Ako zamedziť medzinárodnému dvojitému zdaneniu úrokových príjmov zo zahraničia?
Od januára 2007 bolo do § 45 zákona doplnené nové ustanovenie odseku 4, ktorý mal eliminovať možné dvojité zdanenie úrokových príjmov fyzických osôb -- rezidentov zo zdrojov na území štátov a závislých území uvedených v prílohe č. 3 zákona o dani z príjmov, ktoré boli preukázateľne zdanené v štáte zdroja príjmov v súlade so Smernicou rady č. 2003/48/ES z 3. 6. 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplat úrokov.
Za úrokový príjem sa považuje:
a) úrok alebo iný výnos plynúci z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách, z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch,
b) výnos plynúci z podielových listov, dlhopisov, vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných papierov postavených im na roveň počas doby ich vlastníctva alebo pri ich scudzení, splatení alebo spätnom odkúpení.
Daň, ktorá bola zrazená podľa smernice, sa započíta na úhradu dane z úrokového príjmu do výšky, v ktorej môže byť zrazená podľa zákona o dani z príjmov. Ak je suma dane zrazenej v súlade so smernicou vyššia ako celková daňová povinnosť daňovníka, to je daň z celosvetových príjmov po vyňatí príjmov alebo zápočte dane, rozdiel sa považuje za daňový preplatok.
Ak sa úrokový príjem fyzickej osoby (rezidenta), zdanil v štáte zdroja v súlade s príslušnou medzinárodnou zmluvou a súčasne aj podľa smernice, zamedzí sa dvojitému zdaneniu príjmov najprv podľa medzinárodnej zmluvy a až následne sa podľa smernice.
Príklad
Pán Adam (rezident) mal v roku 2006 úrokový príjem 40-tisíc zo Švajčiarska, ktorý bol v štáte zdroja zdanený 10 % sadzbou dane podľa medzinárodnej zmluvy a súčasne 15 % sadzbou dane podľa smernice.
Okrem tohto príjmu mal pán Adam aj príjem zo závislej činnosti 200-tisíc (súčasne je aj základom dane), z ktorého sa neplatili preddavky na daň. Pri vysporiadaní svojej daňovej povinnosti vyplní pán Adam daňové priznanie typu B takto: Tlačivo Adam
Základ dane z úrokových príjmov zo zdrojov vo Švajčiarsku
40 000
Základ dane z príjmov zo závislej činnosti zo zdrojov v SR
200 000
Celosvetový základ dane (40 000 + 200 000)
r. 69 240 000
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
r. 70 90 816
Základ dane znížený o nezdaniteľné časti (r. 69 -- r. 70)
r. 77 149 184
Daň zaokrúhlená na celé koruny nadol zo základu dane z r. 77
r. 78 28 344
Výpočet dane uznanej na zápočet na tuzemskú daňovú povinnosť zo zaplatenej dane v zahraničí podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia
Úhrn príjmov (základov dane) zo zdrojov v zahraničí r. 82 40 000
Daň zaplatená v zahraničí z príjmov z r. 82 r. 83 4 000
Výpočet percenta na účely zápočtu
r. 82 : [(r. 69 - r. 79) alebo r. 69] x 100
r. 84
20 %
Z dane zaplatenej v zahraničí možno započítať
[(r. 81 alebo r. 78) x r. 84] : 100
r. 85
5 669
Daň uznaná na zápočet
(r. 85 maximálne do sumy na r. 83)
r. 86
4 000
Daň po vyňatí a zápočte (r. 81 alebo r. 78) alebo (r. 81 -- r. 86 alebo r. 78 -- r. 86)
r. 87 24 344
Výpočet dane uznanej na zápočet podľa Smernice rady č. 2003/48/ES (§ 45 ods. 4 zákona)
Úhrn úrokových príjmov zo štátov a závislých území
r. 88
40 000
Daň zaplatená v zahraničí z príjmov z r. 88 r. 89 6 000
Daň z príjmov z r. 88 uznaná na zápočet (suma zaplatenej dane podľa smernice z r. 89 maximálne do sumy na r. 87)
r. 90
6 000
Daň (daňová povinnosť) (r. 87 -- r. 9) alebo r. 87
r. 91 18 344
V tomto prípade bolo daňové zaťaženie úrokového príjmu plynúceho pánovi Adamovi vo výške 25 % (10 % podľa medzinárodnej zmluvy a 15 % podľa smernice). Štát rezidencie (Slovenská republika) okrem klasického spôsobu zamedzenia dvojitého zdanenia podľa medzinárodnej zmluvy zamedzí aj dvojitému zdaneniu príjmu podľa smernice. Do výšky dane, ktorá by bola vyčíslená podľa zákona o dani z príjmov, sa započíta daň zaplatená podľa smernice. Zostávajúca suma dane sa pánovi Adamovi odpočíta z tzv. celkovej daňovej povinnosti, teda z dane, ktorá bude vyčíslená z jeho základu dane z celosvetových príjmov.
