Mnohé z problémov, ktoré mala vláda pred desiatimi rokmi, sa dnes zdajú zvláštne, niektoré zostali doteraz. V rubrike Retro prinášame, čo dominovalo v ekonomickom a politickom živote tých čias.
Vyše desať rokov trvá spor ministerstva financií a Prvej slovenskej investičnej spoločnosti (PSIS) Bratislava. Začal sa v marci 1995, keď rezort prostredníctvom podriadenej zložky, ktorej spôsobilosť na konanie sa neskôr ukázala sporná, odobral PSIS povolenie na činnosť a súčasne rozhodol, že fondy tejto spoločnosti bude spravovať Harvardská investičná spoločnosť, i. a. s., a Agroinvest, i. a. s.
Avšak už začiatkom decembra 1995 Najvyšší súd potvrdil, že kroky ministerstva financií proti PSIS sú neoprávnené.
Len čo sa podielnici dozvedeli o nútenej správe fondu, žiadali o spätné odkúpenie podielov. To však nebolo možné. Sporofond mal vtedy v správe aktíva v hodnote 1,7 miliardy Sk a spravoval majetok 700-tisíc akcionárov a podielnikov. PSIS založila prvé podielové fondy v roku 1991 a v roku 1994 sa chystala zúčastniť druhej vlny kupónovej privatizácie. Lenže tú vláda vierolomne zrušila.
Liečba pokutami
Reakcia akcionárov jednotlivých fondov spravovaných PSIS nedala na seba dlho čakať. Mimoriadne valné zhromaždenia akciovej spoločnosti Prvý privatizačný investičný fond Bratislava, Zlatý investičný fond Bratislava a Garantovaný investičný fond Bratislava rozhodli o zmenách štatútov, podľa ktorých budú všetky tri fondy samosprávne. Znamenalo to, že na ich riadenie nebude v budúcnosti potrebná žiadna investičná spoločnosť.
Ťaženie proti PSIS sa neskončilo pri podielových a investičných fondoch. Do skupiny PSIS patrila aj Prvá slovenská brokerská spoločnosť. Tá dostala pokutu 12 miliónov korún. Neskôr predstavenstvu Prvej slovenskej brokerskej doručili rozhodnutie ministerstva financií o neudelení povolenia na obchodovanie s cennými papiermi.
Ministerstvo financií namiesto toho, aby rešpektovalo rozhodnutie Najvyššieho súdu, začalo vo februári 1996 nové ťaženie proti PSIS. Ani jeden z fondov (Sporofond, Všeobecný investičný fond a Slovenský majetkový fond) sa po rozhodnutí súdu nedostal do správy svojho zakladateľa. Z poverenia štátneho tajomníka ministerstva Jozefa Magulu začala v tom čase v PSIS opätovná kontrola ministerstva financií. Výsledkom bolo, že ministerstvo spoločnosti udelilo pokutu 15 miliónov korún.
Spory o PSIS trvajú doteraz
Najvyšší súd 13. marca roku 2000 vyniesol rozsudok, podľa ktorého ministerstvo financií neoprávnene odňalo povolenie na podnikanie akciovej spoločnosti Prvá slovenská investičná spoločnosť Bratislava. Skonštatoval aj, že výška pokuty nezodpovedala v tom čase existujúcim právnym normám.
Okrem toho Najvyšší súd neuznal oprávnenosť konania o rozklade, ktoré podpísal 8. januára 1997 Sergej Kozlík, vtedajší podpredseda vlády pre ekonomiku a minister financií. V inej veci Najvyšší súd rozhodol, že Úrad štátneho dozoru nad kapitálovým trhom (zložka ministerstva) nie je subjektom, ktorý môže vykonávať dozor nad kapitálovým trhom. PSIS vedie dosiaľ s ministerstvom financií spory, ktoré sa týkajú náhrady škody.
PSIS je v súčasnosti akcionárom dôchodkovej správcovskej spoločnosti Sympatia-Pohoda. Tá sa zlučuje z ING DSS. PSIS bude mať podiel aj v zlúčenej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.
Dianie na kapitálovom trhu kritizoval vtedajši predstaviteľ M. E. S. A. 10 Ivan Mikloš. "Kroky vlády jednoznačne smerovali proti kapitálovému trhu. Stával sa totiž významným dodávateľom investičných prostriedkov umožňujúcich zrýchlenie reštrukturalizácie ekonomiky SR," povedal vtedy.
Udalosti toho obdobia
- Existencia vyšetrovacích komisií, ktoré zriadili výbory parlamentu, sa stala nezákonná. Rozhodol o tom koncom novembra Ústavný súd v Košiciach. V tom období pôsobili tri komisie. Najznámejšia bola tzv. Macuškova komisia. Mala odhaliť príčiny krízy ústavného zriadenia, ktorá vraj nastala v marci 1994 tým, že HZDS stratilo podporu v parlamente. Fungovala tiež komisia na objasnenie príčin autonehody Alexandra Dubčeka. Právne postavenie týchto komisií malo zásadný nedostatok - vychádzalo z rokovacieho poriadku bývalej SNR, ktorý nadväzoval na socialistickú ústavu. Poslanec Dušan Macuška vtedy vyhlásil, že iba málo naivných občanov si myslí, že rozhodnutia Ústavného súdu sú spravodlivé a nestranné.- Štátny rozpočet sa prerokúval vo výboroch parlamentu. Vláda navrhla ubrať peniaze Kancelárii prezidenta a pridať Úradu vlády SR a informačnej službe - SIS. Prezidentská kancelária preto musela znížiť počet zamestnancov na 50.
- Od 1. decembra začal platiť Exekučný poriadok, čím sa zefektívnilo vymáhanie pohľadávok. Zároveň minister spravodlivosti Jozef Liščák vymenoval prvých 79 súdnych exekútorov.
- Minister dopravy Alexander Rezeš sa stretol so svojím poľským kolegom s ohľadom na diaľničné prepojenie medzi severným susedom a Slovenskom. Rezeš povedal, že v roku 2000 bude fungovať diaľničné spojenie s Poľskom, aby vzniklo prepojenie Gdaňsk - Istambul. Išlo najmä o vybudovanie 30 km úseku Žilina - Čadca - Skalité. Malo stáť šesť až 10 miliárd korún. Poliaci mali vybudovať 50 km nadväzujúcej diaľnice. Diaľničné spojenie dodnes nie je dokončené.
- Základná zmluva s Maďarskom o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci sa dostala do výborov parlamentu. Poslanec Viliam Hornáček žiadal, aby vláda poskytla jednotný výklad zmluvy. Zmluvu, ktorú v marci 1995 podpísali Gyula Horn a Vladimír Mečiar, sa podarilo ratifikovať v parlamente až v marci 1996.
- Na Slovensku začala pôsobiť poisťovňa Amslico - pobočka americkej poisťovacej spoločnosti American Life Insurance Company.
- Do Českej republiky začala tiecť ropa z nemeckého Ingolstadtu. Česi si tak zabezpečili diverzifikáciu dopravných ciest pre ropu.
- Veľvyslanci všetkých šestnástich štátov NATO zvolili nového generálneho tajomníka NATO Chaviera Solanu - dovtedy španielskeho ministra zahraničných vecí.
- Rada NATO schválila vyslanie 2 600 vojakov NATO do Chorvátska a Bosny.
- V južnom Maďarsku neďaleko hraníc so Srbskom pri dedine Taszár začali USA budovať vojenskú základňu. Postupne do nej priletelo sedemtisíc vojakov.