V jednom sú si sociológovia istí. Ak od roku 2010 bude na pracovný trh prichádzať čoraz menej mladých ľudí, štáty Európskej únie si už nebudú môcť dovoliť, aby pri tvorbe národného dôchodku strácali mladé, vzdelané ženy kvôli výchove detí. Európska komisia si už pred rokmi stanovila cieľ ďalej zvyšovať podiel žien na celkovej zamestnanosti. Na druhej strane ani uvedený cieľ nemá slúžiť na to, aby sa v budúcnosti rodilo ešte menej detí ako dnes.

Nežnejšie pohlavie zarába menej
Z povrchného hľadiska Nemecko ako najväčšia krajina únie spĺňa príslušné kritérium roku 2010 prakticky už dnes. Vytýčenou métou je, aby pracovalo 60 percent všetkých žien -- skutkový stav sa podľa štatistiky blíži k 58 percentám. Zdanie však klame. Ženy pracujú často na čiastočný pracovný úväzok, takže po prepočítaní podiel pracujúcich osôb ženského pohlavia klesne na 46 percent. Zaujímavé pritom je, že podiel zamestnaných žien je už niekoľko rokov konštantný, kým podiel zamestnaných mužov stále klesá, za posledných desať rokov sa znížil zo 76 na 69 percent; ich nezamestnanosť je vyššia.
Celú hĺbku problému najlepšie vidieť na osobách s vyšším vzdelaním. Ženy i muži spočiatku študujú za rovnakých podmienok a za rovnakých podmienok i začínajú kariéru. Okolo 30. roku života však prichádza zlom. Muži sa po kariérnom rebríčku šplhajú čoraz vyššie, ale ženy stagnujú, ba dokonca klesajú. Až do najvyšších riadiacich pozícií sa ich dostane celých desať percent, zvyšok je vyhradený domnelému silnejšiemu pohlaviu. Ale aj v týchto funkciách potom zarábajú menej ako muži. Nemeckí vedci Wolfgang Strengmann-Kuhn z frankfurtskej univerzity a Barbara Seelová z hohenheimskej univerzity vyrátali, že v dôsledku materskej dovolenky a nižšieho platu porovnateľne vzdelané ženy zarobia v živote o 275-tisíc eur menej ako muži.
Jednou z obvyklých ciest spoločnosti, ako riešiť tento problém, je zvyšovanie detských prídavkov. Odborníci však uprednostňujú skôr také prvky, ktoré ženám umožnia čo najskorší návrat do profesionálneho života. Patrí medzi ne napríklad dostatočná sieť škôlok či škôl s celodennou starostlivosťou o deti. Ďalším predpokladom je postupné vyrovnávanie mzdovej úrovne medzi mužmi a ženami.
V medzinárodnom porovnaní je negatívnym prvkom aj príliš dlhé vzdelávacie obdobie vo viacerých európskych štátoch. To zapríčiňuje, že mladí ľudia prehadzujú svoju životnú výhybku až relatívne neskoro, čiže okolo tridsiatky. Založenie rodiny je často až na druhom mieste za budovaním kariéry.
V budúcnosti sa budú muži a ženy podieľať na chode domácnosti rovnakou mierou, čo platí aj o príjmoch. Rodičovské páry s rovnostárskym rozdelením úloh -- tak znie ich vedecká definícia. Výskumníci zároveň tvrdia, že takéto manželstvá sú oveľa pevnejšie ako tradičné zväzky s príjmovou dominanciou muža. Je v nich menej napätia i rozvodov, lebo partnerom sa darí byť úspešnými v práci približne na rovnakej úrovni. I deti z takýchto rodín sú sebavedomejšie a učenlivejšie. Pravda, podobných príkladov je zatiaľ málo.

Pomoc ženám zvýši produktivitu
Nemecká agentúra Prognos AG vypracovala model, na ktorom merala efekt lepšieho zlúčenia materských a pracovných povinností ženy z makroekonomického hľadiska. V Nemecku by sa vraj do roku 2020 produktivita práce len z tohto jediného dôvodu zvýšila o 1,6 percenta. Vzniklo by 220-tisíc nových pracovných miest s platbou odvodov do sociálneho i dôchodkového systému a počet prípadov vyplácanej sociálnej podpory by sa znížil o 0,9 percenta. Nezanedbateľným dôsledkom by bolo aj zvýšenie pôrodnosti -- ak dnes pripadá na ženu priemerne 1,3 dieťaťa, v skúmanom roku by bolo až 1,56 dieťaťa. (gaf)