Počiatky elektronického bankovníctva treba hľadať v 80. rokoch minulého storočia, keď sa objavili prvé bankomaty a telefonické bankovníctvo. Rozhodujúci impulz na rozvoj bankových služieb poskytovaných na diaľku však dal až internet. Bankám a ich klientom poskytol neoceniteľnú kombináciu rýchlosti, jednoduchosti, dostupnosti z ktoréhokoľvek miesta na svete a nízkej ceny. Kým typická banková transakcia má náklady pri spracovaní pri priehradke asi 1 dolár a pri telefonickom kontakte 0,6 dolára, prostredníctvom internetu vyjde len na dva centy. Dnes už svoje služby ponúka cez internet prakticky každá slušná banka. Vo veľkej väčšine ide o "kamenné banky", ktoré vyšli v ústrety svojim klientom a sprístupnili im svoje služby "online". Existuje aj menšia, ale veľmi dynamická skupina elektronických, "virtuálnych bánk", ktoré buď v prevažnej miere alebo výlučne poskytujú svoje služby cez internet. Elektronické bankovníctvo je pritom len časťou omnoho širšieho biznisu poskytovaného cez internet (pozri obrázok).
Rýchly rozvoj elektronického bankovníctva má aj svoje problémy. Okrem klasických technických porúch a zlyhaní spôsobuje elektronické bankovníctvo najväčšie vrásky na čele orgánom dozoru a regulácie finančného trhu. Najviac otázok je spojených s rizikami regulácie, dozoru a nástrojov makroekonomickej politiky.
Regulačné riziká
Prostredníctvom internetu sa finančné služby môžu poskytovať doslova po celom svete. Niektoré banky sa môžu snažiť uniknúť z prísneho regulačného režimu vo svojej domácej krajine, presídliť do zahraničia a vzápätí ponúkať svoje služby cez internet pôvodným klientom. Spotrebiteľ nemusí mať ani tušenia o tom, že na jeho banku už nedozerá príslušný úrad. Čo s tým? Východiskom je povinná licencia aj pre tie subjekty, ktoré poskytujú svoje služby na diaľku. USA a Európska únia prijali pravidlo, že každá virtuálna banka sídliaca v iných krajinách, ktorá chce prijímať vklady a poskytovať bankové služby, musí najprv v USA a EÚ otvoriť svoju licencovanú pobočku. Niekedy je však ťažké určiť, kde sa vlastne služby poskytujú a kedy by banka mala zriadiť licencovanú pobočku. Nech napríklad virtuálna banka usadená oficiálne na Bahamách ponúka svoje služby dánskym spotrebiteľom a títo jej posielajú šeky na Bahamy, kde sa šeky likvidujú. Banková služba sa s veľkou pravdepodobnosťou odohrala na Bahamách a banka o licenciu v Dánsku žiadať nemusí. Ak však dánsky spotrebiteľ pošle svoje peniaze cez elektronický terminál v Dánsku, banková služba sa pravdepodobne vykoná v Dánsku. Bahamská banka by v tomto prípade mala dánskeho regulátora požiadať o vydanie licencie na otvorenie pobočky. Medzi týmito relatívne jasnými príkladmi však existuje široká šedá zóna a experti na finančné služby budú musieť vykonať veľa práce na vyjasnení pravidiel poskytovania bankových služieb. Veľmi dôležité je prijať medzinárodne akceptované pravidlá pre uznávanie elektronického podpisu, definície banky, bankových služieb a národných hraníc pri poskytovaní služieb elektronického bankovníctva. Toto všetko si vyžiada omnoho užšiu spoluprácu národných orgánov finančnej regulácie ako doteraz.
Právne riziká
Aj v prípade, že nemusí žiadať o licenciu na bankové služby v danej krajine, sa virtuálna banka môže dostať do konfliktu s miestnymi zákonmi. Môže ísť napríklad o porušenie predpisov zakazujúcich zhromažďovanie a spracovanie osobných údajov alebo o ponúkanie nevyžiadaných služieb. Veľkým problémom môže byť pranie špinavých peňazí, na ktoré elektronické bankovníctvo poskytuje priam ideálne predpoklady, najmä vďaka anonymite transferov. Ak si raz klient otvorí vo virtuálnej banke účet, je pre túto banku veľmi ťažké overiť, či tento klient vykonal aj nasledujúce transakcie a kde k nim vlastne došlo. Orgány dozoru nad finančným trhom sa snažia čeliť týmto hrozbám vydávaním predpisov o identifikácii klientov a monitorovaní podozrivých transakcií. Tieto opatrenia mali zatiaľ len obmedzený úspech. Ak sa aj podarí odhaliť takéto transakcie, nie vždy je jasné, ktorý dozorný orgán má zasiahnuť, pretože takéto transfery obyčajne zahŕňajú niekoľko štátov.