Ak by pán Adam okrem úrokového príjmu zdaneného podľa medzinárodnej zmluvy a smernice nemal žiadny iný príjem, vysporiadal by si svoju daňovú povinnosť takto:
Základ dane z úrokových príjmov zo zdrojov vo Švajčiarsku
40 000
Celosvetový základ dane
r. 69 40 000
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
r. 70 90 816
Základ dane znížený o nezdaniteľné časti (r. 69 -- r. 70)
r. 770
Daň zaokrúhlená na celé koruny nadol zo základu dane z r. 77
r. 78 0
Výpočet dane uznanej na zápočet na tuzemskú daňovú povinnosť zo zaplatenej dane v zahraničí podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia
Úhrn príjmov (základov dane) zo zdrojov v zahraničí r. 82 40 000
Daň zaplatená v zahraničí z príjmov z r. 82 r. 83 4000
Výpočet percenta na účely zápočtu
r. 82 : [(r. 69 - r. 79) alebo r. 69] x 100
r. 84
100 %
Z dane zaplatenej v zahraničí možno započítať
[(r. 81 alebo r. 78) x r. 84] : 100
r. 85
0
Daň uznaná na zápočet
(r. 85 maximálne do sumy na r. 83)
r. 86
0
Daň po vyňatí a zápočte (r. 81 alebo r. 78) alebo (r. 81 -- r. 86 alebo r. 78 -- r. 86)
r. 870
Výpočet dane uznanej na zápočet podľa Smernice rady č. 2003/48/ES (§ 45 ods. 4 zákona)
Úhrn úrokových príjmov zo štátov a závislých území
r. 88
40 000
Daň zaplatená v zahraničí z príjmov z r. 88 r. 89 6 000
Daň z príjmov z r. 88 uznaná na zápočet (suma zaplatenej dane podľa smernice z r. 89 maximálne do sumy na r. 87)
r. 90
0
Daň (daňová povinnosť) (r. 87 -- r. 9) alebo r. 87
r. 910
Zaplatená dane (časť dane) z úrokových príjmov uznaná za daňový preplatok (§ 45 ods. 4) (r. 89 -- r. 90)
r. 102
6 000
Do zákona o dani z príjmov v rámci prechodných ustanovení (§ 52b ods. 3 zákona o dani z príjmov) sa doplnilo aj spresnenie, za aké zdaňovacie obdobie je možné použiť systém zamedzenia dvojitého zdanenia úrokových príjmov podľa smernice, keďže Slovenské republika získala prechodné obdobie na uplatňovanie smernice až od 1. júla 2005.
Podľa ustanovenia § 45 ods. 4 zákona si daňovník, ktorý je fyzickou osobou s neobmedzenou daňovou povinnosťou, môže započítať daň, ktorá bola zrazená z úrokového príjmu na úhradu dane do výšky, v ktorej môže byť zrazená podľa tohto zákona. Takto zrazenú daň je možné započítať po prvýkrát v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie roka 2006.
Najčastejšie otázky pri zdaňovaní pri zdaňovaní príjmov rezidentov zo zahraničia:
Existuje samostatné daňové priznanie pre zahraničné príjmy? Čo je potrebné priložiť k daňovému priznaniu?
