StoryEditor

Striedanie účtovných sústav -- prechod z jednoduchého na podvojné účtovníctvo

27.05.2005, 00:00
Nepríjemné môžu byť bezobrátkové zásoby a pochybné pohľadávky, na ktoré však pri splnení stanovených podmienok možno v sústave podvojného účtovníctva vytvárať zákonné opravné položky (uznávajú sa ako daňový výdavok). V každom prípade si podnikatelia, ktorí uvažujú o prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva na sústavu podvojného účtovníctva, musia uvedomiť, že sa budú musieť oboznámiť so zásadami podvojného účtovníctva, a to aj v prípade, ak jeho vedenie zveria inej osobe.

Do konca roku 2004 som podnikal prevažne ako sprostredkovateľ. Viedol som jednoduché účtovníctvo. V roku 2005 rozširujem svoju činnosť o poskytovanie ubytovania a stravovania a predaj športových potrieb. Odporúčajú mi viesť podvojné účtovníctvo. Upozornili ma však, že prechod z jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo môže mať nepríjemné daňové dôsledky. Aký vplyv má zmena účtovnej sústavy na základ dane?

Dve účtovné sústavy
Zákon č. 461/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ZOÚ) umožňuje fyzickým osobám, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, účtovať v sústave podvojného účtovníctva alebo v sústave jednoduchého účtovníctva (§ 9 ZOÚ).

Podrobnosti o postupoch účtovania v oboch sústavách sú upravené vykonávacími predpismi, ktorými sú:
-- Opatrenie Ministerstva financií SR zo 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (číslo 23054/2002--92 v znení neskorších predpisov -- Postupy PÚ),
-- Opatrenie MF SR zo 17. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov (č. 23586/2002--92 v znení neskorších predpisov -- Postupy JÚ).
Zákon o účtovníctve dovoľuje účtovným jednotkám, ktoré môžu používať obe sústavy, tieto sústavy aj striedať, podmienkou je, že vo zvolenej účtovnej sústave musí účtovná jednotka účtovať vždy celé účtovné obdobie. Z toho vyplýva, že zmenu účtovnej sústavy možno realizovať len na prelome účtovných období -- po skončení kalendárneho roka.

Striedanie účtovných sústav
Zmena účtovnej sústavy, v konkrétnom prípade prechod z jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo, môže mať skutočne v niektorých prípadoch daňové dôsledky. Vyplývajú zo skutočnosti, že obe účtovné sústavy, ktoré pripúšťa zákon o účtovníctve, sú založené na odlišných princípoch, ktoré sa okrem iného líšia tým, že odlišne definujú výsledok hospodárenia.
***
Ten je východiskovým údajom pre stanovenie základu dane z príjmov. Daň z príjmov je upravená zákonom č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ZDP), vzťah výsledku hospodárenia a základu dane je definovaný najmä v ustanovení § 17 ods. 1 ZDP.
Výsledok hospodárenia v sústave podvojného účtovníctva (pred zdanením) sa zisťuje ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 okrem účtov 591 až 595 (účtuje sa na nich daň z príjmov) a účtov vnútroorganizačných výnosov a vnútroorganizačných nákladov (§ 9 ods. 2 Postupov PÚ).
***
Výsledok hospodárenia v sústave jednoduchého účtovníctva je rozdiel medzi príjmami a výdavkami po zohľadnení uzávierkových účtovných operácií (§ 4 ods. 2 písm. d) Postupov JÚ). Uzávierkové účtovné operácie sú osobitné prostriedky sústavy jednoduchého účtovníctva, ktorými sa zvyšujú alebo znižujú zdaniteľné príjmy alebo daňové výdavky podľa ustanovení zákona o dani z príjmov (§ 4 ods. 2 písm. b) Postupov JÚ).

Dva princípy
Z definície výsledku hospodárenia vyplýva, že sústava podvojného účtovníctva a sústava jednoduchého účtovníctva sú založené na dvoch rozličných princípoch. Sústava podvojného účtovníctva je založená na prírastkovom (akruálnom) princípe. Pri posudzovaní výsledku hospodárenia berie do úvahy pohyby a zmeny stavov všetkých zložiek majetku a záväzkov.
Výsledok hospodárenia vypovedá o tom, ako sa v účtovnom období zmenili vlastné zdroje účtovnej jednotky (čisté imanie). Sústava jednoduchého účtovníctva je založená na hotovostnom princípe. Pri posudzovaní výsledku hospodárenia berie do úvahy len pohyby peňažných prostriedkov. Výsledok hospodárenia vypovedá o tom, ako sa účtovnom období zmenil stav peňažných prostriedkov účtovnej jednotky.

