Zrušenie podielového spoluvlastníctva je uvádzané v ust. § 141 a 142 Občianskeho zákonníka (ObčZ). Podľa par. 141 ods. 1 sa spoluvlastníci môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vysporiadaní. Ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa ods. 2 tohto paragrafu každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vysporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vysporiadaní písomnú formu. Znamená to, že podielové spoluvlastníctvo zaniká z tých istých dôvodov, z ktorých dochádza k zániku vlastníckeho práva (prevod vlastníctva na iného, spotrebovanie alebo zničenie veci tvoriaceho jeho predmet a pod.).
Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva právna úpravu vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku spoluvlastníctva je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní. Tejto forme zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva dáva ObčZ prednosť pred jeho zrušením a vyporiadaním na základe súdneho rozhodnutia, ktoré upravuje § 142.
Zrušenie dohodou
Obsahom takejto dohody o zrušení vyporiadaní podielového spoluvlastníctva býva spravidla niektorý zo spôsobov vyporiadania, uvedený v ust. § 142 ObčZ. Pri dohode však majú podieloví spoluvlastníci viac možností ako súd pri rozhodovaní, lebo jednotlivé spôsoby vysporiadania podielového spoluvlastníctva môžu lepšie kombinovať. Dohoda o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musí riešiť vzťah všetkých podielových spoluvlastníkov k veci ako celku (nielen k určitému podielu). Na jej základe môže vzniknúť nový spoluvlastnícky vzťah alebo nový vlastnícky vzťah, keď vec prejde do výlučného vlastníctva jednej osoby.
Účastníkmi dohody o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva musia byť všetci podieloví spoluvlastníci. V rámci tejto dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemožno poskytnúť len primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel, ale musia sa vyriešiť všetky vzťahy, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva. Preto možno v tejto dohode riešiť aj také otázky, či niekto z podielových spoluvlastníkov a do akej miery zhodnotil spoločnú vec investíciami alebo naopak zo spoločnej veci investície odčerpal. Pokiaľ nejde o nehnuteľnosť, možno dohodu o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva uzavretia neformálnym spôsobom, čo znamená ústne.
V takomto prípade sú bývalí podieloví spoluvlastníci povinní na požiadanie vydať si navzájom písomné potvrdenie o tom, ako sa vysporiadali. Porušenie tejto povinnosti niektorým z podielových spoluvlastníkov však nemá za následok neplatnosť uzavretej dohody. Vydania takého potvrdenia sa možno domáhať aj v súdnom konaní (žalobou o nahradenie vôle podľa ust. § 161 ods. 3 O. s. p.). Ak ide o nehnuteľnosť, dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musí mať písomnú formu.
Zrušenie súdnym rozhodnutím
Ak medzi podielovými spoluvlastníkmi nepríde k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, zákonodarca v takomto prípade zakotvil v § 142, že ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pri tom na veľkosť podielov a na účelne využitie veci. Ak nie je rozdelenie dobré možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov vhodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaní veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva a rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.
Ak sa podieloví spoluvlastníci nedohodnú o zrušení svojho podielového spoluvlastníctva a následnom vysporiadaní tak, ako to predpokladá ust. § 141 ObčZ, prichádza do úvahy ust. § 142, ktorý upravuje spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom pre prípad nemožnosti dosiahnutia dohody podielových spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. V konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musí súd spoľahlivo zistiť okruh podielových spoluvlastníkov a výšku ich podielov. Takýto návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí súd prerokovať so všetkými podielovými spoluvlastníkmi, pretože voči podielovým spoluvlastníkom, s ktorými by súd nekonal, by súdne rozhodnutie nebolo účinné. ObčZ pozná viacero spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
Spôsoby zrušenia a vyporiadania
Prvým je reálne rozdelenie veci medzi podielových spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Do úvahy prichádza iba vtedy, keď predmet podielového spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Treba dbať pritom na to, aby reálnym rozdelením vzniknuté časti boli samostatnými vecami (napr. keďže stavebnými úpravami majú vzniknúť samostatné budovy, rozdelenie v horizontálnej línii neprichádza do úvahy, ale len rozdelenie v línii vertikálnej). Samotná možnosť reálneho rozdelenia na dve alebo viacero vecí nie je dostačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do akej miery možno od podielových spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením vecí.
