Eurozóna: Zabudnite na zmenu kritérií

Jednou z podmienok, ktoré musia krajiny na ceste za eurom splniť, je udržať na uzde ceny. Mnohé štáty, Slovensko nie je výnimkou, majú s inflačným kritériom problémy. Jeho nastavenie a prísne posudzovanie vyvolalo vlnu kritiky predovšetkým zo strany nových členov Európskej únie, ale aj ekonómov.
Posun vpred mohlo priniesť včerajšie stretnutie európskych ministrov financií. Šesť nových členov únie žiadalo spresnenie výkladu problematického kritéria. Ich nádeje však po zasadnutí padli. Pôvodní členovia EÚ dali jasne najavo, že zmena pravidiel neprichádza do úvahy. Obávajú sa politického dosahu prípadných zmien. Nechcú, aby sa to považovalo za zmäkčovanie podmienok pre nových členov. Na súčasnom nastavení kritéria trvá tiež Európska komisia, ako aj Európska centrálna banka, so skrotením inflácie pritom majú problémy i strážcovia peňazí v eurozóne.
Nezmyselná a zastaraná podmienka
Čo vlastne inflačné kritérium nariaďuje? Priemerná inflácia krajiny nesmie za posledných 12 mesiacov prekročiť priemernú mieru inflácie v troch členských štátoch EÚ s najnižšou mierou zvyšovania cien o viac ako 1,5%. Diskusiu o nastavení kritéria odštartovalo odmietnutie kandidatúry Litvy, ktorá doplatila na jeho striktné posudzovanie a januárové prijatie eura jej uniklo o desatinu percenta.
Inflácia sťažuje život najmä centrálnym bankám, ktoré musia rast cien krotiť. Následne sú nútené zvyšovať úrokové sadzby, čím spomaľujú hospodársky rast. "Toto kritérium nepovažujeme za šťastne stanovené. Sú doň zahrnuté všetky krajiny Európskej únie, a nie iba krajiny eurozóny," vysvetľuje hovorca Národnej banky Slovenska Igor Barát. V priemere troch najlepších krajín, z ktorých vznikol priemer pri hodnotení Litvy, boli dve mimo eurozóny. Kritérium preto mnohí ekonómovia považujú za nezmyselné a zastarané. Podľa nich môže v krajnom prípade štáty nútiť, aby v snahe znížiť infláciu dobrovoľne obmedzili hospodársky rast.
Rýchly rast sa trestá
Najväčšie problémy s udržaním inflácie v povolených mantineloch majú práve rýchlo rastúce ekonomiky. "Inflačné kritérium nie úplne zohľadňuje špecifické podmienky, v ktorých sa nachádzajú nové členské krajiny," dodáva Barát. Štáty, ktoré sa snažia dobehnúť úroveň v Európskej únii, tak kvôli vyššej inflácii musia brzdiť hospodársky rast.
Pri posudzovaní inflačného kritéria sa zabúda na príčinu vysokej inflácie a nesprávne sa považuje za neschopnosť krajiny zvládnuť rast spotrebiteľských cien. Vo väčšine prípadov je za tým drahá ropa, ktorá sa premieta do cien ostatných tovarov a služieb. Jedinou útechou môže byť fakt, že vyššie ceny energií zvyšujú infláciu vo všetkých členských štátoch únie, čo sa následne odzrkadľuje vo zvyšovaní referenčnej hodnoty kritéria. Krajiny, ktorých ekonomiky sú viac závislé od energií, na to však doplácajú viac, čo je aj prípad Slovenska.