Ako by ste charakterizovali vzťah medzi ponukou a kvalitou čerstvých absolventov škôl na slovenskom trhu práce a potrebami ich potenciálnych zamestnávateľov? V čom z vášho pohľadu vidíte možnosti zlepšenia prípadnej disproporcie?
Barbara Šípošová, riaditeľka pre ľudské zdroje, závod PSA Peugeot Citroën Trnava:
- Stretávame sa s dvoma hlavnými kategóriami absolventov, a to stredných a vysokých škôl. Absolventi so stredoškolským vzdelaním sa nám javia ako ochotní získavať informácie a nové poznatky. V tejto skupine stúpa záujem o vysokoškolské štúdium aj preto, že mnohé vysoké školy prijímajú študentov bez prijímacích skúšok. Keďže technické vybavenie stredných odborných škôl výrazne zaostáva za štandardom, s ktorým dnes pracuje prax, je pochopiteľné, že títo absolventi nedosahujú potrebné špecializované technické znalosti. Neplatí to však o základných znalostiach, ktoré sú na dostatočnej úrovni. Jazyková vybavenosť tejto skupiny je pomerne slabá. V kategórii absolventov vysokých škôl sa často stretávame s nízkou motiváciou zamestnať sa, prehnane vysokými očakávaniami o kariérnom raste či výške platu. Úvodným pohovorom, kde zisťujeme práve mieru motivácie, neprejde až 90 % vysokoškolských absolventov. Pokiaľ ide o možnosti zlepšenia, v prvom rade sú potrebné systémové kroky, aby vzdelávací systém presnejšie napĺňal potreby zamestnávateľov. Sme pripravení podať pomocnú ruku pri prispôsobení metodiky. V niektorých prípadoch sme aktívne prispeli k technickému vybaveniu vzdelávacích centier. Znie to možno paradoxne, ale mali by sme sa pozrieť, na akých princípoch fungovalo vzdelávanie učňov na odborných školách pred 15 až 20 rokmi. Javí sa nám, že ten systém bol dobrý.
Prof. Juraj Sinay, rektor Technickej univerzity Košic
- Podobne ako v iných krajinách nielen Európy, ale aj sveta, nie je celkom správne hodnotiť absolventov vysokých škôl ako celok. Aj medzi absolventmi slovenských vysokých škôl sú veľmi kvalitní absolventi, ktorí sa uplatňujú v špičkových odborných a aj manažérskych pozíciách v praxi, a to aj v zahraničí, a určite sú medzi nimi aj takí, ktorí nezodpovedajú požiadavkám pracovného trhu. Platí to pre priemyselné podniky aj pre výskumné a vývojové inštitúcie a iné oblasti. Na Slovensku sa však v posledných rokoch objavuje zaujímavý jav, keď je od potenciálnych zamestnávateľov čoraz viac počuť, že slovenské vysoké školy nie sú vždy schopné vychovať absolventov tak, aby bolo možné ich okamžité uplatnenie v praxi. Aj keď je táto požiadavka z istého hľadiska pochopiteľná, nie je zvykom, a ukazujú to aj skúseností v zahraničí, aby sa vyžadovali od absolventov vysokých škôl také schopnosti a zručnosti, ktoré by im umožnili okamžité plnohodnotné zapojenie do riešenia úloh firiem.
Skúsenosti z histórie, ale aj súčasné poznatky potvrdzujú, že by nebolo v plnej miere možné, aby sa študijné programy zostavili tak, aby nerešpektovali zvládnutie niektorých základných teoretických oblastí, na ktorých možno budovať majstrovstvo budúcich absolventov najmä v prvých etapách štúdia. Dôležité je však v záverečných semestroch vytvoriť podmienky na to, aby mali mladí ľudia možnosť získať najnovšie poznatky a zručnosti z jednotlivých oblastí zastúpených na trhu práce a to v kombinácii odborníkov z vysokých škôl a predovšetkým z praxe. Nie je zvláštnosťou, že si špičkové firmy, či už v zahraničí alebo aj v podmienkach Slovenska, zabezpečujú v rámci celoživotného vzdelávania a po dohode s vysokými školami alebo inými vzdelávacími inštitúciami profiláciu absolventov podľa vlastných požiadaviek.
