Koruna sa zastavila

Prudký rast slovenskej koruny na začiatku týždňa a nové historické maximum 34,62 SKK/EUR prinútili guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Ivana Šramka tento vývoj komentovať. Posilňovanie domácej meny označil ako "príliš silné". Koruna reagovala ústupom z maximálnych pozícií.
Stabilná koruna?
Jedným z kritérií na prijatie Slovenska do Európskej menovej únie je stabilita výmenného kurzu. Znamená to, že dva roky pred hodnotením pripravenosti na vstup musí byť národná mena zapojená do Mechanizmu výmenných kurzov ERM II. Počas tohto obdobia nesmie krajina menu jednostranne devalvovať, mena nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma, musí sa pohybovať blízko centrálnej parity a pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť vážne napätia. Pripomeňme, že fluktuačné pásmo bolo dohodnuté v rozmedzí 15 percent nahor alebo nadol od centrálnej parity. Dnes je koruna od tejto úrovne 38,4550 koruny za euro vzdialená približne 10 percent, pričom sa na túto úroveň dostala za menej ako šesť mesiacov. O stabilite meny sa tak dá diskutovať.
Ako na kurz
Na ovplyvňovanie kurzu koruny oproti euru má centrálna banka k dispozícii niekoľko nástrojov. Ich uplatňovanie je však výrazne obmedzené vstupom krajiny do ERM II, tzv. čakárne na euro. "Pri posudzovaní splnenia podmienok na prijatie eura by mal byť preukázaný pohyb kurzu meny vo vytýčených pásmach ERM II bez prílišných zásahov centrálnej banky. To však neznamená, že v odôvodnených prípadoch nemôže centrálna banka intervenovať. Záleží na dôvodoch, prečo a koľkokrát sa centrálna banka rozhodla k intervencii pristúpiť," vysvetľuje analytik Všeobecnej úverovej banky Martin Lenko.
Jedným z nástrojov je slovná intervencia, ktorá devízovým trhom naznačí, čo si centrálna banka myslí o stave kurzu. Ide o relatívne najslabší spôsob ovplyvňovania meny. V stredu však fungoval aj napriek nízkej likvidite na trhu, ktorá, naopak, volatilitu meny podporuje. Koruna po vyjadreniach guvernéra okamžite klesla o 10 halierov.
NBS môže použiť aj priamu intervenciu, čiže vstúpiť na devízový trh a predávať koruny. "Tento krok by však ťažko NBS vysvetľovala Európskej centrálnej banke (ECB)," myslí si analytik Allianz DSS Mário Blaščák. Povolebné intervencie, vtedy však v prospech koruny, už centrálna banka zdôvodňovať musela. Analytička ING Bank Lucia Štekláčová je toho názoru, že intervencia v neprospech koruny by mohla byť lepšie akceptovaná. "V opačnom prípade by sa mohlo spochybniť plnenie inflačného kritéria," dopĺňa.
Zložitejším nástrojom na úpravu kurzu je tlak na znižovanie úrokových sadzieb neakceptovaním dopytu v pravidelných sterilizačných repo tendroch NBS, do ktorých si komerčné banky ukladajú prebytočnú likviditu. Na trhu by tak bol prebytok peňazí a nízke sadzby by robili korunu menej atraktívnou pre investorov.
Teoreticky by sa po dohode s ECB mohlo pristúpiť aj k revalvácii centrálnej parity. História pozná dva precedensy. Írsko v roku 1998 a Grécko v roku 1999. Obidve krajiny posunuli pevné úrovne o dve až tri percentá. "Tento scenár nemusí NBS v súčasnosti preferovať, keďže revalvácia parity by automaticky posunula kurz k úrovniam, ktoré by mohli byť pre ekonomiku prisilné," hovorí Štekláčová.
Dobré správy pre korunu
Dôvodom na rast koruny je okrem pozitívnej nálady investorov voči celému stredoeurópskemu regiónu, množstvo kladných faktorov, ktoré sa v nakopili poslednom čase. Je to vysoký hospodársky rast, rast produktivity práce, schválenie rozpočtu v súlade s maastrichtskými záväzkami, a hlavne pozitívne očakávania na nasledujúce dva roky, ktoré naznačujú udržateľnosť tohto trendu.