StoryEditor

Baťa odišiel, tvorivý vplyv zostal

02.10.2006, 00:00
Autor:
HNHN
Na Slovensku sa už pred vojnou vyrábalo 9-tisíc párov topánok ročne

Značka Baťa je fenomén. Ako firma, obchod, výrobok i spôsob podnikania. Vedia to aj zákazníci 68 krajín, pre ktorých je už vyše polstoročia synonymom tej najkvalitnejšej obuvi. Samotná domovina sa k Baťovcom zachovala inak. Po znárodnení museli odísť z nášho územia. Pritom socialistické Československo sa práve vďaka ich zanechanému dedičstvu stalo obuvníckou veľmocou.
Po roku 1989 sa však u nás, ale ešte viac v Česku, výroba topánok roztrieštila a už nikdy sa ani zďaleka nepriblížila k predchádzajúcim miliónovým objemom. Vplyv fenoménu Baťa napriek tomu zostáva.
Tvrdé postavenie na nohy
Firmu Baťa založil v Zlíne na Morave ako malý obuvnícky podnik v roku 1894 Tomáš Baťa a jeho dvaja súrodenci, členovia starej obuvníckej rodiny. Začínali s ťažkosťami. Hrozil aj bankrot. Zásadnú zmenu priniesli nové metódy, ktoré zaviedol Baťa do riadenia výroby a predaja obuvi po návrate zo študijnej cesty v USA. Písal sa rok 1904. Firma začala postupne nielen s veľkovýrobou, ale i s budovaním siete vlastných obchodov. Pomohli jej aj štátne objednávky vojenskej obuvi pre armádu počas prvej svetovej vojny.
Po vzniku ČSR Baťa nové metódy ešte prehĺbil. Jeho sila bola najmä v tom, ako motivoval zamestnancov, aby tvorivo pracovali pre firmu. Zaviedol pásovú výrobu na špičkových strojoch firemnej konštrukcie a podstatne znížil cenu topánok. Vyradil z konkurencie tisíce drobných obuvníkov i väčších výrobcov doma i v zahraničí. Baťove úspechy dosiahli vrchol v 20. rokoch. Otváral pobočky v mnohých krajinách a prenikal do rôznych oblastí hospodárstva. Najprv súviseli s obuvou, neskôr zasiahli aj do výroby pneumatík, syntetických vlákien, dokonca i ľahkých lietadiel alebo do produkcie filmov. V tom čase zaujalo Baťu aj Slovensko.
Od konca 20. rokov začal prenikať na východ vtedajšej ČSR už aj s výrobnou základňou -- plánoval k nám premiestniť vedľajšie subdodávateľské odvetvia.
Štvornásobne lepší zárobok
Pôvodne zamýšľal iba kooperovať s kožiarskymi podnikateľmi v Liptovskom Mikuláši, nakoniec sa však rozhodol tam priamo vstúpiť. V roku 1931 firma Baťa kúpila dva významné kožiarske podniky v Nových Zámkoch a Bošanoch. Následne podnik v Nových Zámkoch prevzatý od maďarského kapitálu spustil výrobu veľmi kvalitných lakovaných koží. V roku 1937 získali jeho výrobky zlatú medailu na výstave v San Franciscu. Od roku 1936 podnik rozšíril výrobný program o finálny výrobok -- obuv -- s kapacitou dvetisíc párov denne, čím ušetril náklady na dovoz koží do výrobného závodu v Zlíne. Počet zamestnancov vzrástol až na 800. Prácu riadili podľa "baťovského" systému so zameraním na maximálnu racionalizáciu, výkon, ale aj na nadpriemerné odmeňovanie a sociálnu starostlivosť. Mzda robotníka sa pohybovala od 1 200 do 2 000 korún mesačne, čo bol približne štvornásobok priemernej mzdy v priemysle Slovenska!
Ešte rozsiahlejšie investície firma uskutočnila v kožiarskych závodoch v Bošanoch. Okrem modernizácie spracovania koží sa aj tam rozbehla výroba obuvi s kapacitou päťtisíc párov denne. Celková produkcia topánok značky Baťa na Slovensku dosiahla už pred zánikom ČSR okolo 900-tisíc párov ročne. V Bošanoch vyrástlo 48 rodinných domov "baťovského" typu, slobodárne, jedáleň, hotel, kino, obchody.
Rovnako šikovný brat
V období, keď sa výstavba v Nových Zámkoch a Bošanoch roku 1932 len rozbiehala, nastala historická zmena aj na čele firmy. Jej zakladateľ Tomáš Baťa zahynul pri leteckom nešťastí a vedenie podniku pripadlo synovi, vtedy iba osemnásťročnému Tomášovi Jánovi Baťovi a nevlastnému bratovi Tomáša Baťu staršieho -- Jánovi Antonínovi Baťovi. Namiesto úpadku sa podnikateľská činnosť firmy pod novým vedením rozrástla.