Na vysporiadanie zdaniteľných príjmov rezidenta plynúcich zo zdrojov v zahraničí neexistuje osobitné tlačivo daňového priznania k dani z príjmov. Rezident použije tlačivo daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb typu A vtedy, ak má len príjmy zo zamestnania. Ak máte aj iné druhy príjmov (z podnikania, zo živnosti, z prenájmu hnuteľných alebo nehnuteľných vecí), na vysporiadanie svojich daňových povinností použijete tlačivo daňového priznania typu B.
Potvrdenie o príjmoch zo zahraničia musí vydať správca dane v zahraničí alebo je na preukázanie výšky príjmov a dane možné použiť hocijaké potvrdenie?
Zákon o dani z príjmov neurčuje spôsob, akým má rezident preukázať na účely zamedzenia dvojitého zdanenia výšku príjmu zo zahraničia a daň zaplatenú z tohto príjmu. Prax pri potvrdzovaní takýchto skutočností v jednotlivých štátoch je rôzna, ako potvrdenie môžu poslúžiť výplatné pásky, potvrdenie správcu dane alebo zamestnávateľa, potvrdenie od platiteľa dane.
Musí rezident tlačivá a potvrdenia o zahraničných príjmoch, ktoré sú súčasťou daňového priznania, prekladať do slovenského jazyka?
Nemusíte prekladať potvrdenia o príjmoch z iných štátov z cudzieho do slovenského jazyka. Ak tak však urobíte, môžete predísť nedorozumeniam a akýmkoľvek nejasnostiam.
Komu má rezident podať žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania? Dokedy sa môže táto lehota najviac predĺžiť?
Žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania je rezident povinný podať svojmu miestne príslušnému správcovi dane.
Podľa zákona o dani z príjmov môže správca dane na žiadosť daňovníka predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o šesť mesiacov, ak sú súčasťou príjmov uvedených v daňovom priznaní aj príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Žiadosť však musí byť podaná miestne príslušnému správcovi dane najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.
Ako a komu podať daňové priznanie, keď je osoba dlhodobo fyzicky neprítomná v Slovenskej republike, pretože sa zdržiava v zahraničí? Je v Slovenskej republike možnosť podať daňové priznanie aj elektronickým spôsobom?
Daňové priznanie podáva rezident svojmu miestne príslušnému správcovi dane. Ak má pochybnosti, kto je jeho miestne príslušný správca dane, môže si uvedené zistiť na v časti "Rýchle voľby" alebo telefonicky, resp. osobne na najbližšom daňovom úrade.
Rezident si môže vyplniť tlačivo daňového priznania na internetovej stránke, pričom ho následne vytlačí vo formáte uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi a zašle miestne príslušnému správcovi dane poštou.
Daňové priznanie alebo hlásenie je možné podať aj telefaxom, elektronickými prostriedkami, pokiaľ obsah údajov, ich rozsah a usporiadanie je totožné so vzorom tlačiva ustanoveného ministerstvom (§ 38 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov). Daňové priznanie alebo hlásenie podané elektronickými prostriedkami však musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 20 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov.
V zákone o dani z príjmov je pri príjmoch zo závislej činnosti uvedených viacero prepočítacích kurzov. Môže sa rezident sám rozhodnúť, ktorý prepočítací kurz použije?
V praxi mnohokrát nastala situácia, keď rezident získal potvrdenie zo zahraničia, kde boli uvedené jeho príjmy zo závislej činnosti v úhrne za viacero kalendárnych mesiacov alebo iné obdobie, ktoré nekorešpondovalo s kalendárnymi mesiacmi alebo zdaňovacím obdobím v Slovenskej republike.
Môžete si zvoliť prepočítací kurz, ktorý vám najviac vyhovuje z nasledujúcich možností:
1. priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem;
2. kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene alebo bol pripísaný bankou;
3. ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie;
4. priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, v ktorých daňovník poberal príjmy, za ktoré podáva daňové priznanie.
Ak má rezident príjmy zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, môže si vybrať, ktorú metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia použije?
