- Platí to stále. O tom svedčí fakt, že úspešnosť štúdia bakalárov je okolo 44 percent. Pri inžinierskom štúdiu je to okolo 80 percent, ale to ovplyvňuje aj fakt, že časť študentov dokončí toto štúdium v zahraničí. Pripomínam, že nezávislá inštitúcia ARRA (Akademická rankingová a ratingová akadémia) zaradila STU v Bratislave podľa kvality na druhé miesto v technických odboroch spomedzi slovenských univerzít.
Už tretí rok funguje na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave aj Fakulta informatiky a informačných technológií (FIIT). Je to pre vás konkurencia?
- V prvom roku nás to ovplyvnilo, pretože si študenti mysleli, že informatika prešla na túto fakultu. V druhom roku jej pôsobenia sme už mali oveľa viac prihlásených študentov ako FIIT. Nakoniec sa ukázalo, že pre STU je to prínos, pretože počet študentov na elektrotechnických a informatických odboroch celkovo stúpol asi o 800. Spôsobuje to však problémy s priestormi, o ktoré sa delíme v Mlynskej doline. Sú mimoriadne nabité.
Už tretí rok otvárate dva bakalárske informatické odbory. Pritom starší si spomenú, že sa tu prednášala automatizácia. Nadväzuje to?
- Skutočne, pokiaľ ide o Priemyselnú informatiku, je to bývalý odbor Automatizácia a počítače. Takéto označenie používame aj preto, lebo u mladých ľudí sa pojem automatizácia stráca a my ich chceme dotiahnuť k odboru, ktorý sa zaoberá automatizáciou procesov, ale nielen vo výrobe, ale napríklad aj vo finančníctve.
Do ďalšieho informatického odboru - aplikovanej informatiky - vstupujú vedomosti z ekonómie, týka sa to zamerania na hospodársku informatiku, alebo z matematiky či teórie elektromagnetického poľa - pri zameraní na bezpečnosť informačných systémov. Patrí sem aj orientácia na e-learning, tvorbu veľkých softvérových balíkov atď. Je to dynamicky sa rozvíjajúca oblasť, preto v univerzitnom vzdelávaní musíme pre ňu nanovo definovať miesto.
Uplatnia sa vaši absolventi aj v zahraničí?
- Každý študent, ktorý má jazykové znalosti, nemá problém s uplatnením aj v zahraničí. Pôsobia tu firmy, ktoré doslova ťahajú študentov do zahraničia za kvalifikovaným uplatnením.
Stále je vaše štúdium doménou mužov?
- Je to tak, z 2 700 poslucháčov študuje u nás asi 50 študentiek. Pritom úspešnosť dievčat, ktoré k nám nastúpia, je podstatne vyššia ako u chlapcov. Napríklad Cenu rektora za najlepšie výsledky (samé jednotky počas celého štúdia) získala naša absolventka z odboru elektronika.
Robíte výber do prvého ročníka?
- Rozhodujúci je výsledok maturitných skúšok. Pri najlepších známkach na maturitnom vysvedčení z matematiky a fyziky sa študent môže na školu dostať bez prijímacích pohovorov. Takto prijmeme na fakultu okolo 250 študentov. Z ďalších 1 200 urobíme výber na prijímacích pohovoroch a podľa ich výsledku prijmeme okolo 600 študentov. Sme schopní prijať aj viac študentov, ale ak niekto nemá základné predpoklady z matematiky a fyziky, nemá to zmysel.
Zároveň by som rád upozornil, že FEI STU má svoje detašované pracovisko v Banskej Bystrici. Tam mimobratislavskí študenti absolvujú prvý ročník, a potom pokračujú v Bratislave. Očakávame, že v budúcom akademickom roku tam začne študovať 200 poslucháčov. Bratislava je drahá, a pre mimobratislavských študentov je výhodnejšie začať v Banskej Bystrici aj v prípade, že by boli neúspešní.
