Zaplnené štadióny, burácajúca atmosféra a intenzívny záujem o túto spoločenskú udalosť svedčia o tom, že futbal i hokej sú priestorom, kde fanúšikovia mužstiev môžu naplno prejaviť svoju národnú hrdosť. Na tom by nebolo nič zlé, keby nehrozilo riziko agresívnych výčinov a prezentácie ideológie blízkej nacizmu.
Vykopávanie vojnových sekier
Počiatky vandalizmu na štadiónoch sú spojené so vznikom rôznych neonacistických a skinhedských skupín koncom 60. rokov. Od toho času prešli niekoľkými etapami. Ako prvý stimulujúci prostriedok bol používaný alkohol, neskôr, keď bol na štadiónoch zakázaný, vystriedal ho vyšší princíp - ideológia. Organizácia a združovanie fanúšikov v neonacistických a fašistických skupinách premenila roztopašné vyvádzanie mladistvých na ideologický boj podporovaný xenofóbiou, rasizmom a nacionálnou nenávisťou.
Futbaloví výtržníci sú často prepojení s ultrapravicovou skinhedskou subkultúrou. Tvrdé jadro skinhedských frakcií sa síce od primitívnych bitkárov dištancuje. Slepé násilie výtržníkov sa totiž nezlučuje s "uvedomelým a vznešeným" bojom za bielu rasu.
Napriek tomu sa tieto skupiny prekrývajú. Chuligáni nosia nacistické odznaky, hajlujú, majú všetky prejavy rasistických skinhedov. Rôzne chuligánske a vandalské združenia sú napriek svojej intelektuálnej prízemnosti a hrubosti veľmi premyslene organizované. Dokazuje to i uzatváranie spojeneckých dohôd medzi jednotlivými tímami a to dokonca na medzinárodnej úrovni. Nenávisť k rovnakému tímu je najlepším tmeliacim prostriedkom medzi jednotlivými výtržníckymi skupinami. Chodia sa navzájom podporovať pri rizikových stretnutiach. Gangy majú svoje vlajky, znaky, webové stránky, na ktorých sa prezentujú, hodnotia svoje jednotlivé výjazdy a účinkovanie na zápasoch, uzatvárajú prímerie a vykopávajú vojnové sekery.
Motívy a lákadlá
Príčiny záujmu o členstvo vo výtržníckych skupinách sú viaceré. Rastúca nezamestnanosť, strata životných perspektív, nepriaznivá sociálna situácia, to všetko môže vyvolávať na štadiónoch nepriaznivú agresiu z potlačovaného pocitu životnej nespokojnosti. Vnútorný pocit sa umocňuje pod vplyvom atmosféry davu podporujúceho svoje mužstvo pred nepriateľom.
K chuligánom patria najmä mladší tínedžeri. Porušovanie spoločenských noriem a bezbrehé násilnosti sú atraktívnym lákadlom. Medzi výtržníckymi fanúšikmi však môžeme nájsť i starších, na prvý pohľad veľmi solídnych pánov, patriacich k špičke organizačnej hierarchie. Hoci to znie neuveriteľne, mnohí z týchto divákov, ktorých hlavy sú už postriebrené šedinami, výtržnícke aktivity považujú za svoju občiansku povinnosť!
Medzníky futbalových tragédií
Štatistiky futbalových tragédií sa predbiehajú v počte mŕtvych obetí, zranených či zatknutých. Do závratných výšin sa šplhajú čísla materiálnych škôd spôsobených vandalizmom podgurážených fanúšikov.
Za európsky zlom sa považuje bruselská tragédia z roku 1985, ktorá sa uskutočnila počas finále Pohára majstrov. V priebehu zápasu priamo v hľadisku Heyselovho štadiónu zahynulo pod troskami spadnutej steny 42 divákov. Útok mali na svedomí priaznivci FC Liverpool, obeťami boli prevažne fanúšikovia Juventusu Turín.
Najviac ľudí zahynulo na futbalovom stretnutí pri zápase olympijskej kvalifikácie Peru - Argentína v roku 1964. Po neuznanom peruánskom góle hnev fanúšikov prerástol v demolačnú bitku, ktorá mala na svedomí životy 314 ľudí.
Futbalové nadšenie fanúšikov dokázalo vyvolať vojnu. Súboj medzi Hondurasom a Salvádorom v roku 1969 tak vybičoval vášne medzi oboma štátmi, že prerástli do futbalovej vojny. Trvala 7 dní a stála 2 000 ľudských životov.
V bývalom Československu na seba títo "modifikovaní" chuligáni upozornili v júni 1985, kedy fanúšikovia pražskej Sparty pri ceste rýchlikom do Banskej Bystrice zdemolovali celý vlak a spôsobili tak škodu za viac než pol milióna. Autentický príbeh futbalových "hooligans" sa stal námetom známeho kontroverzného českého filmu Proč?. Mimochodom, jednu z vedľajších úloh tam stvárnil neskorší líder a spevák kultovej skinhedskej kapely Orlík - Daniel Landa.
Výčiny hokejových fanúšikov si zatiaľ nevyžiadali ľudské životy. Ich agresivita väčšinou vyústila do demolovania dopravných prostriedkov a výkladov.
V zákopoch
Zdá sa, že mierové posolstvo športových stretnutí sa zo štadiónov akosi vytráca. Fanúšikovia národných mužstiev vnímajú športový zápas ako skutočné zápolenie na vojnových frontoch. V kvalifikačnom zápase na majstrovstvá sveta v roku 2006 privítala Bosna a Hercegovina Srbsko a Čiernu Horu. Bol to prvý súťažný zápas týchto dvoch krajín od vzájomného vojnového konfliktu.
Počas národnej hymny Srbska a Čiernej Hory domáci fanúšikovia pískali a bučali. Úlohy sa vymenili pri hymne Bosny a Hercegoviny. Hosťujúca časť publika sa otočila chrbtom k ihrisku. Na štadiónoch sa objavilo veľa transparentov s národnými symbolmi medzi inými i bosniansky nápis: "Máme 250 000 dôvodov vás nenávidieť."
Absenciu predpokladaného krvavého vyčíňania počas zápasu Petrohradu s Belehradom vysvetlil jeden z transparentov s nápisom: "Rusi a Srbi sú bratia navždy! Kosovo je srbské!" Vyveseniu transparentu predchádzalo spálenie albánskej zástavy.