Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vznikla v roku 1948 ako rýdzo európska organizácia, známa pod názvom Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu (OEEC), s cieľom pomôcť napĺňať Marshallov plán určený na rekonštrukciu vojnou zničenej Európy. Neskôr sa jej členmi stali aj neeurópske krajiny a v roku 1961 dostala súčasný názov. Jej členmi je momentálne 30 štátov.
Organizácia je prakticky jediným fórom, na ktorom členské štáty spolupracujú na riešení otázok týkajúcich sa dosahov globalizácie na ekonomiku, sociálne veci či nezamestnanosť. Vyše 40 rokov je OECD jedným zo základných zdrojov porovnateľných štatistických a ekonomických údajov, ako aj údajov v sektore sociálnych záležitostí. Kľúčovú výmenu informácií zabezpečuje sekretariát OECD v Paríži najmä cez analýzy a hodnotenia hospodárskeho vývoja členských aj nečlenských štátov. Za ostatné desaťročie riešila organizácia viaceré hospodárske, sociálne aj environmentálne otázky, spolupracujúc súčasne s viacerými medzinárodnými organizáciami z podnikateľského sektora, ako aj odbormi. Rokovania na pôde OECD o probléme daní vo viacerých krajinách viedli nakoniec k uzatváraniu série dvojstranných daňových dohôd vo svete. Podobne vstúpila OECD aj do medzinárodného riešenia problému korupcie a vypracovala Konvenciu boja proti korupcii, ktorá vstúpila do platnosti v roku 1999.
Vo svojich počiatkoch však mala organizácia omnoho väčšie možnosti na presadzovanie kľúčových ekonomických dohôd. No po nástupe Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v roku 1995 niekdajšia významná pozícia OECD musela ustúpiť do úzadia, keďže obchodné dohody sa začali riešiť hlavne na pôde WTO. V súčasnosti sa OECD sústreďuje najmä na vydávanie rozhodnutí a odporúčaní, ktoré pomáhajú vytvárať právny rámec v oblastiach, kde sú viacstranné dohody pre jednotlivé krajiny nevyhnutné na to, aby boli schopné v globalizovanej ekonomike posunúť sa dopredu.
Od roku 1996 je jej generálnym tajomníkom Donald Johnston. Ako Kanaďan je zároveň prvým neeurópskym šéfom organizácie, ktorá vznikla na pôde Európy a dlho si držala štatút európskej hospodárskej organizácie. V úsilí vyvážiť dodnes silne európsku inštitúciu (23 členov sú európske krajiny), Johnston nedávno navrhol, aby sa OECD rozšírila o Čínu, ktorá je v súčasnosti jedným z najväčších hospodárskych hráčov na svetovom trhu a má výrazný vplyv na trh s komoditami. Aj v najnovšej správe o Číne OECD predpokladá pokračovanie mimoriadneho hospodárskeho rastu (cez deväť percent ročne) niekoľko najbližších rokov. Do piatich rokov by mala preskočiť ekonomiky Francúzska, Talianska a Veľkej Británie a v rovnakom čase predstihnúť v objeme exportu Nemecko aj Spojené štáty.
Ešte začiatkom roka však Johnston oznámil, že z funkcie v máji 2006 odstúpi. O post šéfa OECD sa v súčasnosti uchádza šesť kandidátov: japonská ekonómka Sawako Takeučiová, poľský premiér Marek Belka, austrálsky ekonóm Allan Fels, bývalý mexický minister financií Angel Gurria, bývalý francúzsky minister financií Alain Madelin a bývalý prezident Valného zhromaždenia OSN z Južnej Kórey Seung-Soo Han.
Lišta
Členské krajiny OECD
Belgicko, Kanada, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Írsko, Island, Rakúsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, Turecko, Veľká Británia, Spojené štáty americké, Japonsko (1964), Fínsko (1969), Austrália (1971), Nový Zéland (1973), Mexiko (1994), Česká republika (1995), Južná Kórea (1996), Maďarsko (1996), Poľsko (1996), Slovensko (2000).
Pozn. Pri krajinách, ktoré boli v roku 1961 zakladajúcimi členmi vtedajšej OEEC, sa dátum vstupu neuvádza.