti od nich očakávať, či majú perspektívu a či sa možno spoľahnúť, že budú v budúcnosti schopné prevziať zodpovednosť za transformáciu ekonomiky smerom k rastu jej konkurencieschopnosti.
Riziká
Jednou z nezodpovedaných otázok zostáva, čo ak vysoké školy nebudú schopné úlohy súvisiace s budovaním vedomostnej ekonomiky plniť? Nezachytiac riziká spomínaných globalizačných trendov a opozdene reagujúc na uvedené hrozby vysoké školy prídu v prvom kole o najlepších študentov a učiteľov a nebudú schopné pripravovať špičkových absolventov. To sa premietne do väčšieho zdecimovania vedecko-výskumných schopností týchto inštitúcií a úpadku ich reálneho prínosu pre hospodársku prax.
Pokles ratingu bude znamenať nezáujem o štúdium, ktoré je síce lacnejšie, ale nemôže garantovať adekvátne pracovné miesto a teda ani finančné ohodnotenie absolventov. Ak bude zavedené na Slovensku školné, uchádzači o štúdium sa postupne budú orientovať na najlepšie vysoké školy i mimo Slovenska. Automaticky sa bude krátiť financovanie vzdelávania z verejných prostriedkov a teda tento sektor bude stále viac vydávaný "napospas" zákonom trhu práce. To vyvolá záujem o učiteľov a odborníkov, ktorí budú schopní pritiahnuť nových klientov (študentov) ochotných za službu platiť. Obdobná závislosť vznikne aj v dosahovaných výsledkoch vo výskume a vede voči firmám a podnikom. Strata kvalitných absolventov, alebo vedecko-výskumných výsledkov bude znamenať, že upadnú postupne do zabudnutia a tento trend sa prenesie postupne na celý vzdelávací systém.
x x x
Široko koncipovaná kampaň reformy zatiaľ nepriniesla očakávané ovocie a v prípade vysokého školstva sa doteraz nevytvorili všetky potrebné vnútorne prepojené fundamenty. Na udržanie pozícií potrebuje EÚ predovšetkým konkurencieschopné univerzity: "Nebudeme sa tešiť z rýchleho rastu životnej úrovne skôr než takéto vytvoríme. Potrebujeme aspoň jeden európsky Massachusetts Institute of Technology," povedal predseda Európskej komisie José Manuel Barroso.