Informatické odbory a elektronika patria medzi módne odbory. Ako obsadzujete ďalšie, menej atraktívne?
- Máme s tým naozaj problém. Vo verejnosti totiž chýbajú informácie, čo sa študuje v "nemódnych" odboroch, aké uplatnenie môžu priniesť. Príkladom je elektroenergetika. Stará generácia energetikov odchádza a veľké firmy by ročne potrebovali aspoň 50 elektroenergetikov. Na trhu práce chýbajú aj projektanti elektrozariadení a sietí.
Už druhý rok otvárate štúdium automobilovej elektroniky. Poskytol slovenský automobilový priemysel nejakú pomoc?
- Aby som bol úprimný, výrazne nám nepomohol. Veľmi nám však pomohol Ing. Juraj Medveczký, vývojár v spoločnosti Volkswagen Slovakia, najmä pri orientácii tohto študijného programu. Na tomto odbore participuje deväť našich katedier. Absolventi odboru automobilová elektronika budú mať obrovské uplatnenie, nielen v automobilkách, ale aj v servisoch.
V akademickej obci sa diskutuje o tom, či by zmenou zákona nebolo možné docentov vymenovať - t. j. titul by získali bez habilitácie. Lobujú za to vedenia univerzít, ktoré nemajú pre svoje odbory docentov ani profesorov.
- Nevidím na to dôvod, je to krok späť. Verím, že to neprejde, univerzitní funkcionári by to nemali dopustiť. Ak niekto naozaj vedecky pracuje od čias doktorandského štúdia, je schopný predložiť habilitačnú prácu už v 32 rokoch. Ak na sebe pracuje ďalej, môže byť profesorom v 40 až 45 rokoch. Pripomínam, že u nás na fakulte máme pre habilitáciu na docenta presné kritériá. Habilitovať sa môže aj človek z praxe, je však dôležité, aby u nás odprednášal určitý počet hodín.
Prorektor STU Vojtech Molnár poukazuje na vysoký priemerný vek profesorov, ktorý sa blíži k šesťdesiatke, ako je to na vašej fakulte?
- Sme na tom dokonca lepšie ako sme boli v roku 1990. Priemerný vek profesorov na našej fakulte je 54 rokov. Máme tiež 40-ročných profesorov.
Táto vláda ústami jej predstaviteľov tvrdí, že sa postarala, aby do školstva tieklo viac peňazí. Pociťujete to?
- Nie som o tom presvedčený. Pre našu fakultu sa financie od štátu zvýšili iba o málo percent ročne, čo kopíruje infláciu a zákonné požiadavky na zvýšenie odvodov. Ak niekto deklaruje výrazný nárast, myslím si, že ide o peniaze pre nové vzdelávacie inštitúcie ako napríklad zdravotnícke univerzity, súkromné vysoké školy a pod. Pravdou je, že pre financovanie vedy a výskumu na univerzitách sa otvárajú nové programy prostredníctvom Agentúry pre podporu vedy a výskumu (bola založená minulý rok zákonom o podpore vedy, pozn. red.).
Je súkromná sféra ochotná podporovať školskú vedu?
- Nemôžem sa príliš sťažovať. Darí sa nám získavať granty. Chcel by som zdôrazniť, že iba učiteľ, ktorý pracuje na výskume, môže študentom odovzdávať nové poznatky. Našu vedu živí aj to, že sme niektorým spoločnostiam schopní za niekoľko týždňov vypracovať oponentúry k ich technickým riešeniam. V mojom odbore - elektroenergetike - podpora firiem tradične existovala. Po privatizácii niektorých spoločností nastal útlm. Teraz sa nám darí najmä v projektoch pre Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu. Po príchode nového generálneho riaditeľa Miroslava Pikusa sa veci pohli aj so Slovenskými elektrárňami. Dobre spolupracujeme so Stredoslovenskou energetikou a trnavským VÚJE. Zamerali sme sa na alternatívne zdroje energie, budujeme aj laboratórium, aby sa ich efektívnosť dala overovať.