Čiastka 37 uverejnená 9. 3. 2005
Zákon č. 81/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov. Nadobúda účinnosť 1. apríla 2005.
I. Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
-- Nárok na cestovné náhrady majú niektorí členovia orgánov právnickej osoby na základe zákonov, ktoré upravujú ich postavenie, povinnosti, ako aj nároky. V niektorých prípadoch je tento nárok na cestovné náhrady nižší, napr. majú nárok len na cestovné výdavky (poslanci podľa zákona o samospráve vyšších územných celkov, funkcionári na základe zákona o o združovaní občanov). V praxi dochádzalo k duplicite vzniku nároku, ak takéto osoby k týmto právnickým osobám mali súčasne pracovnoprávny vzťah. Preto sa § 1 ods. 2 písm. b) doplnil, že podľa tohto ustanovenia majú menované a volené orgány nárok na cestovné náhrady, za predpokladu, že sa im neposkytujú ako zamestnancom.
-- Nárok na cestovné náhrady majú aj osoby, ktoré plnia pre poskytovateľa náhrad určité služby a činnosti bez finančnej náhrady (napr. dobrovoľníci v občianskych združeniach, zamestnanci podriadenej organizácie, ktorí sa zúčastňujú na plnení úloh nadriadenej organizácie) a nie sú v pracovnoprávnom ani inom právnom vzťahu. Už sa nevyžaduje písomná zmluva.
-- Náhrada výdavkov podľa zákona nebude patriť zamestnancovi v prípade, ak preukázane tieto výdavky hradí iný subjekt. Ak ich hradí čiastočne, zamestnávateľ mu vyplatí zostávajúcu časť náhrady do rozsahu a výšky podľa tohto zákona.
-- Zákon reaguje aj na možnosť zamestnávania občanov Európskej únie a cudzincov. Spresňujú sa podmienky vzniku nároku na náhradu cestovných výdavkov za cestu k návšteve rodiny do miesta pobytu. Zamestnanec má nárok na predmetnú náhradu už vtedy, ak jeho pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní a nie až po siedmich dňoch.
Príklad:
Ak pracovná cesta trvá 8 dní, zamestnanec má nárok na náhradu výdavkov za 8 dní, nie len za 1 ako to platilo do 31. marca 2005. Ak zamestnanec, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vykoná počas dvoch kalendárnych dní pracovnú cestu, ktorá trvá v každom kalendárnom dni menej ako 5 hodín a ktorá celkovo trvá najmenej 5 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín. -- Neposkytuje sa za služobnú cestu ako celok, ale za každý deň zvlášť.
Príklad:
Pri dvojdňovej pracovnej ceste v trvaní: 1. deň 5:20, 2. deň 5:10, podľa doterajšieho právneho stavu by mal nárok na stravné za pracovnú cestu ako celok, čo je nevýhodnejšie, ako keď dostane stravné za každý kalendárny deň. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste (aj zahraničnej) preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, mení sa výška krátenia stravného.
Stravné sa kráti:
-- o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky,
-- o 40 % za bezplatne poskytnutý obed,
-- o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru.
Ak je pri pracovnej ceste v účtovnom doklade preukázané poskytnutie raňajok, zamestnávateľ zníži stravné o:
a) preukázanú sumu za raňajky alebo
b) 25 %, ak preukázaná suma výdavku za poskytnuté raňajky je vyššia ako 25 % zo stravného, alebo ak suma výdavku za poskytnuté raňajky nie je vyčíslená.
-- Ak sa zamestnanec dohodne, že pri služobnej ceste použije vlastné motorové vozidlo, alebo sa dohodnú na sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka verejnej dopravy, musí byť táto dohoda písomná.
-- Novela reaguje na problémy praxe pri výpočte náhrady za spotrebované pohonné látky v tom prípade, keď technický preukaz cestného motorového vozidla, ktoré sa na pracovnej ceste použilo na základe písomnej dohody zamestnanca a zamestnávateľa neobsahuje údaje o spotrebe pohonnej látky. Vtedy sa na výpočet použije spotreba podľa technického preukazu cestného motorového vozidla rovnakého typu, s rovnakým objemom valcov motora a s rovnakým druhom pohonnej látky.
-- Stanovený je spôsob zaokrúhľovania náhrad a stravného na celé koruny nahor.
-- Zamestnancom pri zahraničnej pracovnej ceste patrí aj náhrada výdavkov za povinné očkovanie a za odporúčané očkovanie zdravotníckymi organizáciami.
-- Stravné v cudzej mene za kalendárny deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie.
-- Z aplikačnej praxe vznikla potreba sprísniť podmienky poskytovania náhrad výdavkov spojených s pobytom manžela v mieste dočasného vyslania. Preto sa v paragrafe 20 ods. 3 spresňuje, v akom prípade nepatrí zamestnancovi predmetná náhrada výdavkov (ods. 3) a za akých podmienok sa náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela kráti.
-- V zmysle novely zákona o cestovných náhradách zamestnancovi nepatrí náhrada liečebných výdavkov, ak zamestnanec, manžel a deti zamestnanca sú počas dočasného vyslania zdravotne poistení v cudzine; zamestnanca, manžela a deti zamestnanca počas dočasného vyslania zdravotne poistí zamestnávateľ.