Ak by takéto rozdelenie predmetu podielového spoluvlastníctva vyžadovalo vykonanie príliš nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné takúto nehnuteľnosť považovať za reálne nedeliteľnú. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci ObčZ pripúšťa možnosť zriadenia vecného bremena k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Spravidla pôjde o využitie zariadenia, ktoré bolo vybudované za účelom lepšieho využitia celej pôvodne nerozdelenej veci, ktoré sa v rámci rozdelenia veci dostalo do výlučného vlastníctva jedného z pôvodných podielových spoluvlastníkov. V uvedenom prípade môže súd zriadiť vecné bremeno i bez návrhu niektorého z podielových spoluvlastníkov, ak to vyžaduje tento spôsob vyporiadania spoluvlastníctva.
* Druhým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádzajúcim do úvahy v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým podielovým spoluvlastníkom. Znamená to, že súd spoločnú vec prikáže do výlučného vlastníctva jedného z podielových spoluvlastníkov, alebo do podielového spoluvlastníctva niektorých podielových spoluvlastníkov s tým, že tento nový výlučný vlastník bývalej spoločnej veci alebo noví podieloví spoluvlastníci bývalej spoločnej veci sú povinní vyplatiť za presne súdom stanovených podmienok a v súdom stanovenej výške podľa veľkosti ich podielov bývalých podielových spoluvlastníkov.
Súd pritom prihliada na účelné využitie veci (napr. zisťuje bytovú odkázanosť účastníkov konania, prihliada, na to, kto zo spoluvlastníkov spornú nehnuteľnosť užíval atď.).
Primeranou náhradou treba rozumieť cenu veci stanovenou podľa cenových predpisov. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec. Do výlučného vlastníctva niektorého z podielových spoluvlastníkov nemožno prikázať podiely ostatných spoluvlastníkov, prikázať do výlučného vlastníctva možno len celú bývalú spoločnú vec. Ak súd prikazuje vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým podielovým spoluvlastníkom, vo výroku rozsudku vyjadrí, že zrušuje spoluvlastníctvo k celej veci a že celá vec sa prikazuje do výlučného vlastníctva jedného z bývalých podielových spoluvlastníkov, prípadne do podielového spoluvlastníctva viacerým bývalým podielovým spoluvlastníkom.
Predpokladom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva týmto spôsobom je, že podielový spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať, s tým súhlasí. Ak by totiž podielový spoluvlastník vec nechcel, súd mu ju nemôže prikázať, a to ani vtedy, keby u neho boli splnené predpoklady účelného využitia veci. V prípadoch, keď sa vec nedá rozdeliť na reálne časti zodpovedajúce spoluvlastníckym podielom, možno podielové spoluvlastníctvo vyrovnať aj kombináciou reálneho rozdelenia veci s jej prikázaním za primeranú náhradu jednému alebo viacerým podielovým spoluvlastníkom.
* Tretím spôsobom zrušenia a vypovedania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej veci v prípade, že ju žiadny zo spoluvlastníkov nechce. Predaj hnuteľných vecí sa uskutočňuje podľa § 323 až 332 O. s. p. a predaj nehnuteľností sa určuje podľa § 335 až 337e O. s. p. Výťažok z predaja bývalej spoločnej veci sa rozdelí medzi podielových spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Pokiaľ nedôjde k jej predaju, zostáva bývala spoločná vec aj naďalej v spoluvlastníctve bývalých podielových spoluvlastníkov, z čoho vyplýva, že v prípade neúspešného pokusu o predaj spoločnej veci môžu podieloví spoluvlastníci prikročiť k zrušeniu a vyporiadaniu ich podielového spoluvlastníctva iným spôsobom (napr. dohodou).
Samozrejme, pokiaľ jedným z podielových spoluvlastníkov je štát, ust. § 142 ObčZ nebránia zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva v tomto paragrafe uvedenému. K zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže dôjsť iba výnimočne. Je to v prípade, ak vec tvoriaca predmet podielového spoluvlastníctva nie je reálne deliteľná a ďalším dvom spôsobom zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nej bránia dôvody vhodné osobitného zreteľa.
Existenciu týchto dôvodov vhodných osobitného zreteľa musí súd starostlivo skúmať individuálne. Dôvodom, vhodným osobitného zreteľa, môže byť napr. zdravotný stav niektorého z podielových spoluvlastníkov alebo vek niektorého z podielových spoluvlastníkov atď. V prípadoch, ktorých bol návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnutý, však nie je vylúčené, aby v budúcnosti, ak dôjde k podstatnej zmene okolnosti v konkrétnom prípade, sa ďalšiemu takémuto návrhu ktoréhokoľvek z podielových spoluvlastníkov vyhovelo.