Ohrozenie dobrého mena
Žiaden technický systém nie je dokonalý. Čím viac sa banka spolieha na elektronické siete, tým viac je ohrozená ich prípadným zlyhaním alebo zámerným narušením. Klient, ktorý stratí dôveru v jednu virtuálnu banku, prenesie svoju skúsenosť aj ostatné a nemá ani dôveru v efektívnosť dozoru nad finančným trhom. Finanční regulátori sa snažia čeliť týmto rizikám vydávaním odporúčaní a predpisov pre manažment elektronických bankových systémov. V máji 2001 Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) vydala Princípy pre manažment rizika v elektronickom bankovníctve, ktoré slúžia ako nezáväzný, ale všeobecne rešpektovaný vzor. Spomenuté princípy napríklad vyžadujú, aby vedenia bánk schvaľovali a pravidelne monitorovali opatrenia prijaté na zaručenie bezpečnosti elektronického systému, identifikáciu klientov, integritu údajov a oddelenie obchodného systému od databázy. Niekedy je za zlyhanie zodpovedný aj sám spotrebiteľ, ak napríklad neuvážene niekomu prezradil svoje prístupové heslo k účtu alebo uložil peniaze do virtuálnej banky, ktorá nemala poistenie vkladov. Východiskom v tomto prípade je vzdelávanie spotrebiteľov. Niektoré orgány dozoru nad finančným trhom preto na svojich webových stránkach uverejňujú užitočné informácie a varujú pred službami nelicencovaných subjektov.
Elektronické peniaze a ekonomická politika
Technický pokrok pri poskytovaní bankových služieb však nerobí problémy len finančným regulátorom, ale aj tvorcom hospodárskej politiky vo vládach a v centrálnych bankách. Okrem elektronických platieb sa objavujú aj elektronické peniaze. Na rozdiel od normálnych peňazí posielaných elektronickou cestou sa tieto neobjavujú v bilanciách centrálnej banky a môže ich emitovať prakticky ktokoľvek (aj strážca parkoviska v podobe predplatenej karty). V súvislosti s týmto vývojom budú tvorcovia ekonomickej politiky reagovať na niekoľko otázok:
* Ak elektronické bankovníctvo zmazáva štátne hranice pri kapitálových tokoch, aké dôsledky to bude mať pre makroekonomickú politiku?
* Ako sa rozvoj elektronického bankovníctva dotkne monetárnej politiky? Pripomeňme si, že komerčné banky si musia v centrálne banke ukladať povinné minimálne rezervy, čo je však pre ne drahá aktivita. Používanie elektronických peňazí môže bankám pomôcť sa z tejto povinnosti vyvliecť. Povinné minimálne rezervy sú však jedným zo základných nástrojov monetárnej politiky, ktorý by takto strácal na účinnosti.
* Ak sa zriaďovanie pobočiek v zahraničí a prelievanie kapitálu dajú robiť "kliknutím myši", aký priestor potom zostane vládam a centrálnym bankám na nezávislú fiškálnu a monetárnu politiku?
* Ako sa prelievanie elektronických peňazí dotkne devízových rezerv centrálnej banky a aký dosah bude mať na výmenný kurz národnej meny?
Expertné štúdie Medzinárodného menového fondu naznačujú priam revolučné odpovede na tieto zaujímavé otázky. Dajú sa zhrnúť asi takto: Technologická revolúcia pri poskytovaní finančných služieb a rozvoj elektronických peňazí (ktoré sa neobjavujú v bilanciách centrálnej banky) môže vyústiť do postupného uvoľnenia závislosti medzi objemom peňazí v ekonomike a finančnými operáciami centrálnej banky. Tým sa zníži schopnosť centrálnej banky ovplyvňovať infláciu a ekonomickú aktivitu.
S rozvojom elektronického bankovníctva sa značne znižujú náklady na finančné transakcie. Kolesá finančného trhu sa tým môžu krútiť ľahšie a rýchlejšie a počet kapitálových transakcií sa podstatne zvýši. To podkope účinnosť domácej monetárnej politiky. Na jej záchranu sa navrhuje zaviesť známu Tobinovu daň na krátkodobé kapitálové toky. Inak povedané, ťažisko ekonomickej politiky by sa tak viac vychýlilo od monetárnej smerom k fiškálnej politike a riadenie ekonomiky by čoraz menej spočívalo na pleciach centrálnych bánk a čoraz viac na pleciach vlád. Objem elektronicky emitovaných peňazí je zatiaľ v porovnaní s klasickými montárnymi agregátmi nízky a stabilitu národných mien neohrozuje. Rýchly rozvoj elektronického bankovníctva však môže tento stav za niekoľko rokov podstatne zmeniť. Možno nás čaká aj prepisovanie učebníc makroekonomickej politiky.