Som presvedčený o tom, že pre akceleráciu rozvoja ekonomiky Slovenskej republiky by bolo určite vhodné v čo najkratšom čase aplikovať napríklad vypracovanie profilových študijných programov vo vyšších semestroch či už bakalárskeho alebo magisterského štúdia pre špecifické potreby praxe, zavedenie odbornej praxe vo firmách ako súčasť študijných programov, intenzifikovanie absolvovania časti štúdia na zahraničných vysokých školách v rámci európskych mobilitných programov alebo bilaterálnych zmlúv, vypisovanie súťaží o najlepšiu semestrálnu, diplomovú alebo doktorandskú prácu zo strany úspešných firiem a spoločností alebo zdužení ako aj ponúknutie pracovných aktivít študentom aj počas ich štúdia. Tu je priestor na pokračovanie dialógu medzi zamestnávateľmi a predstaviteľmi vysokých škôl tak, aby sa vytvorila motivácia pre zamestnávateľov podieľať sa v zvýšenej miere, podobne ako v iných krajinách EÚ, na financovaní vedy, výskumu, inovácií a vzdelávania v súlade s Lisabonskou stratégiou a najmä jej modifikáciou pre podmienky Slovenska, ktorá je obsiahnutá v programe MINERVA.
Ján Podstrelenec, riaditeľ sekcie ľudských zdrojov, Izomat, a. s., Nová Baňa:
- Ponuka absolventov na pracovnom trhu zatiaľ prevyšuje ich kvalitu. Hovorím zatiaľ, pretože o pár rokov bude ponuka čoraz menšia pre pokles populácie a stav v školstve. Už dnes je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v oblasti automobilového priemyslu, obrábania kovov (operátori CNC) a priemyselného inžinierstva (HW/SW, 3D inžinieri). Jednoducho preto, lebo sú buď v zahraničí - tí šikovnejší a nedočkavejší, ktorým sa nechce čakať na pomalú akceleráciu ich profesijnej kariéry a uspokojenie sociálnych potrieb na Slovensku, alebo jednoducho nie sú na trhu práce (pretože dnes všetky školy bojujú o existenciu, a tak výučbu sústreďujú na manažment a učia veci, ktoré nie sú žiadané ani praxou, ani študentmi). Budem asi veľmi kritický, ale nechápem, prečo by sa štúdium napríklad na gymnáziách nemohlo deliť aspoň na 2 - 3 smery (humanitno-jazykový, prírodovedný a technicko-aplikačný). Absolventi by boli určite lepšie pripravení pre prax i nadväzujúce štúdium. Množstvo univerzít, ktoré vznikli v nedávnej minulosti, viedlo k zníženiu kvality vzdelávacieho procesu. Študenti posledných ročníkov vyučujú študentov prvých ročníkov, týždenné rozvrhy sú natlačené do 2 až 3 dní, aby si študenti a ich pedagógovia mohli v ostatné dni privyrobiť. O kvalite diplomových prác na niektorých fakultách ani nehovorím. Pri množstve absolventov je to z roka na rok neustále opisovanie starých diplomových prác z iných fakúlt. Som jednoznačne za platené školstvo so silnou finančnou motiváciou na výsledky a projekty. Mala by to byť dobrá príprava na prax, kde výkon by mal byť hlavným kritériom výkonnostných odmien. Samozrejme, poznám množstvo fakúlt a zamestnávateľov, pre ktorých to, o čom som hovoril, neplatí, pretože sa im podarilo zmeniť nielen myslenie študentov na vzdelanie a celoživotné vzdelávanie, ale aj manažérske myslenie a postoje zamestnancov. Slovensko čaká obrovský kus práce a jej preklopenie do sféry služieb. Naša krajina je svojou výkonnosťou polovičná, pretože priemerný zisk našich podnikov je okolo 6 %, kým v krajinách EÚ je to dvakrát viac. Poloviční sme aj v produktivite práce, HDP na 1 obyvateľa, sofistikácii, finalizácii a tvorbe pridanej hodnoty našich výrobkov. Viac ako 80 % problémov spôsobuje zlý manažment a z toho až 60 % problémov spôsobuje nesprávna komunikácia - v zahraničných firmách je spôsobená neznalosťou cudzieho jazyka. Pred rokom 1989 bol v ČSSR priemerný inovačný cyklus 11 rokov, dnes je 11 mesiacov. Zodpovední manažéri a pedagogickí pracovníci by mali výraznejšie motivovať a viesť najmä vzdelaných mladých ľudí (zábrana odlevu mozgov do zahraničia) a zároveň byť pre nich príkladom kvalitného manažéra.
