Vo vzduchu cítiť ťažkú vôňu havanských cigár. Čašníci vo frakoch ponúkajú kávu na strieborných podnosoch a na stenách visia obrazy najdrahších brazílskych majstrov z čias modernizmu. Skupina distingvovaných pánov sa diskrétne baví medzi sebou. Ich pohľady sa upierajú na muža v strede. Je ním Manoel Felix Cintra Neto, od roku 1997 prezident termínovanej burzy v brazílskom veľkomeste Sao Paolo. Jej oficiálny názov znie Bolsa de Mercadorias & Futuros a ak ešte donedávna nebola v zahraničí príliš známa, časy sa menia. Pod Netovým vedením sa stala piatou najväčšou termínovanou burzou na svete. Objem obchodov sa na nej za posledné dva roky zdvojnásobil a makléri tu denne uskutočnia aspoň milión kontraktov.
Z budovy v centre mesta vyžaruje luxus. Stavbári ju nedávno dôkladne zrekonštruovali, pričom investor prostriedkami naozaj nešetril, čo je na brazílske pomery skôr výnimka. Pribudli mramorové podlahy, nábytok z ušľachtilého dreva, ale predovšetkým supermoderné klíringové stredisko, kde sa zúčtujú všetky operácie. Počítače pracujú s dvojitým náhradným zabezpečením, takže ak sa v centrále prihodí niečo nepredvídaného a dva systémy vypadnú, po dvanástich sekundách začne pracovať tretí, umiestnený kdesi na utajenom mieste. Technologicky sa tak burza v Sao Paole už ničím nelíši od iných podobných pracovísk v Chicagu či Londýne. Platí to aj o tradičnom obchodovaní na parkete -- hluk je tu dokonca možno ešte väčší ako kdekoľvek inde. Pod rastúci objem obchodných operácií sa podpisuje predovšetkým neutíchajúci dopyt po surovinách, ktorých má Brazília veľké zásoby. Z hľadiska obchodovania vedie káva a hovädzie mäso.
"Pán prezident, kam až chcete rásť?," znie otázka zvedavého novinára. "Chceme pôsobiť globálne a pri niektorých druhoch tovaru je naším cieľom spoluurčovanie ceny; ostatne, čo sa týka sóje a kávy, platí to už dnes," odpovedá Neto. Do budúcnosti si želá, aby sa na podobnú úroveň dostalo aj obchodovanie s cukrom, alkoholom a hovädzím mäsom. Perspektívne uvažuje o zintenzívnení obchodovania so skleníkovými plynmi. "Keď sa Brazília pevne usadí na svetových finančných trhoch, budú u nás viac investovať aj zahraničné fondy," hovorí presvedčivo. Zatiaľ na úverové kontrakty so zahraničím pripadá 15 percent z ich celkového počtu. Optimistom je aj v názore na silu domácej meny. Podľa neho bude za niekoľko rokov plne konvertibilná. Od toho sa odvíja aj Netov ďalší plán, spočívajúci vo vytvorení latinskoamerického klíringu, tak, aby sa už nemuseli prepočítavať všetky operácie cez americký dolár.
Nové časy naznačujú i jazyky, v ktorých získa návštevník informácie o burze. Popri portugalčine, angličtine a španielčine najnovšie pribudla -- čínština. A tento jazyk sa už učia aj štyria zamestnanci burzy. (hn/gaf)