Ak je daňovník fyzická osoba, ktorý je považovaný za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovým rezidentom SR), ktorý má na území SR trvalý pobyt, ale sa tu zdržiava menej ako 183 dní a nemá žiadne príjmy na Slovensku, zároveň je daňovým rezidentom Veľkej Británie, kde vykonáva závislú činnosť, príjem za túto činnosť je podľa zmluvy zdaniteľný v zahraničí a spôsob zdaňovania vymedzia následne vnútroštátne právne predpisy platné v zahraničí, musí podávať daňové priznanie na Slovensku?
-- Áno, tento daňovník je povinný dať daňové priznanie u nás, pretože prioritné je, že má trvalý pobyt na území SR (bez ohľadu na počet dní strávených u nás). Ide o to, že daňovník môže byť s neobmedzenou daňovou povinnosťou len v jednom štáte a v druhom, resp. ďalšom, je daňovníkom len s obmedzenou daňovou povinnosťou.
Tam, kde má neobmedzenú daňovú povinnosť, napr. z dôvodu trvalého pobytu, musí priznať celosvetové príjmy. Na druhej strane tam, kde je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, priznáva, resp. sú mu zdaňované, len príjmy plynúce zo zdrojov tohto iného štátu. Aby však nedošlo k dvojitému zdaneniu, aplikuje sa príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia. Pri príjmoch z Veľkej Británie je to zmluva registrovaná v Zbierke zákonov SR pod číslom 89/1992 Zb. Pri príjmoch zo zamestnania sa aplikuje metóda vyňatia zo zdanenia. To znamená, že ak daňovník iné príjmy nemal, pôjde len o formalitu.
Príjem z Írska
Ak mám v Írsku príjem 1 milión Sk, odvody a daň mi celú vrátili, musím tento celý príjem zdaniť na Slovensku ešte raz 19-percentnou daňou a odviesť daň (odpočet na seba, samozrejme)? Zdá sa mi to veľmi veľa.
-- Podľa nášho zákona a medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá existuje medzi SR a Írskom (č. 365/2000 Z. z.) platí, že ak ide o príjmy, ktoré bolo možné zdaniť v Írsku (aj keď bola vrátená daň), tieto sa u nás musia priznať s tým, že sa aplikuje metóda zápočtu tam zaplatenej dane. Keďže žiadna daň zaplatená nebola, plná výška sa bude realizovať u nás. Nejde preto o dvojité zdanenie. Príslušný čiastkový základ dane si vypočítate podľa nášho daňového zákona. Predpokladáme, že ste náš daňový rezident (trvalý pobyt na území SR, resp. v zmysle predmetnej zmluvy). Ak by však išlo o príjem od dane oslobodený v Írsku -- podľa predmetnej zmluvy, tak by nebolo potrebné tento príjem u nás priznať (§ 2 a § 32 zákona č. 595/2003 Z. z.).
Práca v Maďarsku
Pracujem už tri roky v Maďarsku. Keď podávam na Slovensku daňové priznanie, Slovensko započíta len 19-percentnú daň. Dá sa v Maďarsku žiadať o vrátenie rozdielu dane, keďže sa tam platí aj 51-percentná a 36-percentná daň, ktorú zamestnávateľ strháva z výplaty? Som občanom SR pracujúcim v Maďarsku. Neviem, aké sú dohody medzi dvoma krajinami.
-- Každý štát zdaňuje príjmy podľa vlastných daňových predpisov. Ak sú príjmy zdanené v Maďarsku vyššou sadzbou, v SR sa môže započítať len do výšky platnej u nás. V Maďarsku iste nebude možné žiadať o vrátenie tohto rozdielu.
Je však otázne, či ste si uzatvorili daňovú povinnosť v Maďarsku správne (či nešlo napríklad len o zrážané preddavky na daň atď.). Z tejto úrovne sa posúdiť tento problém bližšie nedá.
Vrátenie dane
Chcem sa informovať, keď som pracoval v zahraničí (GBP) a vypĺňam tlačivo typ A, je to VI. ODDIEL -- Výpočet dane, mám, respektíve môžem vypĺňať riadky 39, 40, 41 (DDS, sporenie, životné sporenie)? Má to nejaký vplyv na výpočet? Už som zamestnaný na Slovensku -- od 1. 2. 2007 a platím si DDS, poistné na životné poistenie.