Martin Krekáč, vedúci partner a spoluzakladateľ AJG - Amrop Jenewein Group a prezident Podnikateľskej aliancie Slovenska:
- Niektoré sektory v súčasnosti pociťujú nedostatok mladších kandidátov kvalitne vyškolených na nové technológie, procesy a služby s vysokou pridanou hodnotou v dostatočnej miere ovládajúcich minimálne jeden cudzí jazyk. Aj preto je v niektorých prípadoch pri dynamickom raste požiadaviek zamestnávateľov, aký sa na Slovensku zaznamenal najmä po roku 1998 v súvislosti s intenzívnym vstupom zahraničných investorov, dopyt pri určitých typoch pozícií a špecializáciách vyšší ako ponuka. Jeho uspokojujúce pokrytie si preto zo strany zamestnávateľov vyžaduje trochu kompromisu a možno väčší dôraz na zaškolenie a ďalšie investície do tréningov a vzdelávania. Pokiaľ ide o budúcnosť, dôležité bude vychovať nielen dostatok čerstvých absolventov, ale predovšetkým kvalitnú pracovnú silu, ktorá by sa nielen pre zahraničných investorov, ale aj pre lokálne spoločnosti, stala výraznou pridanou hodnotou, ktorú nebudú chcieť vymeniť ani za cenu nižších výrobných nákladov v iných krajinách. Zvýšenou aktivitou zo strany štátu, VÚC, samosprávy, vzdelávacích inštitúcií a nezávislých iniciatív a s podporou veľkých zamestnávateľov treba postupne zmeniť systém vzdelávania (vrátane celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva) a obojstranne výhodnej spolupráce so školami a s univerzitami tak, aby boli po úprave kapacity škôl a štruktúry vzdelávania, ktoré budú vychádzať z potrieb praxe, schopné produkovať dostatok kvalitných a kvalifikovaných absolventov. Dôležité je budovanie a rozvoj svetovo konkurencieschopných vedecko-výskumných centier pri univerzitách, zavedenie princípov Corporate Governance, čiže dobrej správy spoločnosti, do systému riadenia najmä vysokého školstva a vyriešenie otázky vstupu inštitucionálnych investorov do tejto oblasti. Tieto opatrenia by ako súčasť aktivít zameraných na rozvoj znalostnej ekonomiky mali zabezpečiť, aby sa v budúcnosti pokryli odborne zdatnými, produktívnymi a tvorivými kandidátmi všetky potrebné úrovne i oblasti.
Tatiana Orglerová, riaditeľka pre ľudské zdroje, Heineken Slovensko, a. s.:
- Preferujeme skôr uchádzačov s praxou, nakoľko tí majú určité pracovné návyky a predovšetkým reálnejšie očakávania od zamestnávateľa a kariérneho postupu. Čerstvých absolventov získavame skôr na pozície Management Trainee pre rôzne disciplíny. Dnešní absolventi ponúkajú skôr skúsenosti zo zahraničných letných pobytov (work & travel), t. j. práca v zábavných parkoch, obchodoch, reštauráciách, kde trochu zlepšia svoju angličtinu. Tento typ práce ich však nenaučí koncepčne riešiť konkrétny problém alebo riadiť projekt, čo sú veci, ktoré riešia v pracovnom procese a ktoré ako zamestnávateľ od nového zamestnanca požadujeme. Navyše sa stretávame s tým, že absolventi majú často nereálne očakávania a ašpirácie vzhľadom na možný kariérny rast (byť manažérom oddelenia za dva roky). Určite by v tomto smere pomohla zmena systému výučby na univerzitách, prejsť zo štýlu memorovania a tvorby abstraktov už z vydaných publikácií k samostatnejšej projektovej práci (projekt navrhnúť, pripraviť, zrealizovať), konkrétnemu riešeniu problému z problematiky, ktorú študent študuje.