Ak má rezident príjmy zo zdrojov zo štátu, s ktorým má Slovenská republiky uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, nemôže si vybrať, ktorú metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia použije. Musí podľa § 45 ods. 1 zákona o dani z príjmov použiť tú metódu, ktorá je určená na príslušný druh príjmu podľa medzinárodnej zmluvy.
Ak rezidentovi vyčíslili v zahraničí základ dane z príjmov dosiahnutých na tomto území, môže tento základ dane prevziať a použiť aj pri zamedzovaní dvojitého zdanenia v daňovom priznaní podávanom v Slovenskej republike?
Nie je možné prevziať základ dane z príjmov, ktorý bol vyčíslený v štáte, z ktorého je tento príjem derivovaný a použiť ho v Slovenskej republike, pretože tento základ dane bol vyčíslený podľa predpisov toho štátu, z ktorého plynie. Keď rezident zamedzuje dvojitému zdaneniu jeho príjmov v Slovenskej republike ako štáte rezidencie, aj základ dane zo "zahraničných príjmov je potrebné prepočítať a vyčísliť podľa daňových predpisov Slovenskej republiky.
Musí si rezident daňovo vysporiadať v Slovenskej republike príjmy zo zahraničia, ak v zdaňovacom období 2006 nemal na Slovensku žiadny príjem? Alebo si túto povinnosť musí splniť len v tom štáte, v ktorom poberal príjem?
Povinnosť podať daňové priznanie z celosvetových príjmov má osoba, ktorá je rezidentom Slovenskej republiky, čiže má na území Slovenskej republiky neobmedzenú daňovú povinnosť podľa § 2 písm. d) tohto zákona. V takomto prípade nie je rozhodujúce, či má príjmy len zo zahraničia a či boli v tomto štáte zdanené alebo nie.
Za rezidenta, daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, sa považuje fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava.
Čo ak príjem v zahraničí podliehal zdaneniu, ale z dôvodu nízkej úrovne príjmu z neho v zahraničí nebola zaplatená daň?
V tomto prípade je významné, aká metóda na zamedzenie dvojitého zdanenia tohto príjmu sa použije. Ak sa použije metóda jednoduchého zápočtu dane, z dôvodu nezaplatenia žiadnej sumy dane z tohto príjmu v zahraničí je potrebné tento príjem zdaniť obvyklým spôsobom v Slovenskej republike, pretože nie je v zahraničí zaplatená žiadna daň, ktorú by bolo možné započítať na úhradu dane z tohto príjmu podľa daňových predpisov Slovenskej republiky.
Ak sa použije metóda úplného vyňatia príjmu, výsledkom daňového vysporiadania môže byť vyňatie príjmu z "celosvetového základu dane", v dôsledku čoho sa nebude z tohto príjmu v Slovenskej republike ďalej vyčísľovať daň.
Ak zaplatil rezident v zahraničí zo svojho príjmu vyššiu daň, ako by zaplatil v Slovenskej republike, vráti mu daňový úrad v Slovenskej republike rozdiel ako preplatok?
Slovenská republika nezíska daňový výnos, ktorý zaplatil rezident v inom štáte. Len zohľadní, že príjem jeho rezidenta sa zdanil v zahraničí a nebude druhýkrát zdaňovať tento príjem uplatnením § 45 zákona o dani z príjmov a prípade, ak ide o zmluvný štát aj príslušnej medzinárodnej zmluvy.
Keďže daň nebola zaplatená do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, rozdiel medzi nižšou daňou, ktorú by zaplatil na Slovensku a skutočnou vyššou daňou zaplatenou v zahraničí (podľa vnútroštátnych daňových predpisov tohto štátu) sa rezidentovi v Slovenskej republike nevráti.
Štát
Zmluva
Čl.
