Ako správne účtovať služobnú cestu, na ktorú vyslal zamestnávateľ svojho zamestnanca a ten pri nej použil svoje súkromné motorové vozidlo? Musí byť súčasťou vyúčtovania pracovnej cesty aj doklad o nákupe pohonných látok? V prípade ak nie, ako je ešte inak možné preukázať cenu pohonných látok? Je potrebné platiť za takéto vozidlo cestnú daň?
Národná rada Slovenskej republiky schválila 4. februára 2005 novelu zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 530/2004 Z. z. Uvedená novela nadobudla účinnosť 1. apríla 2005. Novela zákona o cestovných náhradách dáva zamestnávateľovi väčší priestor pri poskytovaní náhrad pri dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, vylúčila obmedzenie vo vzťahu k zamestnávateľovi pri poskytovaní iných náhrad a vyšších náhrad. Umožňuje na základe dohody poskytovať preddavok na stravné pri zahraničnej pracovnej ceste v inej cudzej mene ako je cudzia mena ustanovená opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky. Uvedená novela zákona o cestovných náhradách obmedzila právomoc zamestnávateľa napríklad pri rozhodovaní o výške krátenia stravného v prípade bezplatne zabezpečeného stravovania pri tuzemskej pracovnej ceste a pri zahraničnej pracovnej ceste, pri poskytovaní stravného pri zahraničnej pracovnej ceste pri prechode cez tranzitné krajiny.
Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty. Môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pri tom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.
Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí:
a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
c) stravné,
d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako 7 za sebou nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za 1 mesiac.
Preukazovanie výdavkov podľa vyššie uvedeného odseku sa nevzťahuje na prípady, ak zamestnávateľ uzná výdavky zamestnancovi iným spôsobom ustanoveným týmto zákonom.
V zmysle § 7 Zákona o cestovných náhradách platí, že ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla zamestnávateľa, patrí mu základná náhrada za každý jeden kilometer jazdy a náhrada za spotrebované pohonné látky. Sadzba základnej náhrady za jeden kilometer jazdy podľa opatrenia MKSVR SR č. 260/2004 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách je 6,20 Sk.
Náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok platných v čase použitia cestného motorového vozidla, prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla takto:
a) ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba len podľa príslušnej slovenskej technickej normy, na výpočet sa použije spotreba podľa tejto normy, pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa spotreba určená podľa Slovenskej technickej normy zvýši o 40 %,
b) ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa Slovenskej technickej normy aj predpisu EHK alebo len podľa predpisu EHK, na výpočet sa použije spotreba podľa predpisu EHK vypočítaná aritmetickým priemerom, pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa použije spotreba určená na jazdu v meste,
c) ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa smerníc ES, na výpočet sa použije spotreba zodpovedajúca príslušnému cyklu premávky alebo kombinácii jednotlivých cyklov premávky uvedených v príslušnej smernici ES, odvodených od konkrétneho režimu jazdy cestného motorového vozidla,
d) ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa inej normy, na výpočet sa použije spotreba určená na rýchlostný režim jazdy cestného motorového vozidla zodpovedajúcim prevažujúcim podmienkam pracovnej cesty.
e) ak je pohonnou látkou plyn, alebo plyn v kombinácii s inou pohonnou látkou, spôsob výpočtu náhrad za spotrebované pohonné látky za jednotlivé pohonné látky dohodne zamestnávateľ so zamestnancom na základe podmienok pracovnej cesty, cien pohonných látok platných v čase použitia cestného motorového vozidla a spotreby.
f) ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba oboch pohonných látok podľa smerníc ES, pri dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa prihliadne aj na túto spotrebu.
g) ak technický preukaz cestného motorového vozidla údaje o spotrebe neobsahuje, na výpočet sa použije spotreba podľa technického preukazu cestného motorového vozidla rovnakého typu, s rovnakým objemom valcov motora a s rovnakým druhom pohonnej látky.
Výsledná suma základnej náhrady a výsledná suma náhrady za spotrebované pohonné látky sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor. Zamestnávateľ najmä z dôvodu hospodárnosti môže na základe § 7 ods. 8 zákona o cestovných náhradách so zamestnancom dohodnúť poskytovanie náhrady za použitie cestného motorového vozidla v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy.
StoryEditor