Odlišnosť princípov sa prejavuje najmä pri účtovaní zúčtovacích vzťahov a pri účtovaní zásob. Najvýraznejšie sú tieto rozdiely:
-- pri účtovaní v sústave podvojného účtovníctva zvyšuje výsledok hospodárenia vznik pohľadávky, pri účtovaní v sústave jednoduchého účtovníctva až jej vyrovnanie (úhrada, zaplatenie),
-- pri účtovaní v sústave podvojného účtovníctva znižuje výsledok hospodárenia vznik záväzku, pri účtovaní v sústave jednoduchého účtovníctva až jeho vyrovnanie (úhrada, zaplatenie),
-- pri účtovaní v sústave podvojného účtovníctva znižuje výsledok hospodárenia úbytok zásob (predaj, spotreba), pri účtovaní v sústave jednoduchého účtovníctva úhrada pri ich obstaraní.

Prechod medzi sústavami
Pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva sa uplatňuje zásada kontinuity, ako jedna zo všeobecne uznávaných účtovných zásad. Podľa nej je potrebné zachovať nadväznosť účtovníctva medzi účtovnými obdobiami.
***
Hodnoty v účtovných knihách pri ich otvorení v nasledujúcom období musia nadväzovať na účtovnú závierku predchádzajúceho obdobia.
V záujme zabezpečenia tejto zásady sa postupuje podľa ďalšieho vykonávacieho predpisu k zákonu o účtovníctve, ktorým je Opatrenie MF SR z 11. novembra 2003, ktorým sa ustanovuje postup účtovania pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a postup účtovania pri prechode zo sústavy podvojného účtovníctva do sústavy jednoduchého účtovníctva pre podnikateľov a účtovné jednotky, ktoré vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenie základu dane z príjmov a ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR zo 17. decembra 2002 č. 23586/2002--92, ktorým sa stanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov (č. 21378/2003--92 -- Postup pri prechode).

Prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva sa uskutočňuje v troch postupových krokoch:
-- uzavretie jednoduchého účtovníctva za obdobie pred prechodom,
-- otvorenie účtovných kníh sústavy podvojného účtovníctva pre obdobie po prechode,
-- premietnutie vplyvov zmeny metódy (účtovania) na vlastné imanie účtovnej jednotky.

Uzavretie jednoduchého účtovníctva
Za účtovné obdobie pred zmenou účtovnej sústavy sa uzavrú účtovné knihy sústavy jednoduchého účtovníctva (peňažný denník, kniha pohľadávok, kniha záväzkov a pomocné knihy -- obvykle kniha dlhodobého majetku, kniha zásob, prípadne kniha rezerv, kniha sociálneho fondu, kniha záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov).
***
Zostaví sa účtovná závierka -- výkaz o príjmoch a výdavkoch a výkaz o majetku a záväzkoch. Pri inventarizácii za obdobie pred zmenou sústavy je potrebné určiť niektoré špecifické charakteristiky, ktoré sú rozhodujúce pri skúmaní vplyvov zmeny metódy.
Pri inventarizácii zásob treba určiť spôsob ich obstarania a pri odplatne obstaraných zásobách, či boli uhradené. Pri inventarizácii každej pohľadávky treba posúdiť, či jej úhrada v sústave jednoduchého účtovníctva by predstavovala zdaniteľný príjem (v sústave podvojného účtovníctva jej vznik by sa účtoval v prospech výnosu).
***
Pri inventarizácii každého záväzku, naopak, treba posúdiť, či jeho úhrada v sústave jednoduchého účtovníctva by predstavovala daňový výdavok (v sústave podvojného účtovníctva by sa účtovala ako náklad). Pri prijatých i poskytnutých preddavkoch a prijatých dotáciách treba napokon zistiť, či vznikli pred 1. januárom 2004 alebo po tomto dni, ku ktorému nadobudol účinnosť nový zákon o dani z príjmov.