Novú kapitolu začala firma písať aj na Slovensku. V rokoch 1934 -- 1935 založila v Batizovciach neďaleko Popradu nový podnik, do ktorého sústredila výrobu syntetických vlákien a materiálov. Podnik najskôr vybudoval výskumné laboratórium, kde vyvinuli vlastný druh viskózového hodvábu, neskôr aj viskózovej striže a materiálu Prosvit, teda celofánu. Ich výroba sa postupne sťahovala do najmodernejších podnikov s budovami podľa vzoru centrálneho závodu firmy Baťa v Zlíne. Nasledovalo budovanie prevádzok na finálne výrobky z viskózových polotovarov -- pančúch, ponožiek a spodnej bielizne. Nečudo, že sa stali "supermódnym hitom". Ich výroba sa však rozbehla až po roku 1938. Pribúdali administratívne, obytné, sociálne, kultúrne, školské, zdravotné, športové objekty a celé areály. Nechýbal športový klub, zdravotná ambulancia a začala sa výstavba letiska Tatry. Na mape pribudlo nové mesto, ktorého názov Svit vznikol ako skratka Slovenskej viskózovej továrne.
Zrod Baťovian
Pozícia firmy Baťa sa u nás zmenila po rozpade ČSR a vzniku vojnovej Slovenskej republiky. Tomáš Baťa mladší emigroval do Kanady, kde začal budovať nové centrum firmy pod názvom Battawa. Riadenie podnikov v bývalej ČSR prevzal Ján A. Baťa. Zo slovenskej časti koncernu vytvoril samostatný podnik Baťa -- slovenská úč. spol. Slovenskú vládu si naklonil upísaním vysokej pôžičky. Smutný osud stihol iba závod v Nových Zámkoch po tom, ako pripadol Maďarsku. Závod ovládla miestna spoločnosť Cikta a výrobu obuvi presunula do iného maďarského mesta.
Naopak, závody na území slovenského štátu ďalej úspešne napredovali. Okrem Bošian a Svitu otvoril Baťa nové prevádzky v Liptovskom Mikuláši na výrobu krémov a spracovanie kože, v Pravenci na spracovanie dreva, výrobu kopýt a napinákov, v Tuhári pri Lučenci na spracovanie mramoru, v Bobote na papier a lepenku a v Revúcej na výrobu pančúch. Najvýznamnejšie nové centrum však firma Baťa postavila na hornej Nitre v Šimonovanoch. Už od polovice 30. rokov tam plánovala vybudovať veľkozávod na obrábacie stroje a bicykle s novým mestom, ktoré malo byť obrazom "baťovského" mesta Zlína. Plány mesta a projekty domov vypracoval "dvorný" architekt Baťovcov Ing. Vladimír Karfík podľa dobových predstáv ideálneho záhradného mesta.
Výstavba strojárskeho závodu sa úspešne rozvinula v roku 1938. Politické udalosti to však prerušili, preto vedenie firmy Baťa prišlo s nápadom zmeniť výrobný program na produkciu obuvi s kapacitou 4 miliónov párov ročne. Pôvodný plán mesta sa zmenil iba čiastočne. Do roka 1947 vyrástlo 216 rodinných domov a bytoviek, internáty, sedem slobodární, spoločenský dom, hotel, škola, športoviská a kostol podľa Karfíkovho projektu. Mesto nazvali Baťovany. To nebolo všetko -- na rekreácie kúpila firma stredisko v Hornom Smokovci a od Pálffyovcov Bojnický zámok aj s kúpeľmi.
Rozmach Baťových podnikov na Slovensku pokračoval aj po znárodnení v rokoch 1945 -- 1948. Slovenskí "baťovci" sa naučili sami hospodáriť a počet zamestnancov slovenskej vetvy národného podniku Baťa rozšírili na neuveriteľných 20-tisíc.
Firemnú značku Baťa sa podarilo na Slovensku a v celej ČSR vymazať až po radikalizácii komunistického režimu v rokoch 1949 -- 1950. Nástupca firmy Tomáš J. Baťa sa sem vrátil až po roku 1989. Obnovil sieť predajní Baťa a osobne podporuje ekonomické vzdelávanie mládeže prostredníctvom nadácie Junior Achievement Slovenská republika. Doteraz umožnila vzdelávacie kurzy pre viac ako 100-tisíc mladých ľudí.
Ľudovít Hallon, Historický ústav SAV

menuLevel = 1, menuRoute = prakticke-hn, menuAlias = prakticke-hn, menuRouteLevel0 = prakticke-hn, homepage = false
08. december 2022 11:53