Prepletenec v dozornej rade
Jeho príbeh poukazuje na to, čo všetko sa bez vedomia vlastníkov môže odohrávať vo firme, v ktorej chýba skutočný "ochranca" - fungujúca dozorná rada. Má mať jednu jedinú úlohu - kontrolovať, ako manažéri spravujú vlastníkom ich firmu. Vo VW sa naostro ukázalo, na čo ekonómovia upozorňujú už roky. V Nemecku dozorné rady správne nefungujú, lebo mnoho ich členov sa ocitá v konflikte záujmov.
Nemci už roky riadia podniky konsenzuálnym spôsobom, kde sú úlohy jednotlivých hráčov oveľa menej jednoznačné. Zákon nariaďuje, že v každej spoločnosti, kde pracuje viac než dvetisíc ľudí, musí aspoň polovica kresiel v dozornej rade patriť zástupcom odborov alebo zamestnancom. Práve dozorná rada rozhoduje o najímaní i prepúšťaní manažérov a aj o ich príjmoch. Musí im schváliť všetky predstavy a plány: keď chcú prepúšťať alebo presunúť časť firmy do lacnejších krajín. Manažéri zasa rozhodujú o platoch i osude podriadených, ktorí sú však zároveň vďaka kreslám v dozornej rade ich "šéfmi" a majú v rukách ich kariéru.
Nemecký model pripomína kruh, kde sa navzájom všetci držia v šachu. Nabáda všetkých zúčastnených, aby si vychádzali v ústrety a neohrozovali pozície. Tým, kto stráca, je vlastník, ktorý svoju firmu nedrží pevne v rukách. Volkswagen nie je vôbec jedinou firmou, v ktorej zlyhal vnútorný dozor. Korupčné škandály otriasajú i automobilkami BMW a Mercedes, potravinárskou firmou Rewe či výrobcom čipov Infineon. V Nemecku sa rozbehla rozsiahla debata o budúcnosti zmierlivého modelu.
Korupcia? Silnejšie akcie!
Keď pred štyrmi rokmi vyšli na povrch účtovné škandály v americkom Enrone, WorldCome či Tycu, ich akcie zaznamenali strmý pád. Firmy smerovali k bankrotu. Enron so sebou strhol i audítorskú firmu Arthur Andersen, ktorá mu mala kontrolovať účty. Vyšetrovanie ukázalo, že množstvo machinácií vedome kryla. Značka sa stala úplne bezcenným tovarom, zamestnancov a klientov si rozobrali konkurenti.
Podobný pád dôvery sa očakával aj v korupciou zasiahnutých nemeckých firmách. Bol to však zlý odhad. Akcie Volkswagenu a Infineonu sa, naopak, posilnili. Ani cenné papiere BMW a DaimlerChrysleru (do tejto skupiny patrí Mercedes) nestrácali na cene. Prečo sa tak stalo, keď zverejnené aféry odhalili, že firmy boli zle riadené a evidentne zlyhala vnútorná kontrola? Strata dobrého mena predsa poškodzuje každú firmu. Finančníci si však škandály vysvetlili inak: Situácia je taká zlá, že kríza bude aspoň impulzom na zmeny.
"Vďaka škandálom by mohli vzniknúť nové kontrolné mechanizmy," myslí si Reinhild Keitelová z Predstavenstva Ochranného spolku malých akcionárov v denníku Handelsblatt. "Škandál, ako ten vo Volkswagene, môže byť katalyzátorom pozitívnych zmien," je presvedčený i Hendrik Ganz, hlavný stratég pre nemecké akcie v banke WestLB.
Investori veria, že podozrenie z korupcie zatrasie Nemeckom aspoň sčasti tak, ako aféra Enron pred tromi rokmi zmenila Ameriku. Po sérii účtovných škandálov tam bol prijatý Sarbanesov-Oxleyho zákon nútiaci firmy, ktorých akcie sa verejne obchodujú, zverejňovať veľmi podrobné údaje o hospodárení a do hĺbky odkrývať firemné účty. Veľmi detailne sú zverejňované platy manažérov, podobne ako ich obchody s firemnými akciami, na ktoré majú nárok v motivačných programoch.
Rýchla zmena na obzore
V Spojených štátoch, kde má v akciách uložené peniaze takmer každý človek a ochrana vlastníckych práv je jednou z najvyšších hodnôt, sa o prísnejšie pravidlá neodohral žiadny politický súboj. Proti zákonu sa pri hlasovaní postavili iba traja z 522 kongresmanov.