Otvorenie účtovných kníh v sústave podvojného účtovníctva
Stavy jednotlivých zložiek majetku a záväzkov, uvedené vo výkaze o majetku a záväzkoch za účtovné obdobie pred zmenou sústavy a podložené údajmi z uzavretých účtovných kníh sústavy jednoduchého účtovníctva sa zapíšu pri otvorení účtovných kníh sústavy podvojného účtovníctva na príslušné syntetické účty.
***
Pretože zásady na vymedzenie jednotlivých zložiek majetku a záväzkov a ich oceňovanie sú pre obe sústavy rovnaké, nadväzujú údaje konečných zostatkov majetku a záväzkov z jednoduchého účtovníctva na údaje začiatočných stavov majetku a záväzkov podvojného účtovníctva a z tohto dôvodu nemôže byť ovplyvnený výsledok hospodárenia a z neho odvodený základ dane z príjmov.
Postup pri otvorení účtovných kníh v sústave podvojného účtovníctva pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva a zápis začiatočných stavov majetku a záväzkov upravuje § 2 Postupu pri prechode.
***
Po otvorení účtovných kníh v sústave podvojného účtovníctva sa začne účtovať vlastné imanie fyzickej osoby -- podnikateľa, ktoré sa rovná rozdielu súčtov syntetických účtov majetku a syntetických účtov záväzkov.
Jednoduché účtovníctvo vlastné imanie neúčtuje, ale vykazuje ho v účtovnej závierke vo výkaze o majetku a záväzkov ako rozdiel majetku a záväzkov. Vlastné imanie fyzickej osoby -- podnikateľa sa účtuje na osobitnom syntetickom účte 491.

Premietnutie vplyvov zmeny metódy
Vzhľadom na odlišnosť princípov, na ktorých je založená sústava jednoduchého účtovníctva a sústava podvojného účtovníctva, je potrebné v záujme zachovania zásady kontinuity po otvorení účtovných kníh v sústave podvojného účtovníctva účtovať niektoré špecifické účtovné prípady.
***
Ich účelom je zabezpečiť rovnaký východiskový stav vlastného imania, ako keby v období pred zmenou sústavy bolo bývalo účtované v sústave podvojného účtovníctva. Na tento účel používa podvojné účtovníctvo syntetické účty 681 -- Výnosy zo zmeny metódy a 581 -- Náklady na zmenu metódy, ktoré sa používajú výlučne pri zmene účtovnej sústavy. Účtovanie na týchto účtoch má vždy súvzťažný zápis na účte 491 -- Vlastné imanie fyzickej osoby -- podnikateľa. Má vždy vplyv na výsledok hospodárenia a z neho odvodený základ dane z príjmov.
***
Správnym zápisom vplyvov zmeny metódy sa zabráni, aby niektoré zdaniteľné príjmy neostali nezahrnuté do výsledku hospodárenia, a teda nezdanené a na druhej strane aby sa nezahrnuli opakovane, teda aby sa nezdanili dvakrát.
Ďalej sa zabezpečí, aby sa uplatnili všetky náklady, ktoré majú charakter daňových výdavkov a na druhej strane, aby sa náklady, ktoré sú daňovými výdavkami, neuplatnili opakovane. Premietnutie vplyvov zmeny sústavy po prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva upravuje § 3 Postupu pri prechode, ktorý definuje päť druhov výnosov a tri druhy nákladov zo zmeny metódy.

Výnosy zo zmeny metódy
Uhradené odplatne obstarané zásoby
Odplatne obstarané zásoby ovplyvňujú výsledok hospodárenia v sústave jednoduchého účtovníctva v období, keď boli uhradené bez ohľadu na deň obstarania. V deň obstarania sa účtuje prírastok zásob v knihe zásob bez vplyvu na výsledok hospodárenia. V deň úhrady sa účtuje v peňažnom denníku výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov.
***
V sústave podvojného účtovníctva sa v deň obstarania zásob účtuje prírastok zásob, promptná úhrada sa účtuje ako prírastok peňažných prostriedkov, pri neskoršej úhrade sa účtuje prírastok záväzku. Obstaranie zásob ani ich zaplatenie výsledok hospodárenia v sústave podvojného účtovníctva neovplyvnia. Zásoby ovplyvnia výsledok hospodárenia až pri ich úbytku (výrobnej spotrebe, predaji, škode atď.), keď sa úbytok účtuje na ťarchu nákladov.
***
Aby nedošlo k duplicitnému zníženiu výsledku hospodárenia a základu dane -- raz v období, keď sa účtovalo v sústave jednoduchého účtovníctva a uplatnila sa úhrada zásob ako daňový výdavok a druhý raz v inom období, keď sa bude účtovať v sústave podvojného účtovníctva úbytok zásob ako náklad, účtuje sa ocenenie odplatne obstaraných zásob pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva v prospech výnosov zo zmeny metódy.