Je v tomto období (od 1. 2. 2007 do 31. 3. 2007) potrebné dávať daňové priznanie? Mám nárok na vrátenie daní?
-- Pokiaľ ide o zdaňovacie obdobie roku 2006, do daňového priznania uvediete celosvetové príjmy. Uvedené riadky sa vzťahujú aj na vás, ak ste minulý rok boli naším daňovým rezidentom (a mali ste u nás trvalý pobyt) a ak ste si platili príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, na účelové sporenie a poistné na životné poistenie v zmysle § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Maximálne môžete uplatniť zo zaplatenej sumy v roku 2006 sumu 12 000 Sk. O uvedenú sumu sa vám zníži celkový základ dane. Príjmy za rok 2007 budete riešiť (priznávať) až v roku 2008 s následným možným uplatnením uvedených nezdaniteľných súm základu dane.
Preplatok na dani
Musím vyúčtovať daň na Slovensku, keď som celý rok 2006 pracoval v zahraničí (ČR), kde som aj urobil zúčtovanie dane za rok 2006? Trvalý pobyt mám v SR, ale na území ČR som strávil viac ako 183 dní v kalendárnom roku. Bohužiaľ, v ČR neexistuje tlačivo, ktoré potvrdzuje, že ste podali vyúčtovanie dane, tak ako v SR. Príjmy som mal len zo závislej činnosti. V prípade, ak musím podať daňové priznanie aj v SR, ako mám postupovať, aby nedošlo k dvojitému zdaneniu, keďže nemám žiadne potvrdenie, že som daň zúčtoval v ČR?
V prípade preplatku na dani vyúčtovanej v SR a príjmu zo zahraničia, vráti mi preplatok SR?
Daňové riaditeľstvo SR ma totiž informovalo, že v prípade nedoplatku (pri výpočte dane v SR z príjmov zo zahraničia) by som nedoplatok musel zaplatiť v SR, čo sa mi zdá, mierne povedané, pritiahnuté za vlasy, keďže som v SR žiadny príjem nemal a dane som zaplatil v inom štáte EÚ.
-- Podľa nášho daňového zákona a platnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá existuje medzi SR a ČR, platí, že z dôvodu tzv. daňovej rezidencie na území SR ste povinný platiť u nás daň z celosvetových príjmov. Máte u nás trvalý pobyt. Na účely zápočtu dane zaplatenej v ČR musíte túto skutočnosť, vo vlastnom záujme, preukázať (potvrdením od príslušného finančného úradu v ČR). Vyššia daňová povinnosť zaplatená v ČR vyplýva z tam platného daňového zákona. Z rozpočtu SR nie je možné rozdiel, z pochopiteľných dôvodov, vrátiť, pretože tento príjem neplynul doň. Na druhej strane, ak by vyšiel nedoplatok na dani u nás, z dôvodu vyššej daňovej sadzby, opäť by doplatenie dane bolo logické, vzhľadom na zdaňovanie celosvetových príjmov u nás. Daňové riaditeľstvo vás informovalo správne. Okrem toho v rámci EÚ každá krajina si spravuje daň z príjmov osobitne.
Prerušená živnosť
Môj manžel pracuje v zahraničí. V roku 2005 prerušil živnosť a v roku 2006 ju úplne zrušil. Počas tohto obdobia nemal na území SR žiadne príjmy -- ani počas prerušenia, ani po zrušení živnosti. Je jeho povinnosťou v takomto prípade podať daňové priznanie?
-- Daňové priznanie je váš manžel povinný podať z dôvodu poberania príjmov zo zahraničia (ak ich v roku 2006 poberal). To, že zrušil živnosť, nemá na uvedené vplyv. Predpokladáme, že je naším daňovým rezidentom (má tu trvalý pobyt atď.).
Ak by však išlo o situáciu (z otázky to nie je zrejmé), že v roku 2006 nemal žiadne zdaniteľné príjmy (zo SR a ani zo zahraničia) a už mal živnosť zrušenú, nemal žiadne príjmy ani výdavky, tak by priznanie podať nemusel.
Práca v Česku
Prosím o radu, či musí podať daňové priznanie na Slovensku môj syn, ktorý má trvalý pobyt na Slovensku, je zamestnaný v Českej republike, kde má dlhodobý pobyt. Má príjem iba od svojho zamestnávateľa, ktorý zaňho robí i daňové priznanie.
