Príjmy zo závislej činnosti sa v priebehu roka zdaňujú mesačnými preddavkami na daň (19 %), respektíve od roku 2006 aj daňou. Je preto potrebné myslieť na to, že napríklad zmena výšky minimálnej mzdy mení aj zdaňovanie príjmov.
Od 1. októbra sa zvýšila minimálna mzda mesačne o 700 korún, t. j. zo 6 900 na 7 600 korún. Ide o zvýšenie o viac ako 10 %. Na odpracovanú hodinu zamestnancom to znamená v súčasnosti 43,70 Sk. Minimálna mzda sa vzťahuje len na zamestnancov v pracovnom pomere. Pri dohodách o mimopracovnej činnosti sa výška odmeny určí dohodou oboch strán.
V "čistom" však v skutočnosti zamestnanec v pracovnom pomere, uplatňujúci si nárok na nezdaniteľnú sumu základu dane, dostane mesačne menej o 94 korún, pretože sa mu súčasne o takúto sumu zvýši aj tzv. povinné poistné. Zamestnanec, ktorý si nezdaniteľnú sumu neuplatňuje, dostane ešte menej, pretože sa mu zvýši aj preddavok na daň o 115 korún. U dôchodcov, ktorí už nemajú nárok na nezdaniteľnú sumu v priebehu roka, sa čistý príjem zvýši o 522 korún (z dôvodu zvýšenia poistného o 56 korún a preddavku na daň o 122 korún).
Zmenou výšky minimálnej mzdy sa od októbrovej výplaty zmenili aj podmienky na uplatnenie nároku na mesačný daňový bonus zamestnancov. V priebehu roka má naň, pri splnení ostatných podmienok, nárok zamestnanec v prípade, ak jeho mesačné hrubé zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti sú aspoň vo výške polovice platnej mesačnej minimálnej mzdy. Táto suma sa teda zvýšila z 3 450 Sk na 3 800 Sk (7 600 : 2), s možným krátením na polovicu u poberateľov invalidných dôchodkov alebo invalidných zamestnancov mladších ako 18 rokov a zamestnancov mladších ako 16 rokov (1 900 korún). U zamestnancov mladistvých, starších ako 16 rokov táto suma bude vo výške 75 % (2 850 korún).
Úprava výšky minimálnej mzdy bude mať vplyv aj na zmenu podmienok na uplatnenie "plného" ročného daňového bonusu, pretože naň bude mať zamestnanec nárok v prípade dosiahnutia zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti za rok 2006 vo výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy (resp. v polovičnej výške u poberateľov invalidných dôchodkov atď.). U samostatne zárobkovo činných osôb bude tiež potrebné, aby dosiahli takúto výšku hrubých zdaniteľných príjmov, avšak súčasne budú musieť vykázať aj príslušný čiastkový základ dane (nemôžu vykázať daňovú stratu).
Keďže v zákone o dani z príjmov stále nie je stanovené, ku ktorému dňu sa má minimálna mzda na tento účel brať do úvahy (napr. pri životnom minime je to jednoznačne stav platný k 1. januáru príslušného roka), potrebné je túto výšku príjmov prepočítavať, resp. spriemerovať. Stanoviť sa musí vlastne 6-násobok priemernej minimálnej mzdy za príslušný rok. Za rok 2006 to bude 42 450 korún, respektíve suma nižšia o 50 % u zamestnancov, ktorí sú poberateľmi invalidných dôchodkov (21 225 korún) atď.
Tento prepočet už zrejme v budúcnosti nebude potrebný, keďže podľa informácie ministerky práce by sa mala najbližšie upraviť minimálna mzda až k 1. januáru 2008.
Na úpravu výšky minimálnej mzdy bude potrebné myslieť od októbrovej výplaty i v súvislosti s najnižším vymeriavacím základom na platenie poistného do Sociálnej poisťovne. Pri zdravotnom poistení sa ukazovateľ minimálna mzda zohľadní pri najnižšom vymeriavacom základe až od 1. januára 2007.
Zmena sa týka poistného zamestnancov, zamestnávateľov i SZČO.
Pokiaľ ide o poistné do Sociálnej poisťovne, najnižší vymeriavací základ sa od 1. októbra bude všeobecne u zamestnancov aplikovať vo výške 7 600 Sk pri platení zákonom stanoveného poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie, na poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity. Platí to podobne aj v prípade vymeriavacieho základu zamestnávateľa (za zamestnancov). Minimálny vymeriavací základ však nie je stanovený zamestnávateľom pri platení poistného na úrazové poistenie a garančné poistenie pri výplate odmien za prácu zamestnancov na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Pripomíname, že v niektorých prípadoch sa poistné do Sociálnej poisťovne platí i z nižších vymeriavacích základov ako je mesačná minimálna mzda (napr.: pri kratšom pracovnom čase zamestnanca, ďalej u poberateľov invalidných dôchodkov podľa toho, aký je u nich pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť atď.) a v niektorých prípadoch nie je určený minimálny vymeriavací základ (napr. pri výplate náhrady mzdy poskytnutej z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa).
StoryEditor