Zásoby vlastnej výroby
Proces, ktorého výsledkom sú zásoby vlastnej výroby, ovplyvní pri účtovaní v sústave jednoduchého účtovníctva výsledok hospodárenia výdavkami na obstaranie materiálu, výplatou miezd, úhradami príspevkov do fondov, výdavkami na služby a prípadne výdavkami na réžiu. Produkty vlastnej výroby (výrobky, polotovary, rozpracované výrobky) sa pri prevzatí na sklad alebo pri inventarizácii ocenia vlastnými nákladmi, zapíšu sa však len v knihe zásob, výsledok hospodárenia nie je ovplyvnený. Ten ovplyvní až inkasovaná tržba za predaj produktov.
***
V sústave podvojného účtovníctva sa vlastné náklady na produkciu zásob vlastnej výroby účtujú ako náklady. Prírastky a úbytky zásob vlastnej výroby sa účtujú ako úbytky alebo prírastky výnosov (zmeny stavu vnútroorganizačných zásob). Oproti vynaloženým vlastným nákladom sa účtuje výnos vo výške ocenenia vytvorených zásob.
***
V sústave podvojného účtovníctva každý prírastok zásob vlastnej výroby je najneskoršie do konca účtovného obdobia účtovaný ako výnos. Takéto účtovanie zásob vlastnej výroby s pravidelným vplyvom na výsledok hospodárenia jednoduché účtovníctvo nepozná.
Aby bolo možné po prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva pokračovať pri účtovaní zásob vlastnej výroby podľa jeho postupov, účtuje sa po prechode ocenenie stavu zásob vlastnej výroby v prospech výnosov zo zmeny metódy.

Uhradený krátkodobý finančný majetok
Krátkodobý finančný majetok účtovaný v sústave jednoduchého účtovníctva tvoria najmä cenné papiere. Úhrada za ich obstaranie je výdavok, ktorého uplatnenie na daňové účely upravuje zákon o dani z príjmov (§ 19 ods. 2 písm. f) ZDP). Zákon určuje, či sa obstarávacia cena cenných papierov uzná ako daňový výdavok v období ich zaplatenia a ovplyvní výsledok hospodárenia a základ dane po úhrade alebo je možné obstarávaciu cenu (prípadne s obmedzením) uplatniť až v období ich predaja.
***
V sústave podvojného účtovníctva sa obstaranie cenných papierov účtuje ako úbytok peňažných prostriedkov. Operácia neovplyvní výsledok hospodárenia. Ten je ovplyvnený až pri úbytku (napríklad predaji) cenných papierov, keď sa súčasne s výnosom z predaja účtuje ich úbytok na ťarchu nákladov.
***
Aby nedošlo k duplicitnému zníženiu výsledku hospodárenia -- raz v období, keď sa účtovalo v sústave jednoduchého účtovníctva a druhý raz v inom období, keď sa bude účtovať v sústave podvojného účtovníctva, účtuje sa ocenenie krátkodobého finančného majetku, ak bol v predchádzajúcom období (keď sa účtovalo v sústave jednoduchého účtovníctva) uhradený a úhrada bola uznaná ako daňový výdavok, pri prechode do sústavy podvojného účtovníctva v prospech výnosov zo zmeny metódy.

Pohľadávky
V sústave jednoduchého účtovníctva sa vznik pohľadávky účtuje len v knihe pohľadávok a neovplyvňuje výsledok hospodárenia bez ohľadu na to, či následná úhrada tejto pohľadávky ovplyvní alebo neovplyvní základ dane.
V sústave podvojného účtovníctva vznikajú pohľadávky, ktoré predstavujú výnos a ovplyvňujú výsledok hospodárenia (najmä pohľadávky z obchodných transakcií). Iné pohľadávky nemajú charakter výnosu (napríklad odberateľovi fakturovaná daň z pridanej hodnoty, poskytnutá pôžička) a výsledok hospodárenia neovplyvnia.
***
Pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva sa účtujú začiatočné stavy všetkých pohľadávok, z ktorých ani jedna v predchádzajúcom období, keď sa účtovalo v sústave jednoduchého účtovníctva, neovplyvnila výsledok hospodárenia.
V nasledujúcom období sa v sústave podvojného účtovníctva inkaso týchto pohľadávok bude účtovať ako prírastok peňažných prostriedkov a úbytok pohľadávok, teda neovplyvní sa výsledok hospodárenia.
Aby nedošlo k situácii, že výnosy, ktoré podliehajú dani, nebudú zdanené, je potrebné pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva sumu ocenenia pohľadávok, ktoré sa v sústave podvojného účtovníctva pri vzniku účtujú v prospech výnosu, účtovať v prospech výnosov zo zmeny metódy.