-- Postup závisí od toho, ktorého štátu je váš syn daňovým rezidentom (kde je povinný priznať celosvetové príjmy). Dôležité je, kde má bydlisko, trvalý pobyt atď. Ak by bol daňovým rezidentom oboch štátov, dôležité ďalej je, kde má k dispozícii tzv. stály byt. Ak by ho mal v oboch štátoch, dôležité je, ku ktorému štátu má užšie osobné a hospodárske vzťahy (tzv. stredisko životných záujmov). Z čl. 4 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá platí medi SR a ČR (č. 238/2003 Z. z.), vyplývajú aj ďalšie možnosti. Odporúčame pozrieť túto zmluvu a podľa toho postupovať. Ak by totiž nebol naším daňovým rezidentom, nemusel by podať priznanie.
Priznanie elektronicky
Ak som pracoval celý rok v Českej republike ako normálny zamestnanec, nie cez agentúru a od 1. 1. 2007 som sa vrátil na Slovensko a som zamestnaný tu, musím podať daňové priznanie za minulý rok alebo nie? Ak áno, čo na to potrebujem a dá sa to podať aj elektronickou poštou?
-- Ako náš daňový rezident ste povinný za rok 2006 podať daňové priznanie z celosvetových príjmov u nás. Na účely zápočtu dane zaplatenej v ČR potrebujete mať o tejto skutočnosti (výška) potvrdenie od príslušného finančného úradu. Potrebujete aj priložiť kópiu potvrdenia o príjmoch od zamestnávateľa v ČR.
Dagmar Piršelová, odborníčka na dane
Príjmy zo zahraničia
Pozorne som si prečítal v HN článok Ako zdaniť príjmy zo zahraničia. Ďakujem za jeho uverejnenie.
Odpovedal mi na väčšinu mojich otázok tykajúcich sa vyplnenia daňového priznania. Mám však ešte dve otázky:
V roku 2006 som pracoval okrem Slovenska aj asi 3 mesiace na Islande. Počas týchto 3 mesiacov som bol zamestnancom islandskej spoločnosti a môj príjem bol príjmom zo závislej činnosti. Uplatňujem teda metódu zápočtu dane. Hrubý príjem z Islandu som prepočítal kurzom NBS podľa vášho návodu a spočítal ho s hrubým príjmom na Slovensku (riadok 32 daňového priznania typu A). Žiaľ, môj zamestnávateľ mi do hrubého príjmu započítal aj náklady na stravovanie, ktoré mi hradil v plnej výške (a teda následne odpočítal v zrážkach). Dôkazom toho sú moje výplatné pásky. Vo vašom článku sa píše, že zdanenie príjmu metódou zápočtu sa realizuje podľa zákona č. 595/2003 Z. z o dani z príjmov, kde sa v paragrafe 5 odseku 7b píše, že strava poskytovaná zamestnancovi na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného pomocou iných subjektov je oslobodená od dane. Mám si ju teda odpočítať? Ak áno, v ktorom riadku daňového priznania?
Moja druhá otázka súvisí s príspevkom na odborovú organizáciu. Tento príspevok je na Islande povinný. Môžem si základ dane znížiť o tento príspevok?
-- Predmetné ustanovenie hovorí o tom, ktoré príjmy sú oslobodené podľa nášho zákona pri vyplácaní príjmu podľa nášho zákona. Ak takéto ustanovenie neplatí na Islande, nemôžete si ho uplatniť v rámci nášho daňového priznania, pretože do daňového priznania vám vchádza výška zdaniteľného príjmu, ktorý vám potvrdzuje zahraničný zamestnávateľ. Takže žiadne korekcie tohto druhu nie sú prípustné.
Ak v potvrdení o dosiahnutom príjme od zahraničného zamestnávateľa máte uvedené, že tento príspevok vám bol zrazený zamestnávateľom na základe zákonnej povinnosti, potom aj podľa nášho zákona je posudzovaný ako daňový výdavok, to znamená, že vám znižuje základ dane.
Príjem zo živnosti i zo zahraničia
V roku 2006 bol manžel živnostník, pozastavenú živnosť má od novembra 2006. Za minulý rok zarobil na Slovensku 20 000 Sk. Od júla pracuje vo Veľkej Británii. Musí si podať daňové priznanie?