Zamestnanec sa zúčastňuje na zdravotnom poistení vo výške povinného zdravotného poistenia. Zamestnanec sa zúčastňuje na zdravotnom poistení za manžela, ktorý nasleduje zamestnanca do miesta dočasného vyslania vo výške 4 % z minimálnej mzdy. Podrobnosti spoluúčasti zamestnanca na zdravotnom poistení za seba a za manžela, ktorý ho nasleduje do miesta dočasného vyslania, určí zamestnávateľ vo vnútornom predpise.
Novela je veľmi rozsiahla a preto sme sa snažili upozorniť vás na zmeny len v oblastiach, ktoré sú v praxi bežné.
Čiastka 37 uverejnená 9. 3. 2005
Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o doplnení niektorých zákonov.
I. Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2005. Zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
Nelegálna práca je práca (závislá i nezávislá), ktorú vykonáva fyzická osoba pre podnikateľa a
a) nemá s ním uzatvorený pracovnoprávny (v prípade závislej práce) alebo iný právny vzťah,
b) je cudzincom a nemá povolenie na prechodný pobyt a na zamestnanie, ak to vyžaduje osobitný predpis.
Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie podnikateľom, ak využíva prácu:
a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny alebo iný právny vzťah,
b) fyzickej osoby a nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni,
c) cudzinca, ktorý nemá povolenie na prechodný pobyt a na zamestnanie.
Kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania budú vykonávať:
a) inšpektorát práce,
b) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a
c) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ak pri výkone kontroly zistí príslušný orgán porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, je oprávnený kontrolovanej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, uložiť pokutu až do výšky 1 000 000 Sk. Fyzická osoba, ktorá vykonáva nelegálnu prácu, sa v zmysle zákona dopúšťa priestupku. Za priestupok možno uložiť pokutu až do 10 000 Sk.
II. Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov
Novela nadobúda účinnosť 1. februára 2006. Štátnou pomocou podľa tohto zákona je každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytovateľ poskytuje na podnikanie, alebo v súvislosti s ním priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi.
Novelou zákona sa dopĺňa ustanovenie o zákaze poskytnutia štátnej pomoci podnikateľovi, ktorý porušil zákaz nelegálneho zamestnávania počas piatich rokov odo dňa prerokovania protokolu o výsledku kontroly. Na účely poskytnutia štátnej pomoci bude na základe tejto novely preukazovať podnikateľ neporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania potvrdením príslušného inšpektorátu práce nie starším ako tri mesiace.
III. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
Novela nadobúda účinnosť 1. apríla 2005. Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi písomný doklad, ktorý okrem doteraz povinných údajov obsahuje aj údaje o príspevku na starobné dôchodkové sporenie plateného zamestnávateľom.
Novela zákona určuje pre zamestnávateľov novú povinnosť a to:
-- viesť evidenciu uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v poradí, v akom boli uzatvorené,
-- viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov.
IV. Zákon o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov
Novela nadobúda účinnosť 1. februára 2006. Nové ustanovenie zákona rozšírilo podmienky účasti vo verejnom obstarávaní
-- uchádzač alebo záujemca nesmie porušiť zákaz nelegálneho zamestnávania v piatich rokoch, ktoré predchádzajú účasti vo verejnom obstarávaní.
IV. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
Novela nadobúda účinnosť 1. apríla 2005. Odo dňa účinnosti sa mení spôsob a lehoty prihlasovania zamestnancov do sociálnej poisťovne.
Zamestnávateľ je povinný:
-- prihlásiť zamestnanca najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca,
-- odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení,
-- zrušiť prihlásenie, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol.
Platí to aj pri nahlasovaní zamestnancov len na účely úrazového poistenia. Zamestnanec len na účely úrazového poistenia je fyzická osoba, ktorá vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Lehota na splnenie povinnosti je zachovaná aj vtedy, ak sa prihláška v ustanovenej lehote odošle:
-- faxom,
-- elektronickou poštou alebo
-- prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS),
-- zamestnávateľ ju je povinný potvrdiť na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou najneskôr do troch dní odo dňa jej odoslania Sociálnej poisťovni.
Zamestnávateľ, ktorý uzatvoril so zamestnancom pracovnoprávny vzťah na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pred 1. aprílom 2005 a tento pracovnoprávny vzťah naďalej trvá, je povinný prihlásiť tohto zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr do 31. mája 2005.
V. Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov
Novela nadobúda účinnosť 1. apríla 2005. V zákone sa novelou dopĺňa možnosť, aby uchádzač o zamestnanie mohol vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu najviac 64 hodín, ak jeho odmena za výkon tejto činnosti nepresiahne 3 200 Sk mesačne. Za zárobkovú činnosť sa považuje osobné vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, dohôd o vykonaní práce alebo iného právneho vzťahu. Na požiadanie úradu je uchádzač povinný preukázať skutočnosti o počte odpracovaných hodín a o výške mzdy alebo odmeny.
Zamestnávateľ má podľa novelizácie novú nahlasovaciu povinnosť. Je povinný informovať úrad, ktorý udelil povolenie na zamestnanie cudzincovi, o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania občana členského štátu Európskej únie a jeho rodinných príslušníkov. Zakladá sa aj povinnosť zamestnávateľa informovať úrad, ak cudzinec nenastúpi do zamestnania, alebo skončí zamestnanie v lehote, ktorá nie je v súlade s vydaným povolením na zamestnanie.