Poskytnuté preddavky
Poskytnutý preddavok je osobitným prípadom pohľadávky, ktorá vzniká vtedy, keď uskutočnená platba časovo predchádza účtovnou jednotkou prijatý výkon (nákup tovaru, materiálu, dlhodobého majetku alebo prevzatie služby).
Pri striktnom uplatnení hotovostného princípu sa poskytnuté preddavky v sústave jednoduchého účtovníctva účtujú v knihe pohľadávok a súčasne v peňažnom denníku ako výdavok, ktorý ovplyvňuje základ dane v prípade, že preddavok sa zúčtuje s výdavkom, ktorý sa uznáva ako daňový výdavok. Túto zásadu môže meniť aktuálne znenie predpisov o zdaňovaní príjmov.
***
Do konca roka 2003 v podmienkach predchádzajúceho zákona o daniach z príjmov sa poskytnuté preddavky v sústave jednoduchého účtovníctva účtovali buď ako výdavky, ktoré ovplyvňujú základ dane (napr. preddavky na obstarávané zásoby, služby) alebo výdavky, ktoré ho neovplyvňujú (napr. preddavky na dlhodobý hmotný majetok).
***
Súčasný zákon o dani z príjmov ustanovuje, že súčasťou základu dane fyzickej osoby -- podnikateľa, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, je poskytnutý preddavok v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splneniu dodávky tovaru, služby alebo iných plnení, na ktorých úhradu bol preddavok poskytnutý (§ 17 ods. 12 písm. b) ZDP).
***
V sústave podvojného účtovníctva sa poskytnutý preddavok účtuje ako úbytok peňažných prostriedkov a prírastok pohľadávky, neovplyvní výsledok hospodárenia. Preddavok sa zúčtuje pri vzniku záväzku po skončení vecnej operácie (napr. po dodávke zásob, dlhodobého majetku, prevzatí služby). Výsledok hospodárenia je ovplyvnený v závislosti od charakteru úhrady, pri ktorej sa preddavok zúčtuje.
***
Aby nedošlo k duplicitnému zníženiu výsledku hospodárenia -- raz v období, keď sa účtovalo v sústave jednoduchého účtovníctva a druhý raz v inom období, keď sa bude účtovať v sústave podvojného účtovníctva, účtujú sa poskytnuté preddavky, ak ich úhrada bola v predchádzajúcich obdobiach uznaná ako daňový výdavok (v praxi sú to preddavky poskytnuté do konca roka 2003), pri prechode do sústavy podvojného účtovníctva ako výnosy zo zmeny metódy.

Náklady na zmenu metódy
Záväzky
V sústave jednoduchého účtovníctva sa vznik záväzku účtuje len v knihe záväzkov a neovplyvňuje výsledok hospodárenia bez ohľadu na to, či následná úhrada tohto záväzku ovplyvní alebo neovplyvní základ dane.
V sústave podvojného účtovníctva vznikajú záväzky, ktoré predstavujú náklad a ovplyvňujú výsledok hospodárenia (najmä záväzky z obchodných transakcií, zúčtovania so zamestnancami, resp. vykonávateľmi povinného poistenia ap.). Iné záväzky nemajú charakter nákladu (napríklad dodávateľom fakturovaná daň z pridanej hodnoty, prijatý úver) a výsledok hospodárenia neovplyvnia.
***
Pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva záväzky, ktoré sú zahrnuté do začiatočného stavu, neovplyvnili v predchádzajúcom období výsledok hospodárenia a základ dane z príjmov. V nasledujúcom období sa bude v sústave podvojného účtovníctva úhrada týchto záväzkov účtovať ako úbytok peňažných prostriedkov a úbytok záväzkov neovplyvní výsledok hospodárenia.
***
V sústave podvojného účtovníctva prírastok zásob obstaraných na úver, záväzok, ktorý v súvislosti s obstaraním zásob vzniká a úhrada tohto záväzku neovplyvňujú výsledok hospodárenia. Výsledok hospodárenia ovplyvnia až náklady na spotrebované nákupy.
Spotreba zásob nakúpených a neuhradených v období, keď sa účtovalo v sústave jednoduchého účtovníctva, neovplyvnila v tomto období výsledok hospodárenia (bola by ho ovplyvnila úhrada záväzku), ale neovplyvní ho ani v ďalšom období, keď sa v sústave podvojného účtovníctva bude účtovať úhrada záväzku.
***
Aby nedošlo k situácii, že sa neuplatnia náklady, ktoré sa uznávajú ako daňový výdavok, je potrebné pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva sumu ocenenia záväzkov, ktoré sa v sústave podvojného účtovníctva pri vzniku účtujú na ťarchu nákladov a sumu ocenenia záväzkov zo spotrebovaných zásob účtovať ako náklady na zmenu metódy.