-- Vo všeobecnosti platí, že daňovník fyzická osoba nemusí podať daňové priznanie, ak jeho príjmy v úhrne (tuzemské, aj zahraničné) nepresiahli hranicu 50 % nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 zákona 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorá na zdaňovacie obdobie roka 2006 predstavuje sumu 43 408 Sk. Vo vašom prípade je potrebné prepočítať príjmy dosiahnuté v Anglicku a zároveň pripočítať príjmy (nie základ dane) dosiahnuté na Slovensku z podnikania, a tie porovnať s hranicou 45 408 Sk.
Zárobok v zahraničí
Dcéra pracuje a má prechodný pobyt v ČR v Prahe od 1. 10. 2005. Zamestnávateľ jej za rok 2006 v ČR podal daňové priznanie, vydal potvrdenie o príjmoch s týmto výsledkom: +1 714 Kč, čiže ide o preplatok a túto sumu jej ešte vrátia. Po zadaní údajov z potvrdenia do daňového priznania pre SR a prepočítaní kurzom priemerný ročný, to je 1,314, je daňová povinnosť v SR vo výške 4 133 Sk. Je dcéra povinná zaplatiť túto daň, ak sa zdržiava celý rok v ČR a je v Prahe prihlásená na prechodný pobyt? Ak by vyšiel preplatok v tejto výške, daňový úrad SR by vyplatil preplatok? Čo sa stane, ak v SR nepodá daňové priznanie? Čo potrebuje urobiť pre to, aby podávala daňové priznanie iba v ČR, ak je predpoklad, že naďalej sa bude celý rok zdržiavať v ČR, kde má prenajatý byt a v súvislosti s tým vysoké životné náklady?
-- Vo vašom prípade je potrebné určiť, kde má vaša dcéra daňový domicil, v ktorom štáte zdaňuje svoje príjmy (vrátane celosvetových). Vychádzame z toho, že ak daňovú povinnosť vysporiadaval český zamestnávateľ, a dcéra býva v Česku, dochádza s najväčšou pravdepodobnosťou k tomu, že za svoju daňovú rezidenciu považuje Českú republiku. Je to možné na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, kde sa rezidencia daňovníka určuje jednak podľa trvalého pobytu, ale aj podľa iných kritérií, podľa ktorých sa posudzuje stredisko životných záujmov (trvalé zamestnanie, prechodný pobyt, rodina a pod.) a následne podľa ktorých sa vlastne určí daňová rezidencia. To znamená, že ak má daňovú rezidenciu v Česku a má v Česku aj vysporiadané daňové príjmy, nemá dôvod podávať daňové priznanie na Slovensku. Jediné čo potrebuje, je potvrdenie príslušného správcu dane o daňovej rezidencii v Česku.
Práca v zahraničí
V roku 2006 som pracoval pol roka od 1. januára 2006 do 30. júna ako zamestnanec vo fabrike na Slovensku na hlavný pracovný pomer, odkiaľ mám aj potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti a o dani z príjmov. Od druhej polovice roka, od 1. júla do konca roka a aj teraz pracujem vo fabrike v Španielsku a mám odtiaľto potvrdenie o príjme zo zamestnania. Chcem sa spýtať, či musím podávať daňové priznanie a ak áno, či spolu alebo osobitne za prácu v SR aj v Španielsku.
-- Predpokladáme, že vaše príjmy zo Slovenska aj zo Španielska spolu presiahli 45 408, Sk, na základe čoho vám vzniká povinnosť podať daňové priznanie. Taktiež vychádzame z predpokladu, že na území SR máte trvalý pobyt, takže ste v zmysle § 2, písm. d) zákona 595/2003 Z. z. o dani z príjmov daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, čo znamená, že na území SR vysporiadavate príjmy plynúce zo zdrojov na území SR, ako aj príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí (celosvetové príjmy). Do daňového priznania typu A uvádzate jednak príjmy zo Slovenska na základe vystaveného "Potvrdenia o zúčtovaných a vyplatených príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o zrazených preddavkoch na daň z týchto príjmov a o priznanom a vyplatenom daňovom bonuse na vyživované deti za obdobie kalendárneho roka" od slovenského zamestnávateľa (toto potvrdenie je súčasťou daňového priznania) a jednak aj príjmy zo Španielska. Príjmy zo závislej činnosti plynúce zo Španielska sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia -- 23/1982 Zb. z. sa v daňovom priznaní vysporiadajú metódou vyňatia príjmov. Podľa ustanovenia § 31, odsek 2 zákona o dani z príjmov sa daňovník môže rozhodnúť, aký prepočítací kurz uplatní pri prepočte príjmov plynúcich zo zahraničia. Môže použiť:
-- priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem, alebo
-- kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene, alebo bol pripísaný bankou, alebo
-- ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, alebo
-- priemer mesačných kurzov za kalendárne mesiace, v ktorých daňovníkovi plynuli príjmy.
