Kým sa Rusko politicky ešte stále považuje za svetovú veľmoc, začína si ekonomicky toto označenie zasluhovať. Fúziou Yukosu a Sibnefti do šiesteho najväčšieho ropného gigantu na svete sa krajina opäť dostáva do 1. ligy energetického sektora. S týmto krokom sa spája aj všeobecný vzostup kurzov na moskovskej burze. "Najneskôr po vytvorení nového energetického gigantu sa globálni investori už nebudú môcť vyhnúť ruskému trhu," hodnotí situáciu stratég moskovskej spoločnosti Brunswick UBS Peter Boone. Podľa jeho slov burza sa tak zbaví štatútu okrajového trhu a očakáva ďalší pozitívny impulz pre všetky akcie kótované v Moskve.
Ako informuje denník Die Welt, ruský index RTS sa v utorok priblížil k šesťročnému maximu z mája minulého roka, medzičasom sa zotavil z rekordne nízkych hodnôt z októbra 1998 a k historicky najvyššej úrovni z októbra 1997 mu chýba 26 %. Aj utorkový objem obchodovania pripomenul zlaté časy z roku 1997. "Táto ropná megafúzia od základu zmenila pravidlá hry v Moskve," hovorí Zsolt Papp z ABN Amro. Podľa jeho názoru by sa mal zosilniť prílev nového kapitálu do Ruska.
Z tohto vývoja môžu profitovať aj súkromní investori. Najväčší potenciál vidia analytici v ropnom sektore, ktorý má na burze tradične veľké zastúpenie. Pozitívne očakávania pre tento sektor podporujú nielen priaznivé hodnotenia analytikov, ale aj prípadné ďalšie akvizície. Fúzia Yukosu a Sibnefti totiž doterajšiu trhovú jednotku, Lukoil, dostala pod veľký tlak a okrem nebo stojí v centre pozornosti analytikov aj Transneft. Potenciál pre posilnenie kurzov pri oboch spoločnostiach odhadujú analytici Brunswick UBS na 53 %.
Záujem však vyvolávajú aj telekomunikačné akcie a favoritmi sú spoločnosti Uralsvjazinform, Volga Telecom a Sibirtelecom. Okrem nich sa medzi žiadané akcie zaradila aj Sberbank. Naproti tomu sa ruské energetické podniky, automobilky a letecká spoločnosť Aeroflot netešia veľkej popularite investorov, keďže ich ziskovosť a všeobecná prehľadnosť výrazne zaostávajú.
Investori však nesmú zabúdať, že ruská burza zostáva reformným trhom so všetkými rizikami. Najmä opatrní investori by sa mali vyhýbať rizikovosti úzko zameraného portfólia a sledovanie vývoja kurzov ropných akcií je nevyhnutnosťou. Ak by totiž prišlo k výraznému prepadu cien akcií, mohlo by to oslabiť makroekonomickú stabilitu krajiny. Bol to totiž práve Yukos, ktorý stál v čele odporcov dohôd so zahraničnými firmami o spoločnej ťažbe a prívržencov domácich podnikov a Sibneft zasa pri pokri o privatizáciu Slavnefti jednoznačne dokázal, že dobré kontakty s vládou majú v Rusku ešte stále svoju váhu.