Hodnota obchodného majetku, ktorý podnikateľ používa na dosiahnutie svojich príjmov, môže prechodne klesnúť. Pretože od účtovníctva sa vyžaduje verné a pravdivé zobrazenie skutočností, ktoré sa účtujú, vytvára zákon o účtovníctve[1] nástroje na vyjadrenie prechodného zníženia hodnoty majetku vo forme opravných položiek.
Opravné položky sa účtujú okrem jedinej výnimky len v sústave podvojného účtovníctva. Opravné položky sa vytvárajú k dlhodobému majetku, zásobám, finančnému majetku i pohľadávkam. Účtujú sa na osobitných syntetických účtoch v rovnakých účtovných triedach ako majetok, ku ktorému sa vytvárajú. K účtu majú vždy pasívny charakter. Opravné položky sa vytvárajú na ťarchu nákladov (základ dane sa znižuje), ak stratili opodstatnenie, rušia sa v prospech výnosov (základ dane sa zvyšuje).
Individuálny podnikateľ nebude často využívať tento nástroj. Zaujímajú ho v prvom rade opravné položky, ktorých tvorbu uznáva zákon o dani z príjmov ako daňový výdavok. Opravné položky k nepremlčaným pohľadávkam a k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom a vyrovnávacom konaní sa uznávajú ako daňový výdavok len daňovníkom, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva. Jediná opravná položka, ktorá sa účtuje a daňovo uznáva v oboch sústavách, je opravná položka k odplatne nadobudnutému majetku.
Opravná položka k odplatne nadobudnutému majetku predstavuje rozdiel, ktorý sa vyskytne pri prevode majetku štátu (privatizácia) alebo predaji podniku medzi kúpnou cenou alebo cenou dosiahnutou vydražením a hodnotou majetku v účtovníctve. Tento rozdiel môže byť aktívny alebo pasívny.
Do 31. decembra 1999 v prílohe k predchádzajúcemu zákonu o daniach z príjmov bola opravná položka k nadobudnutému majetku uvedená v prílohe č. 1 ako nehmotný majetok odpisovaný v skupine 3 s dobou odpisovania 15 rokov. I keď išlo o špecifické "odpisovanie", ktoré mohlo mať aj zápornú hodnotu, umožňovalo to v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nepoznalo iné ako daňové odpisy, postupnú úpravu opravnej položky k nadobudnutému majetku vykonávať a daňovo uplatňovať.
Od 1. januára 2000 sa v zákone o daniach z príjmov opravná položka k nadobudnutému majetku už v prílohe č. 1 neuvádzala a chýbala aj iná úprava, takže uplatňovanie jej "odpisov" stratilo oporu v zákone.
Od 1. januára 2001 umožnila novela zákona zahrnovať opravnú položku k nadobudnutému majetku do príjmov alebo výdavkov v súlade s účtovnými predpismi. Tým bola vec riešená pre podvojné účtovníctvo, kde postupy účtovania ukladali pravidelné účtovné odpisovanie opravnej položky k nadobudnutému majetku počas 15 rokov.
V postupoch pre jednoduché účtovníctvo takéto ustanovenie chýbalo. Až ďalšie doplnenie zákona o daniach z príjmov s účinnosťou od 1. januára 2002 ustanovilo, že pre daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva je doba zahrnovania opravnej položky do výdavkov alebo príjmov rovnaká ako u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva.
V takomto znení prevzal ustanovenie aj súčasný zákon o dani z príjmov. Postupy účtovania v sústave podvojného účtovníctva ukladajú opravnú položku pravidelne odpisovať počas 15 rokov od nadobudnutia majetku, a to teda platí aj pre jednoduché účtovníctvo.
-----------------
[1] Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov -- § 7, § 26
[2] Opatrenie MF SR č. 23586/2002-92 -- § 5
[3] Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92 -- § 18, § 39
[4] Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ZDP) -- § 20
StoryEditor