Prijaté preddavky
Prijatý preddavok je osobitným prípadom záväzku, ktorý vzniká v prípade, keď prijatá platba časovo predchádza účtovnou jednotkou poskytnutý výkon (predaj tovaru, výrobkov alebo poskytnutie služby). Podobne ako v prípade poskytnutých preddavkov pri striktnom uplatnení hotovostného princípu sa prijaté preddavky v sústave jednoduchého účtovníctva účtujú v knihe záväzkov a súčasne v peňažnom denníku ako príjem, ktorý ovplyvňuje základ dane v prípade, že preddavok sa zúčtuje s príjmom, ktorý sa zahŕňa do základu dane.
Túto zásadu môže meniť aktuálne znenie predpisov o zdaňovaní príjmov.
***
Do konca roka 2003 v podmienkach predchádzajúceho zákona o daniach z príjmov sa prijaté preddavky v sústave jednoduchého účtovníctva účtovali ako príjmy, ktoré ovplyvňujú základ dane (napr. preddavky na budúce dodávky tovaru, výrobkov, služieb).
Súčasný zákon o dani z príjmov ustanovuje, že súčasťou základu dane fyzickej osoby -- podnikateľa, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, je prijatý preddavok v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splneniu dodávky tovaru, služby alebo iných plnení, na ktorých úhradu bol preddavok prijatý (§ 17 ods. 12 písm. b) ZDP).
***
V sústave podvojného účtovníctva sa prijatý preddavok účtuje ako prírastok peňažných prostriedkov a prírastok záväzku, neovplyvní výsledok hospodárenia. Preddavok sa zúčtuje pri vzniku pohľadávky po skončení vecnej operácie (napr. po dodávke tovaru, výrobkov, poskytnutí služby). Výsledok hospodárenia je ovplyvnený v závislosti od charakteru úhrady, pri ktorej sa preddavok zúčtuje.
***
Aby nedošlo k duplicitnému zvýšeniu výsledku hospodárenia -- raz v období, keď sa účtovalo v sústave jednoduchého účtovníctva a druhý raz v inom období, keď sa bude účtovať v sústave podvojného účtovníctva, účtujú sa prijaté preddavky, ak ich úhrada bola v predchádzajúcom období zahrnutá do základu dane (v praxi sú to preddavky prijaté do konca roka 2003), pri prechode do sústavy podvojného účtovníctva ako náklady na zmenu metódy.