Metóda
Úroky
Licenčné poplatky
Umelci, športovci
Austrália
157/2000
23
zápočet dane
-
-
-
Belgicko
354/2002
23
zápočet dane
-
-
-
Bielorusko
112/2001
23
zápočet dane
-
-
-
Bosna a Hercegovina
99/1983
23
vyňatie príjmov
-
zápočet dane
zápočet dane
Brazília
200/1991
23
vyňatie príjmov
zápočet dane
zápočet dane
zápočet dane
Bulharsko
287/2001
24
zápočet dane
-
-
-
Cyprus
30/1981
23
vyňatie príjmov
zápočet dane
zápočet dane
zápočet dane
Česko
238/2003
22
zápočet dane
-
-
-
Čína
41/1988
23
vyňatie príjmov
zápočet dane
zápočet dane
zápočet dane
Dánsko
53/1983
23
vyňatie príjmov
-
zápočet dane
zápočet dane
Estónsko
383/2006
23
zápočet dane
-
-
-
Fínsko
207/2001
22
zápočet dane
-
-
-
Francúzsko
73/1975
25
vyňatie príjmov
-
zápočet dane
zápočet dane
Grécko
98/1983
22
vyňatie príjmov
zápočet dane
zápočet dane
zápočet dane
Holandsko
138/1974
25
vyňatie príjmov
-
zápočet dane
zápočet dane
Chorvátsko
220/1997
23
zápočet dane
-
-
-
India
77/1987
23
vyňatie príjmov
zápočet dane
zápočet dane1)
-
Indonézia
12/2002
23
zápočet dane
-
-
-
Írsko
365/2000
23
zápočet dane
-
-
-
Island
225/2003
23
zápočet dane
-
-
-
Izrael
327/2000
24
zápočet dane
-
-
-
Japonsko
46/1979
23
vyňatie príjmov
-
zápočet dane
zápočet dane
Južná Afrika
39/2001
22
zápočet dane
-
-
-
Kanada
369/2002
23
zápočet dane
-
-
-
Kórea
244/2003
23
zápočet dane
-
-
-
Litva
756/2002
23
zápočet dane
-
-
-
Lotyšsko
317/2000
23
zápočet dane
-
-
-
Luxembursko
227/1993
23
vyňatie príjmov
-
zápočet dane
zápočet dane
Macedónsko
99/1983
23
vyňatie príjmov
-
zápočet dane
zápočet dane
Maďarsko
80/1996
23
zápočet dane
-
-
-
Malta
318/2000
22
zápočet dane
-
-
-
Moldavsko
514/2006
23
zápočet dane
-
-
-
Mongolsko
30/1979
-
-
-
-
-
Nemecko
18/1984
23
vyňatie príjmov
-
zápočet dane
zápočet dane
Nigéria
339/1991
22
vyňatie príjmov
zápočet dane
zápočet dane
zápočet dane
Nórsko
35/1980
23
vyňatie príjmov
-
zápočet dane
zápočet dane
Poľsko
95/1996
24
zápočet dane
-
-
-
Portugalsko
11/2005
23
zápočet dane
-
-
-
Rakúsko
48/1979
23
vyňatie príjmov
-
zápočet dane
zápočet dane
Rumunsko
105/1996
24
zápočet dane
-
-
-
Rusko
31/1998
23
zápočet dane
-
-
-
Singapur
381/2006
22
zápočet dane
-
-
-
Slovinsko
386/2004
24
zápočet dane
-
-
-
Španielsko
23/1982
23
vyňatie príjmov
-
zápočet dane
zápočet dane
Srbsko a Čierna Hora
269/2002
24
zápočet dane
-
-
-
Srí Lanka
132/1979
19
vyňatie príjmov
zápočet dane
zápočet dane
-
Švajčiarsko
127/1998
23
zápočet dane
-
-
-
Švédsko
9/1981
23
vyňatie príjmov
-
zápočet dane
zápočet dane
Taliansko
17/1985
23
vyňatie príjmov
-
zápočet dane
zápočet dane
Tunisko
419/1992
23
vyňatie príjmov
zápočet dane
zápočet dane
zápočet dane
Turecko
90/2000
22
zápočet dane
-
-
-
Turkménsko
100/1999
23
zápočet dane
-
-
-
Ukrajina
173/1997
23
zápočet dane
-
-
-
USA
74/1994
24
zápočet dane
-
-
-
Uzbecko
444/2003
23
zápočet dane
-
-
-
Veľká Británia
89/1992
22
vyňatie príjmov
-
zápočet dane
zápočet dane