Po vstupe Slovenska do Európskej únie k 1. máju 2004 sa stala legislatíva únie všeobecne záväznou aj pre podmienky SR. Táto skutočnosť sa výrazne dotkla aj oblasti štátnej pomoci, ktorá stále ostáva jednou z najdiskutovanejších tém.
Momentálne je na Slovensku veľmi výrazný trend prílevu zahraničných investícií. Tieto sú z veľkej časti nadviazané na objem štátnej pomoci a investičné stimuly, ktoré poskytuje vláda Slovenskej republiky s cieľom podporovať rozvoj ekonomiky v jednotlivých regiónoch SR. Oblasť podpory súkromných investorov nie je dostatočne legislatívne upravená, chýba zladenie právnych noriem, v dôsledku čoho vznikajú viaceré problémy.
Právny rámec
V rámci právneho poriadku SR je poskytovanie štátnej pomoci upravené viacerými právnymi predpismi, najmä však:
-- zákonom č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
-- zákonom č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch v znení neskorších predpisov,
-- zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Z hľadiska nášho členstva v EÚ je tiež potrebné zohľadňovať aj ustanovenia viacerých právnych aktov EÚ, najmä však:
-- Zmluvu o založení Európskych spoločenstiev,
-- Nariadenie komisie č. 68/2001 z 12. 1. 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na vzdelávaciu činnosť,
-- Nariadenie komisie č. 2204/2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť,
-- Pokyny k vnútroštátnej regionálnej podpore zo dňa 3. 10. 1998,
-- Multisektorálny rámec regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty (oznámené v dokumente č. 70/2002 s. 0008 -- 0020).
Zákonné formy poskytovania pomoci
Na základe uvedenej legislatívy môžu investori požiadať o dve základné formy podpory, resp. pomoci.
V zmysle zákona o investičných stimuloch je možné poskytnúť pomoc vo forme:
-- daňovej úľavy,
-- príspevku na novovytvorené pracovné miesta,
-- príspevku na rekvalifikáciu zamestnancov.
Podľa zákona o štátnej pomoci sa pomoc môže poskytovať v nasledujúcich formách:
-- priama forma -- dotácie, príspevky, granty, úhrada úrokov z úveru, prípadne úhrada časti úveru,
-- nepriama forma -- prevzatie štátnej záruky alebo bankovej záruky, poskytnutie úľavy na dani alebo penále, predaj nehnuteľného majetku štátu alebo obce za nižšiu ako je trhová cena, poskytovanie poradenských služieb bezplatne alebo za čiastočnú úhradu, alebo odklad platenia dane.
Proces poskytovania štátnej pomoci
Pred vstupom SR do EÚ bol orgánom zodpovedným za poskytovanie štátnej pomoci Úrad pre štátnu pomoc. Pomoc pridelená týmto úradom sa nazýva predvstupová pomoc. Úrad pre štátnu pomoc po vstupe SR do EÚ zanikol a jeho úlohy sa rozdelili medzi Ministerstvo financií (MF) SR (zákon o štátnej pomoci) a Ministerstvo hospodárstva (MH) SR (zákon o investičných stimuloch). Pri posudzovaní žiadostí o podporu uplatňujú tieto rezorty odlišný postup.
V prípade žiadosti o štátnu pomoc MF SR túto žiadosť posúdi z hľadiska jej súladu s príslušnými predpismi EÚ o štátnej pomoci. Ak žiadosť obsahuje všetky potrebné údaje, postúpi kompletnú žiadosť na schválenie Európskej komisii. Komisia má dva mesiace na posúdenie notifikovanej pomoci.
Posúdenie žiadosti komisia uzavrie vydaním:
-- rozhodnutia o nevznesení námietok alebo
-- rozhodnutím o iniciovaní preskúmavacieho konania.
Na záver formálneho preskúmavacieho konania komisia vydá kladné alebo podmienečné rozhodnutie alebo v prípade nesplnenia všetkých pravidiel a podmienok vydá komisia negatívne rozhodnutie.
Ak má žiadateľ záujem o získanie investičných stimulov, jeho žiadosť sa predkladá na MH SR, ktoré k nej zabezpečí odborný posudok, vypracuje návrh na poskytnutie investičných stimulov a tento následne predloží komisii na schválenie.
V prípade, že komisia:
-- návrh schváli, MH SR ho predloží na schválenie vláde SR a v prípade jej kladného rozhodnutia vydá MH SR rozhodnutie o poskytnutí investičných stimulov,
-- návrh schváli, avšak vláda SR návrh neschváli, MH SR žiadosť o poskytnutie investičných stimulov zamietne,
-- návrh neschváli, MH SR žiadosť o poskytnutie investičných stimulov zamietne.
Problematické oblasti
V rámci súčasne platnej legislatívy týkajúcej sa poskytovania štátnej pomoci je potrebné poukázať na viaceré nedostatky. Na základe pokynov komisie č. 74/1998 k vnútroštátnej regionálnej podpore a v súlade so schválenou regionálnou mapou SR je možné posudzovať celé územie SR s výnimkou bratislavského regiónu ako jeden región s možnosťou poskytnutia štátnej pomoci na regionálny rozvoj v zmysle európskych noriem až do výšky 50 % oprávnených nákladov investora, a to v prípade investičných projektov pre veľké podniky.
***
Takéto rozdelenie však nezohľadňuje všetky špecifiká jednotlivých regiónov, ako ani osobitné potreby týkajúce sa uprednostňovania ekonomicky zaostalejších oblastí a rovnako nemotivuje zahraničných investorov investovať do menej rozvinutých regiónov SR.
Európska legislatíva umožňuje v rámci regionálnej pomoci poskytnúť príspevok na novovytvorené pracovné miesta, ako aj príspevok na vzdelávanie.
Tieto príspevky by mali byť v zmysle zákona o investičných stimuloch poskytované v súlade s osobitným zákonom, ktorým je v tomto prípade zákon o zamestnanosti. Uvedený zákon bol však zrušený a osobitný zákon, ktorý v súčasnosti upravuje problematiku zamestnanosti, je zákon o službách zamestnanosti.
***
Nová úprava foriem poskytovania príspevkov v oblasti zamestnanosti nevytvára dostatočný motivačný faktor na vytváranie nových pracovných miest investormi, keďže tieto príspevky sú zamerané len na taký typ potenciálnych zamestnancov (napr. dlhodobo nezamestnaných, nad 50 rokov a pod.), ktorí nie sú cieľovou skupinou investorov.
***
Obdobná situácia nastáva aj pri poskytovaní príspevku na vzdelávanie. Zákon o službách zamestnanosti poskytnutie tohto príspevku upravuje tak, že nie je atraktívne pre zahraničných investorov najmä preto, že pre investorov nie je efektívne využívať školiace zariadenia vyberané Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Cieľom investorov je vzdelávať zamestnancov v špecifických oblastiach, technológiách a postupoch, ktoré sú potrebné na činnosť investora. Najefektívnejšou cestou je pre neho, aby si zabezpečil uvedené školenia použitím vlastných vzdelávacích možností.
***
Poskytovanie štátnej pomoci a investičných stimulov je v súčasnosti, popri nízkom daňovom zaťažení, jednou z najvýznamnejších oblastí, ktoré robia SR atraktívnou pre prílev nových investícií. Ako je však zrejmé, právna úprava napriek tomuto faktu zaostáva a je potrebné ju neustále zlepšovať. Cieľom by malo byť zladenie legislatívy upravujúcej štátnu pomoc v SR, ktoré by zabezpečilo úplnú harmonizáciu s právnym poriadkom EÚ v tejto oblasti.