Samotná konštrukcia daňového priznania je taká, že vedie daňovníka výpočtom riadok po riadku, ak však vie, akou metódou sa príjmy zo zahraničia vysporiadajú. Ak daň zaplatená v zahraničí je nižšia ako daňová povinnosť vypočítaná týmto spôsobom podľa daňového priznania, daňovník je povinný rozdiel dane doplatiť. Ak by však daňová povinnosť vypočítaná podľa nášho zákona bola nižšia ako daň zaplatená v zahraničí, tento rozdiel správca dane nemôže vrátiť, pretože je zdrojom rozpočtu iného štátu.
Učiteľka v USA
Dospelé dievča pracuje od augusta 2006 v USA ako učiteľka -- asistentka na cirkevnej škole -- úradne uznanej ako vzdelávací ústav na základe pracovnej zmluvy. Má povinnosť podať daňové priznanie ak podľa zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia s USA (Zb. z. č. 74/1994) čl. 21 sú učitelia oslobodení od zdanenia druhým zmluvným štátom? Ak má podať daňové priznanie, do ktorého riadku sa uvádza oslobodenie od započítania dane?
-- Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 zákona 595/2003 Z. z. o dani z príjmov má medzinárodná zmluva prednosť pred týmto zákonom. V zmysle ustanovenia § 2 písmeno h) zákona 595/2003 Z. z. zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy. Keďže tento daňovník má príjmy, ktoré sú v zmysle čl. 21 Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia oslobodené, nemá povinnosť na Slovensku podať daňové priznanie.
Brigáda
V lete minulého roku som asi trikrát brigádoval na Slovensku. Od novembra minulého roku som začal pracovať v ČR, kde platím dane. Som povinný pri vyplňovaní daňového priznania v ČR uviesť aj príjmy z týchto troch brigád? Som občanom SR.
-- V prvom rade je potrebné určiť daňový domicil, to je štát, v ktorom máte povinnosť daňovo vysporiadať celosvetové príjmy. Ako základné kritérium nie je štátna príslušnosť, ale trvalý pobyt daňovníka, respektíve miesto obvyklého zdržiavania sa, to je miesto, kde sa daňovník zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom rodu. To znamená, že ak na Slovensku máte trvalý pobyt, alebo ste sa na Slovensku zdržiavali aspoň 183 dní v kalendárnom roku (predpokladáme, že táto podmienka je splnená, pretože uvádzate, že do Čiech ste odišli pracovať až v novembri), tak potom podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 2 písm. a) odsek 1 ste daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou na Slovensku, čo znamená, že svoje daňové príjmy nielen plynúce zo zdrojov na Slovensku, ale aj celosvetové príjmy (príjmy z Čiech ) budete vysporiadavať na Slovensku. Ak príjem z brigád bol zdanený zrážkovou daňou, nemusíte ich uvádzať v daňovom priznaní, pretože tento príjem môžete považovať za daňovo vysporiadaný. V tom prípade už len posudzujete príjem dosiahnutý v Čechách. Ak prekračuje hranicu 45 408 Sk, musíte podať daňové priznanie, pričom daň zaplatenú v Čechách si uplatnite metódou zápočtu. Ak tento príjem je nižší ako uvedená hranica, to je 50 % nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11, nemusíte podať daňové priznanie za rok 2006.
Darina Salanciová, odborníčka na dane
Práca v Česku
Pracoval som počas celého roku 2006 v Českej republike u českého zamestnávateľa (§ 5 -- závislá činnosť). Na území ČR mám stály byt. Český zamestnávateľ odvádza daň za daňovníka na území ČR. Na území Slovenska nemám žiadny príjem. Trvalý pobyt mám na území SR. Musím podať daňové priznanie na území SR?
-- Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov definuje daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v § 2 písm. d) ako fyzickú osobu, ktorá má na území SR trvalý pobyt (povolenie na trvalý pobyt ) alebo sa tu obvykle zdržiava. Fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území SR, ak na území SR nemá trvalý pobyt, ale sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach, do tohto obdobia sa započítava každý aj začatý deň pobytu. Ak je osoba podľa vnútroštátnych daňových predpisov považovaná za rezidenta v dvoch alebo viacerých štátoch, dochádza k tzv. konfliktu dvojitej rezidencie. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa českého daňového zákona je definovaný daňový rezident v ČR podobným spôsobom ako v SR a to, že daňovník, ktorý má na území ČR bydlisko (miesto, kde má daňovník stály byt za okolností, z ktorých možno usudzovať na jeho úmysel trvalo sa v tomto byte zdržiavať -- nie trvalý pobyt ) alebo sa tam obvykle zdržuje (viac ako 183 dní), má daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdrojov na území ČR aj na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
Podľa zákona o dani z príjmov platného na území SR je tento daňovník rezidentom z dôvodu jeho trvalého pobytu na území SR a z pohľadu českého daňového zákona sa stáva rezidentom na území ČR z pohľadu jeho bydliska, resp. jeho obvyklého zdržiavania sa na území ČR, pri výkone jeho práce nastáva konflikt dvojitej rezidencie a je potrebné tento konflikt riešiť cez rozhraničovacie kritériá určené v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretej medzi SR a ČR. SR má s ČR uzatvorenú zmluvu č. 238/2003 Z. z. V článku 4 je definovaný výraz "rezident zmluvného štátu", ktorý sa na účely zmluvy odvoláva na vymedzenie tohto výrazu podľa vnútroštátnych daňových predpisoch zmluvných štátov a obsahuje kritériá pre rozhraničenie dvojitej rezidencie tak pre fyzické, ako aj právnické osoby. V prípade, ak žiadny konflikt pri riešení rezidencie daňovníka podľa vnútroštátnych predpisov nevznikne, je potrebné na určenie, resp. rozhraničenie rezidencie uplatňovať zmluvu. Odsek 1 zmluvy vymedzuje definíciu výrazu rezident zmluvného štátu. Výraz rezident zmluvného štátu označuje každú osobu, ktorá podľa právnych predpisov tohto štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu svojho bydliska, trvalého pobytu, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria. Tento výraz nezahŕňa žiadnu osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tomto štáte iba z dôvodu poberania príjmov zo zdrojov v tomto štáte, alebo majetku umiestneného na území tohto štátu.
Ak má fyzická osoba stály byt v obidvoch zmluvných štátoch, pričom nie je možné určiť štát, v ktorom má stredisko životných záujmov alebo ak osoba nemá k dispozícii stály byt ani v jednom zo zmluvných štátov, bude považovaná za rezidenta tohto zmluvného štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava. Štát, v ktorom sa fyzická osoba obvykle zdržiava, je potrebné posudzovať nielen v spojení so stálym bytom, ktorý má táto osoba umiestnený v určitom zmluvnom štáte, ale s akýmkoľvek iným miestom v tomto štáte, kde sa táto osoba zdržiava. Ak osoba nemá stály byt ani v jednom zo zmluvných štátov (napríklad z dôvodu ubytovania v hoteloch), je potrebné posudzovať všetky pobyty v príslušnom zmluvnom štáte bez ohľadu na účel týchto pobytov. Ak sa osoba obvykle zdržiava v obidvoch zmluvných štátoch alebo v žiadnom z nich, bude považovaná za rezidenta toho zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Ak je osoba štátnym príslušníkom obidvoch zmluvných štátov alebo žiadneho z nich, kompetentné orgány zmluvných štátov majú povinnosť vyriešiť uvedené vzájomnou dohodou prostredníctvom procedúry uvedenej v článku 25 zmluvy.
Zamestnaný v Česku
Bol som zamestnaný celý rok 2006 v ČR a mal som príjmy podľa § 5 -- zo závislej činnosti. Zamestnávateľ mi podal daňové priznanie v ČR. Je potrebné podať daňové priznanie aj v SR?
-- Predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v zmysle § 2 písm. d) sú príjmy dosiahnuté tak v zahraničí, ako aj na území SR. Podľa § 32 ods. 2 písm. b) daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy len podľa § 5 -- závislá činnosť presahujúce 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka, to je pre rok 2006 vo výške presahujúcej 45 408 Sk, ak plynú zo zdrojov v zahraničí. Daňovník v takomto prípade, že dosahoval len príjmy zo závislej činnosti a je povinný podať daňové priznanie, podáva daňové priznanie typ A (ak skutočne nedosahoval iné príjmy ako príjmy zo závislej činnosti). V tomto daňovom priznaní si vyčísli základ dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 (príjmy -- poistné a príspevky zaplatené v ČR na sociálne poistenie a zdravotné poistenie). Na prepočet je potrebné použiť kurz ustanovený v § 31, napríklad ročný priemerný kurz vyhlásený NBS k českej korune k 31. 12. 2006. Daňovník má možnosť si uplatniť od takto stanoveného základu dane nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11, pričom základná nezdaniteľná časť na daňovníka bola na rok 2006 ustanovená vo výške 90 816 Sk. Keďže v zmluve medzi SR a ČR je ustanovená metóda zápočtu dane na úhradu daňovej povinnosti, na území SR použije na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov túto metódu. Prípadný vzniknutý nedoplatok musí daňovník uhradiť príslušnému správcovi dane. Pri metóde zápočtu vo väčšine prípadov vzniká nedoplatok na dani aj v prípade, ak boli dosahované príjmy len v zahraničí. Zároveň je potrebné upozorniť, že nie je možné započítať preddavky na daň zrážané daňovníkovi českým zamestnávateľom na území ČR, vzhľadom na to, že neboli zrážané v súlade s § 35 a neboli uhrádzané do slovenského štátneho rozpočtu. Súčasťou daňového priznania je aj kópia potvrdenia o príjme zo závislej činnosti plynúcom zo zdrojov v zahraničí od platiteľa dane -- zamestnávateľa.
Írsko
Bol som do mája roku 2006 zamestnaný u slovenského zamestnávateľa. Od mája 2006 som bol zamestnaný v Írsku, ako aj registrovaný na írskom daňovom úrade, t. j. považovaný za rezidenta Írska. Mám trvalý pobyt na území SR. Musím podať daňové priznanie na území SR? -- Ste rezidentom Írska, keďže spĺňate podmienky rezidencie stanovené podľa zmluvy medzi Írskom a SR (máte stredisko životných záujmov v Írsku ), čo viete aj preukázať potvrdením o daňovej rezidencii k Írsku vystavenom írskou daňovou správou. Vzhľadom na to, že ste nerezidentom k územiu SR, respektíve daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou na území SR, budete na Slovensku zdaňovaný len z príjmov zo zdrojov na území SR. Keďže ste boli zamestnaný 4 mesiace roku 2006 u slovenského zamestnávateľa a mali príjmy podľa § 5 -- závislá činnosť a v prípade, ak ste nepožiadali zamestnávateľa do 15. februára tohto roku o ročné zúčtovanie, musíte si podať daňové priznanie sám (typ A). Potvrdenie o daňovej rezidencii nie je súčasťou daňového priznania, a preto ho budete preukazovať len vtedy, ak vás správca dane k tomu vyzve.
Veľká Británia
Mám trvalý pobyt na území SR, pracoval som celý rok 2006 vo Veľkej Británii. U anglického zamestnávateľa mám trvalý pracovný pomer. Zároveň mi tento zamestnávateľ z dosiahnutých príjmov odvádzal daň. Musím podať daňové priznanie aj na území SR?
-- Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov definuje daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v § 2 písm. d) ako fyzickú osobu, ktorá má na území SR trvalý pobyt (povolenie na trvalý pobyt ) alebo sa tu obvykle zdržiava. Fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území SR, ak na území SR nemá trvalý pobyt, ale sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach, do tohto obdobia sa započítava každý aj začatý deň pobytu. Daňoví rezidenti SR sú zdaňovaní z celosvetových príjmov, pričom daňoví nerezidenti sú zdaňovaní len z príjmov zo zdrojov na území SR. SR má uzatvorenú zmluvu s Veľkou Britániou. Je potrebné pri určení rezidencie, ale aj pri ďalšom zdanení príjmov, postupovať podľa príslušných článkov uvedenej zmluvy. V súlade s článkom 4 je rezidentom jedného zmluvného štátu každá osoba, ktorá je podľa práva tohto štátu podrobená v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria. Ak je takáto fyzická osoba rezidentom v oboch zmluvných štátoch, určí sa jej postavenie v súlade s nasledujúcimi zásadami:
1. Predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom má stály byt. Ak má stály byt v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom v tom zmluvnom štáte, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy. Ak sa nemôže určiť, v ktorom zmluvnom štáte má táto osoba stredisko svojich životných záujmov alebo ak nemá stály byt v žiadnom zmluvnom štáte, predpokladá sa, že je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa obvykle zdržiava.
2. Ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch zmluvných štátoch alebo v žiadnom z nich, predpokladá sa, že je rezidentom v tom zmluvnom štáte, ktorého je štátnym občanom.
3. Ak je táto osoba štátnym občanom oboch zmluvných štátov alebo žiadneho z nich, upravia príslušné úrady zmluvných štátov túto otázku vzájomnou dohodou.
Článok 15 zmluvy určuje, že príjmy zo závislej činnosti sa zdaňujú v štáte zdroja, t. j. v štáte výkonu činnosti. Ak po splnení uvedených kritérií je daňovník rezidentom na území SR, je povinný podávať daňové priznanie z celosvetových príjmov dosiahnutých aj na území SR aj v zahraničí podľa § 32. Ak daňovník dosahuje len príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania) vo Veľkej Británii, podáva daňové priznanie typu A. V tomto daňovom priznaní si vyčísli základ dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 (príjmy -- poistné a príspevky zaplatené vo Veľkej Británii na sociálne poistenie a zdravotné poistenie). Na prepočet je potrebné použiť kurz ustanovený v § 31, napríklad ročný priemerný kurz vyhlásený NBS k anglickej libre k 31. 12. 2006. Daňovník má možnosť si uplatniť od takto stanoveného základu dane nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ZDP, pričom základná nezdaniteľná časť na daňovníka bola na rok 2006 ustanovená vo výške 90 816 Sk. Zo základu dane zníženého o nezdaniteľné časti si vypočíta daň sadzbou dane vo výške 19 %. Aby príjem daňovníka nebol 2-krát zdanený, a to aj vo Veľkej Británii aj v SR, použije sa metóda zamedzenia dvojitého zdanenia uvedená v zmluve, t. j. uplatní sa metóda vyňatia zahraničných príjmov zo zdanenia na území SR. Súčasťou daňového priznania bude kópia potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti vystavená anglickým zamestnávateľom.
Asistent v zahraničí
Som doktorand na Univerzite Komenského v Bratislave. Od júna 2006 zároveň pracujem na vedeckom projekte univerzity ETH v Zürichu, kde som zamestnaný ako asistent. Keďže mám zdaniteľné príjmy na Slovensku aj vo Švajčiarsku, potreboval by som vedieť, ako určiť moju daňovú rezidenciu. Ak som správne pochopil zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a Švajčiarskom, mal by som byť rezidentom toho štátu, ku ktorému mám užšie osobné a hospodárske vzťahy. Môžem na základe tejto klauzuly vyhlásiť, že som rezidentom Švajčiarska? Dokladovať môžem prenajatý byt na neurčitý čas, potvrdenie o zamestnaní, povolenie na pobyt a prácu.
-- Na účely zmluvy uzavretej medzi SR a Švajčiarskom výraz rezident jedného zmluvného štátu označuje každú osobu, ktorá je podľa práva tohto štátu podrobená v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria. Ak je fyzická osoba podľa uvedeného rezidentom oboch zmluvných štátov, určí sa jej postavenie takto:
a) predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom toho štátu, v ktorom má stály byt, ak má stály byt v oboch štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životne dôležitých záujmov),
b) ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životne dôležitých záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom štáte, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,
c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo v žiadnom z nich, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, ktorého je štátnym občanom,
d) ak je táto osoba štátnym občanom oboch štátov alebo žiadneho z nich, príslušné úrady zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.
Ak osoba iná ako fyzická osoba je rezidentom oboch zmluvných štátov, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, v ktorom sa nachádza miesto jej skutočného vedenia.
Mária Zavadská, odborníčka na dane