Obsah vzdelávania je stále predimenzovaný. Žiaci sa musia podľa osnov učiť množstvo faktov a informácií, ktoré sú z hľadiska ich budúcich životných či profesijných a kariérnych potrieb nie vždy dôležité. Mnohé sa dajú označiť hádam aj za zbytočné. Obsah vzdelávania sa málo pružne prispôsobuje osobnostným potrebám žiakov, potrebám ich sociálneho i kultúrneho života a najmä potrebám ich uplatnenia sa na trhu práce. Štatistici už dlhé mesiace konštatujú mieru nezamestnanosti blížiacu sa k 20-percentnej hranici. Medzi takmer polmiliónovou armádou nezamestnaných je hádam polovica vo vekovej skupine do 30 rokov. Veľmi veľa je čerstvých absolventov stredných a vysokých škôl. Možno povedať, že vysoko kvalifikovaná pracovná sila a um sedí doma alebo v krčme a čaká, čo bude ďalej. V škole získali vedomosti a zručnosti, ale nenaučili sme ich tomu hlavnému -- ako s nimi nakladať, narábať, ako ich uplatniť a uviesť do života. Do rúk im dávame obrazne krásny bicykel, ale neučíme ich na ňom jazdiť. Už vyše desať rokov sa naša krajina transformuje na krajinu s trhovou ekonomikou a teda i trhovým ekonomickým myslením. V našich školách však, možno s výnimkou obchodných akadémií a pár ďalších svetlých výnimiek, neučíme žiakov, ako sa správať na trhu práce. Neučíme ich, ako si nájsť zamestnanie, ako si založiť živnosť, ako podnikať, akú administratívu, daňové a poistné povinnosti treba plniť. Našim absolventom škôl dávame do rúk fiktívnu rybu v podobe vzdelania namiesto toho, aby sme ich naučili ryby aj chytať. Škoda! Otázkou však je, či učiteľom niekto dal možnosť dovzdelať sa v otázkach trhovej ekonomiky. Prirodzene, ak sa nezmenia učebné osnovy a učebné plány, tak na to nikto nemal ani formálny dôvod. Táto otázka je aktuálna aj z iného hľadiska. Dobe a potrebám sa prispôsobuje aj skladba a zameranie jednotlivých profesií. Niektoré zanikajú, iné sa prispôsobujú zmenám a ďalšie vznikajú ako celkom nové, sprevádzajúc technický pokrok a zmenu štýlu života ľudí.
Ešte pred 30 -- 40 rokmi platilo, že ak človek nastúpil pracovať na nejaké pracovné miesto bolo cťou v ňom vytrvať čo najdlhšie, najlepšie celý život. Pracovať na jednom mieste s tou istou kvalifikáciou, niekedy mierne zlepšenou v nejakej forme ďalšieho vzdelávania a odborného rastu bolo proste "in". Považovalo sa to za vernosť podniku, vysoko pozitívnu črtu.
Prednedávnom Svetová banka zverejnila údaje o pružnosti pracovnej sily v rôznych krajinách sveta. Prekvapením bolo, že zatiaľ čo Slovensko nedopadlo pri medzinárodnom meraní kvality škôl -- PISA príliš úspešne, vo výsledkoch v pružnosti, schopnosti prispôsobiť sa novým požiadavkám Svetová banka konštatovala, že najpružnejšia pracovná sila je okrem USA na Slovensku, v Dánsku a vo Švajčiarsku. Prirodzene, pružnosť a kvalita pracovnej sily je jednou stránkou mince, inou, nemenej dôležitou, je otázka, pre aké profesie sa mladí ľudia v tej-ktorej krajine pripravujú. Či vzdelávacia sústava dostatočne akcentuje perspektívnosť toho-ktorého odboru štúdia a najmä, či sa počíta aj s perspektívnymi profesiami.
Týždenník Wirtschaffts Woche pred časom uverejnil zoznam perspektívnych profesií pre 21. storočie. Prognostici v školstve by si nevyhnutne mali všimnúť, že za perspektívne profesie hospodárski odborníci označili napríklad profesie: inžinier informatiky, obrazovkový chirurg (mikrochirurg), manažér kozmických letov, pilot kozmických lodí, lekár -- orgánový dizajnér, fyzioterapeut, showmajster (zabávač), animátor, dátový inžinier, zdravotný manažér, osobnostný tréner, finančný poradca, miniaturista, génový inžinier, súkromný detektív, poradca pre osobnostný rozvoj človeka.
Marcus Aurélius svojho času napísal: "Všetko, čo dnes jestvuje, je len náznakom toho, čo bude v budúcnosti." Vymenované profesie sú zrejme len časťou spektra pracovných pozícií ako sa sformujú v budúcnosti. Tá budúcnosť však ani nebude ani taká vzdialená. Napokon aj prelom tisícročí sa nám pred časom zdal veľmi ďaleko.
StoryEditor