Prijaté dotácie
V sústave jednoduchého účtovníctva sa účtujú prijaté dotácie v peňažnom denníku ako príjem peňažných prostriedkov. Zatriedenie do položiek druhového členenia závisí od ustanovení aktuálnych daňových predpisov.
Podľa predchádzajúceho zákona o daniach z príjmov väčšina prijatých dotácií ovplyvnila základ dane (napr. podpory a príspevky zo štátneho rozpočtu, podpory z prostriedkov nadácií -- § 4 ods. 2 písm. m) predchádzajúceho ZDP), v iných prípadoch neovplyvnila základ dane (napr. dotácie zo štátneho rozpočtu daňovníkom, ktorí podnikajú v poľnohospodárskej výrobe, vodnom alebo lesnom hospodárstve -- § 4 ods. 2 písm. n) predchádzajúceho ZDP).
***
Súčasný zákon o dani z príjmov upravuje zdaňovanie prijatej dotácie, podpory a príspevku u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva tak, že do základu dane sa nezahŕňajú v zdaňovacom období, v ktorom ich daňovník prijal, ak ich nepoužil na úhradu daňových výdavkov. Takéto príjmy sú zahŕňané do základu dane v časovej súvislosti s výdavkami, na ktoré boli poskytnuté (§ 17 ods. 3 písm. h) ZDP).
***
Účtovanie dotácií upravuje s účinnosťou od 1. januára 2005 novela Postupov JÚ (§ 10b) ktorá zabezpečuje účtovanie v súlade s ustanoveniami zákona o dani z príjmov.
V sústave podvojného účtovníctva sa príjem dotácií účtuje ako prírastok peňažných prostriedkov a prírastok záväzkov. Operácia neovplyvní výsledok hospodárenia. V časovej a vecnej súvislosti so zaúčtovaním nákladov, na úhradu ktorých bola dotácia poskytnutá, sa potom účtujú výnosy z prijatia dotácie.
***
Aby nedošlo k dvojnásobnému zvýšeniu výsledku hospodárenia, raz v období, keď bola dotácia prijatá a účtovalo sa v sústave jednoduchého účtovníctva a druhý raz pri jej čerpaní, keď sa bude účtovať v sústave podvojného účtovníctva, účtujú sa pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva ako náklady na zmenu metódy tie dotácie, ktorých prijatie bolo zatriedené na daňové účely ako príjem zahŕňaný do základu dane (v praxi sa týka nevyčerpaných dotácií prijatých do konca roka 2003).

Zákonná rezerva
V sústave jednoduchého účtovníctva sa účtujú len zákonné rezervy, do 31. decembra 2003 to bola v praxi len rezerva na opravu hmotného majetku. Táto rezerva však nezodpovedá definícii rezerv podľa § 26 ods. 2 ZOÚ, pretože nemá charakter dlhodobého záväzku. V jednoduchom účtovníctve stratila od 1. januára 2004 svoje opodstatnenie, pretože nový zákon o dani z príjmov už túto rezervu medzi zákonné rezervy nezaraďuje.
***
Pripúšťa však jej dočerpanie, prípadne rozpustenie do konca roka 2008 (§ 52 ods. 9 ZDP). Podľa § 19 ods. 9 Postupov PÚ sa v sústave podvojného účtovníctva rezervy na opravu dlhodobého majetku nevytvárajú a podľa § 86 ods. 1 písm. r) Postupov PÚ sa začiatočný stav takýchto rezerv k 1. januáru 2004 zaúčtuje ako nerozdelený zisk minulých rokov.
***
Tak treba naložiť pri prechode na sústavu podvojného účtovníctva s prípadnými zvyškami rezerv na opravu hmotného majetku, ktoré sa ešte v sústave jednoduchého účtovníctva účtujú. Pretože v prípade prechodu zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva ide o fyzickú osobu, účtuje sa zostatok rezervy na opravu dlhodobého hmotného majetku so súvzťažným zápisom v prospech vlastného imania fyzickej osoby -- podnikateľa.
***
Podnikatelia -- fyzické osoby sa obávajú najmä daňových dôsledkov prechodu zo sústavy jednoduchého účtovníctva na sústavu podvojného účtovníctva. Je pravda, že z dôvodu rôznych princípov, na ktorých sú založené obe účtovné sústavy, na začiatku obdobia po prechode sa zvyšuje základ dane najmä o hodnotu zaplatených zásob a hodnotu väčšiny pohľadávok.
***
Zásoby však obvykle budú v priebehu toho istého obdobia spotrebované (náklady znížia výsledok hospodárenia a základ dane) a pohľadávky budú v priebehu toho istého obdobia inkasované (aj v jednoduchom účtovníctve by vznikol príjem, ktorý podlieha dani).
***
Nepríjemné môžu byť bezobrátkové zásoby a pochybné pohľadávky, na ktoré však pri splnení stanovených podmienok možno v sústave podvojného účtovníctva vytvárať zákonné opravné položky (uznávajú sa ako daňový výdavok).
V každom prípade si podnikatelia, ktorí uvažujú o prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva na sústavu podvojného účtovníctva, musia uvedomiť, že sa budú musieť oboznámiť so zásadami podvojného účtovníctva, a to aj v prípade, ak jeho vedenie zveria inej osobe.

menuLevel = 1, menuRoute = prakticke-hn, menuAlias = prakticke-hn, menuRouteLevel0 = prakticke-hn, homepage = false
04. jún 2026 17:24