Ako príklad môžeme uviesť súčasné zvyšovanie úrokových sadzieb Federálneho rezervného systému (Fed), ktoré nikoho neprekvapilo pretože banka dopredu naznačovala, akým smerom sa bude uberať jej politika. No vždy tomu tak nebolo. Pred zavedením eura nemecká Bundesbank často prekvapovala trhy svojím rozhodnutím a bolo na nich, aby zistili, či sa nejaká zmena udiala. Vydávanie oficiálnych komentárov po zasadnutí bankovej rady sa stalo súčasťou praxe niektorých bánk iba v ostatných rokoch. Nehovoriac už o inflačnom cielení, ktoré celkom jasne naznačuje, že v prípade vyššej inflácie banka pristúpi k zvýšeniu sadzby.
Banky sa odlišujú mierou svojej transparentnosti. ECB napríklad nezverejňuje záznamy zo zasadnutia bankovej rady, kým Fed a Bank of England áno. ECB a britská centrálna banka sú zase charakteristické inflačným cielením, Fed, naopak, žiadny formálny cieľ nemá.
Sledovaním správania sa centrálnych bánk sa zaoberá niekoľko akademických štúdií. Sylvester Eijffinger a Petra Geraats z univerzity v Tilburgu, respektíve v Cambridge, zostavili index transparentnosti centrálnych bánk a v rámci neho sledovali deväť bánk, z ktorých osem patrí medzi najvýznamnejších na devízovom trhu, deviata, novozélandská, je dlhodobo "lídrom v transparentnosti".
Banky mohli v ich hodnotení získať maximálne 15 bodov, tri v každej z oblasti charakterizujúcej ich otvorenosť:
- politická - napr., či má banka formálny cieľ alebo či je nezávislá
- ekonomická - dostupnosť jej dát, modelov a prognóz
- procedurálna - stratégia a zverejňovanie zápisov zo zasadnutia
- procesná - ako banka vysvetľuje svoje rozhodnutia a indikuje budúce zmeny
- akcieschopnosť - ako jasne banky vysvetľujú nedosiahnuté ciele a prekvapujúce ekonomické javy
Štúdia skúma zmeny v rokoch 1998 až 2002. V danom období sa takmer všetky sledované banky posunuli smerom k väčšej transparentnosti. Najlepšie obstáli centrálne banky Nového Zélandu a Švédska, ktoré získali 14 bodov, naopak, najnižšie sú Švajčiarsko a Japonsko. Najviac pritom pokročila švédska banka.
Na čele rebríčka sú banky so zavedeným inflačným cielením. V ďalších ukazovateľoch sa pritom značne odlišujú. Sila ECB je najmä v politickej transparentnosti, Fed dominuje v rozhodnutiach o smerovaní politiky vo forme promptných vyhlásení, vysvetlení o indikovaní budúcej politiky. Možno preto vnímajú finančné trhy Fed ako transparentnejší než ECB, domnievajú sa autori štúdie.
Navyše, od roku 2002 banky ďalej pokročili v transparentnosti. Fed napríklad začal od začiatku minulého roku promptnejšie zverejňovať vyhlásenia po zasadnutiach. Vo Fede je navyše dosť pravdepodobná ďalšia zmena. Nastupujúci guvernér Ben Bernake je totiž známy ako zástanca inflačného cielenia.
Autori štúdie očakávajú pokračovanie trendu aj v nasledujúcich rokoch. Eijffinger uviedol pre britský týždenník Economist, že predpokladá zmenu aj v ECB. Tá podľa neho začne so zverejňovaním záznamov zo zasadnutí.
| Index transparentnosti centrálnych bánk (0-15) | ||
| 1998 | 2002 | |
| Austrália | 8 | 9 |
| Kanada | 10,5 | 10,5 |
| Eurozóna | 8,5 | 10,5 |
| Japonsko | 8 | 8 |
| Nový Zéland | 10,5 | 14 |
| Švédsko | 9 | 14 |
| Švajčiarsko | 6 | 7,5 |
| Veľká Británia | 11 | 13 |
| USA | 8,5 | 10 |
| Zdroj:Sylvester Eijffinger, Petra Geraats: Hov transparent are central banks? | ||