Juraj Kováč, študent Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici a autor projektu Uni2010:
- V prieskume, ktorý sa v rámci projektu Uni2010 zaoberal kľúčovými kompetenciami absolventov vysokých škôl ekonomického zamerania, charakterizovali zamestnávatelia ako najväčší nedostatok schopnosť absolventov efektívne komunikovať (prezentovať, viesť diskusiu, argumentovať) v materinskom a cudzom jazyku a schopnosť identifikovať a riešiť problémy na základe tvorivého a kritického myslenia. Schopnosť kooperovať (pracovať v tíme alebo skupine) a schopnosť učiť sa nové veci tiež vo výraznej miere uvádzali ako chýbajúce. "Súčasným študentom chýba praktické myslenie - vynikajúco vedia, ako má niečo fungovať, ale nevedia to prakticky realizovať" - aj pomocou tohto výroku možno charakterizovať všeobecne slabú prepojenosť medzi školou a praxou. Z tohto dôvodu pokrivkáva aj reálne ohodnotenie vlastných schopností absolventov - ich sebavedomie je buď prehnane vysoké, alebo nízke. A čo pomôže zlepšiť súčasnú situáciu? Jednoznačne praktické riešenie, ktoré vychádza z požiadaviek zamestnávateľov a ktoré možno reálne implementovať v súčasných podmienkach slovenského vysokého školstva. Jedným z takýchto riešení je Model Uni2010 (
www.uni2010.sk), ktorý prepája požiadavky zamestnávateľov so súčasným systémom vzdelávania. Ide o model rozvoja kľúčových kompetencií mladých ľudí na Slovensku, ktoré identifikovali ako najdôležitejšie a súčasne najmenej rozvinuté 84 respondenti z radov zamestnávateľov a ktoré sú potrebné na tvorbu riadenia produktov a služieb s vysokou pridanou hodnotou. Identifikuje osem kľúčových faktorov úspechu a rozvíja "zdravé jadro" súčasného systému vzdelávania - navrhuje inováciu v rámci formy výučby predmetov, vybudovanie kariérnych centier a on-line portálu, ktorý má slúžiť ako informačný a komunikačný uzol pre študentov a zamestnávateľov. Implementácia modelu, ktorý zároveň naznačuje, akým spôsobom reformovať vysoké školstvo, sa plánuje do roku 2010. V súčasnosti sa diskutuje o spôsobe a rozsahu jeho zavedenia na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Miroslav Palka, manažér pre ľudské zdroje a administratívu, SHP Harmanec, a. s.
- Naša spoločnosť prijala za posledné tri roky piatich absolventov. S výnimkou jedného sa všetci ostatní uchytili, s ich prácou sme spokojní a postupne s nimi pracujeme, aby dosiahli ešte výraznejšie prínosy pre spoločnosť. Máme záujem hľadať a zamestnať absolventov, ktorí by boli vyštudovaní v oblasti výroby a spracovania papiera, avšak tu sa nám vôbec nedarí. Komunikovali sme s vedením strednej odbornej školy v Ružomberku a s vedúcimi Katedry chemickej technológie dreva, celulózy a papiera na Slovenskej technickej univerzite - Fakulte chemickej a potravinárskej technológie v Bratislave a Katedry chémie a chemických technológií na Technickej univerzite - Drevárskej fakulte vo Zvolene ako tento problém riešiť, a prišli sme na nejaké spoločné zaujímavé riešenia týkajúce sa podchytenia študentov a ich následného zamestnania v našej spoločnosti. Nie je to nič prevratné, chceme rozbehnúť spoluprácu v oblasti riešenia špecifických odborných projektov, stáží v spoločnosti a podobne. Jednoducho - urobíme všetko pre to, aby sa im už počas štúdia naša spoločnosť zapáčila a chceli aj po vyštudovaní k nám prísť. Problém je však trochu zložitejší, nakoľko absolventi týchto katedier sa celkom dobre uplatňujú po skončení školy v zahraničí, takže väčšinou chcú odísť von a po návrate majú často oveľa vyššie finančné požiadavky, ako sme schopní splniť... Pri ostatných kategóriách zamestnancov zatiaľ nemáme problém s hľadaním najlepších kandidátov, azda s výnimkou IT špecialistov a špecialistov v oblasti merania a regulácie, čo je však po vstupe významných svetových hráčov v oblasti informačno-komunikačných technológií na Slovensko celoslovenským problémom.