V Nemecku by bola reforma oveľa ťažšia. Bola by útokom na samotnú podstatu sociálno-trhovej ekonomiky a tradíciu konsenzu, ktorý krajina buduje od konca vojny. Snaha priniesť do firiem jasné rozdelenie úloh medzi vlastníkov, manažérov a zamestnancov naráža, pochopiteľne, na silný odpor odborárov, ktorí sa odmietajú vzdať podielu na riadení firiem.
Kandidátka na post nemeckej kancelárky Angela Merkelová (CDU) sa netají obdivom k anglosaskému modelu riadenia firiem. Vo svojom volebnom programe navrhuje oslabenie úlohy odborov. V kampani pred septembrovými voľbami však tento nápad veľmi neprezentovala. Ani pre pravicových voličov nie je ústup od silného slova zamestnancov vo firmách populárny.
V tejto chvíli navyše vôbec nie je isté, či nebude musieť ísť do vlády vo veľkej koalícii s opozičnými sociálnymi demokratmi. Tí sa snažia získať politickú podporu razantnou kritikou amerického štýlu podnikania. Šéf teraz vládnucej SPD Franz Muntefering prednedávnom označil finančných investorov za "húfy kobyliek, ktoré sa vrhnú na firmu a ,vyzlečú' ju donaha, než zasa odletia". V najbližších mesiacoch takúto razantnú odpoveď na škandály v americkom štýle nemožno čakať.
Sociálno-trhový ústup
Šéf mníchovského inštitútu Ifo Hans-Werner Sinn upozorňuje, že väčšina Nemcov napriek dlhoročnej ekonomickej stagnácii stále považuje konsenzuálny model za najlepší. Napriek tomu, že množstvo ekonómov svojimi analýzami dokázalo, že firmy riadené podľa amerických pravidiel, s jasnými úlohami všetkých hráčov, prinášajú vlastníkom vyššie zisky. "Nemecký umiernený model roky dobre fungoval. Zakladal sa na predpoklade, že vtiahnuť zamestnancov do rozhodovania zvýši ich motiváciu, odstráni napätie pri rokovaniach o plate a pracovných podmienkach a zabráni stávkam, ktoré znamenajú pre firmu vždy veľké straty," hovorí profesor Jan Švejnar z Michiganskej univerzity, ktorý sa vzťahmi manažérov a odborárov zaoberá dlhé roky.
Napriek tomu, že nemecké odbory - predovšetkým zväz IG Metal - sú veľmi vplyvné, v krajine sa od druhej svetovej vojny štrajkovalo výrazne menej než vo Francúzsku či Veľkej Británii (tam sa protesty skončili vo chvíli, keď Margaret Thatcherová úlohu odborov veľmi výrazne oslabila). Slabiny nemeckého modelu sa jasne ukazujú od začiatku 90. rokov, keď krajina začala stagnovať. Konflikt záujmov šéfov a zamestnancov sa naplno prejavil, keď sa firmy rozhodli prepúšťať alebo presúvať pracovné miesta do lacnejších krajín. Reformné plány blokovali odborári v dozorných radách.
Nemeckým manažérom zväzuje ruky i ďalšia tamojšia špecialita. Plán a predstavy nového šéfa musí schváliť jeho predchodca, ktorý sa často stáva predsedom dozornej rady. Málokto má záujem, aby jeho dielo a odkaz niekto iný zásadne menil.
Napriek tomu, že razantná reforma pravdepodobne nie je na dohľad, nemecký model sa v mnohom čoraz viac podobá tomu angloamerickému. "Skúmali sme najdôležitejšie firmy, ktoré sú súčasťou burzového indexu DAX30. Za posledné roky v nich vidieť veľký posun k angloamerickému štýlu riadenia. Jednou z výrazných čŕt je, že klesá počet majoritných akcionárov. Vlastníctvo je čoraz viac rozdrobené medzi investorov, podobne ako v Spojených štátoch," hovorí Dariusz Wojczik z univerzity v Oxforde. "Stále však zostávajú miesta, kde prežívajú staré poriadky. Kontrola firiem je jedným z nich." Čím viac malých akcionárov firmu ovláda, tým by mal byť dozor nad ňou prísnejší, priehľadnejší a dôveryhodnejší. Malý akcionár totiž na rozdiel od veľkého nemá v dozornej rade priamo svojho človeka.
(Krátené)
| Koľko zamestancov je v odboroch (v %) | |
| Dánsko | 87,5 |
| Fínsko | 79 |
| Švédsko | 79 |
| Belgicko | 69,2 |
| Luxembursko | 50 |
| Írsko | 44,5 |
| Slovinsko | 41,3 |
| Slovensko | 40 |
| Rakúsko | 39,8 |
| Česko | 30 |
| Litva | 30 |
| Portugalsko | 30,9 |
| Nemecko | 29,7 |
| Veľká Británia | 29 |
| Holansko | 27 |