Kto je to postdok
Aké možnosti má vlastne mladý vedec, ktorý skončí doktorandské štúdium? "Titul PhD. je niečo ako vedecká licencia. Jeho majiteľ však ešte nie je schopný ihneď vytvoriť vlastný výskumný tím a podávať výsledky, ktoré sú medzinárodne akceptované. Chce to ešte niekoľko ďalších rokov, kým sa z neho stane samostatný vedecký pracovník, schopný viesť tvorivý tím," hovorí prvý podpredseda SAV prof. MUDr. Ján Slezák, DrSc., predseda Rady pre vedeckú výchovu v SAV.
Titul PhD. oprávňuje mladého vedca pracovať vo vede. Povedzme, že práca vedca mu učarovala a nerád by ju vymenil za inú, možno aj lepšie platenú. Iba chcieť však nestačí. No ak ústav nemal práve voľné miesto, tak k ľútosti mladého adepta vedy a často aj riaditeľa pracoviska, ktoré ho vychovalo, to jednoducho možné nebolo. Mzdové prostriedky sú totiž limitované a nárast počtu zamestnancov nedovoľujú. A práve tu prichádza k slovu Fond Štefana Schwarza. "Ak pracoviská SAV prijmú do pracovného pomeru absolventov doktorandského štúdia vybraných na základe konkurzu, Predsedníctvo SAV im zvýši mzdový fond vrátane odvodov," hovorí prof. Slezák. "Mzdový fond sa zvyšuje o 50 percent tarifného platu triedy T 11. Druhú polovicu mzdových prostriedkov si musí riaditeľ vedeckého pracoviská nájsť sám. Jedno z riešení napríklad je, že staršieho vedca, ktorý už poberá dôchodok, zamestná na polovičný úväzok." A z doktoranda sa stane postdoktorand, čiže postdok, ako sa mu hovorí vo svete. "Na rok 2006 sme zo mzdového fondu SAV na to vyčlenili celkovo šesť miliónov korún. Z toho na nových postdokov 1,5 milióna," dodáva prof. Slezák.
Výberom postdokov je poverená Rada SAV pre vedeckú výchovu ako poradný orgán Predsedníctva SAV, ktorá je zložená zo zástupcov pracovísk všetkých troch oddelení vied. Spolu za SAV bolo v období rokov 1999 - 2006 predložených do konkurzov 210 návrhov. Z tohto počtu Predsedníctvo SAV pridelilo 97 miest, čo je 46 percent.
Je z čoho vyberať
Úspešnosť doktorandov v SAV je v posledných rokoch viac ako 50-percentná, čo je dobré číslo. Inými slovami, polovica i viac študentov doktorandského štúdia úspešne skončí svoje štúdium s titulom PhD., čo dokazuje, že sú schopní vedecky pracovať. "Naši bývalí doktorandi sú úspešní aj v praxi," dodáva prof. Slezák, "je z nich veľa docentov, doktorov vied i profesorov na vysokých školách. A to nielen doma, ale i v zahraničí."
Mnohí vynikajúci doktorandi po úspešnom skončení doktorandského štúdia však z vedy i zo Slovenskej akadémie vied odchádzajú. Neudrží ich ani Schwarzov fond. Prof. Slezák sa im nečuduje. "Sú mladí, zakladajú rodiny, potrebujú peniaze. Podnikateľská sféra im ponúkne často dvoj- až trojnásobok. Neraz i viac. A nie je to len vec financií. Keď sa napríklad v USA povie ´vedec´, každý s úctou zloží klobúk. U nás sa po vedcovi pomaly nikto neobzrie. Dokonca ani vtedy nie, keď dosiahne svetový výsledok alebo poznatok."
Uplatnenie v podnikateľskej sfére
"Slovenská akadémia vied má kapacity vychovávať prinajmenšom dvojnásobné množstvo doktorandov," tvrdí prof. Slezák. A čo hovorí na to, že mnohí z nich odchádzajú po skončení doktorandského štúdia do praxe, mimo vedy? "Nevidím to tragicky. Každý, kto má skúsenosť s vedeckou prácou, je veľmi dobre využiteľný v bežnom živote v rôznych firmách, v rôznych inštitúciách. Pokiaľ aj odídu z vedy na iné pracovisko, nie je to stratená investícia. Veď vlastne zvyšujú inteligenčnú úroveň Slovenska. Mnohí uplatňujú nové technológie, nové poznatky a nové materiály v praxi. A takto tiež prispievajú k rozvoju a rastu spoločnosti. Ale tí naozaj zapálení pre vedu, tí najväčší nadšenci, chcú zostať vo vede a aj vďaka Fondu Štefana Schwarza zostávajú."
U nás sa na vedu dáva 0,57 percenta HDP ročne, z toho štát 0,3 percenta a podnikateľská sféra 0,27 percenta. V ČR je to zhruba dvojnásobok. No napríklad Fínsko dáva na vedu ročne celkovo 3,4 percenta HDP, z toho jedno percento ide zo štátnych zdrojov, zvyšok z podnikateľskej sféry. Vo Švédsku je to celkovo dokonca až 4,27 percenta, pričom aj tu jedno percento ide zo štátnych zdrojov. Podľa OECD vyspelé krajiny sveta ako Švajčiarsko, Fínsko a Švédsko vychovávajú na milión obyvateľov cca 350 doktorandov, na Slovensku je to 83 doktorandov. V ČR iba o málo viac - 87. Za nami je už iba Maďarsko, Taliansko, Turecko a Mexiko.
| Ste už zapojený/á do 2. dôchokdového piliera, v percentách | |
| Áno | 57 |
| Plánujem vstúpiť | 10 |
| Nie | 16 |
| Neoplatí sa, mám vyše 50 rokov | 7 |
| Zo zákona nemôžem | 5 |
| Neviem sa rozhodnúť | 5 |
| Počet hlasov 2208 | |
| Zdroj: www.profesia.sk | |