Od 1. januára 2006 sa zmenili podmienky platenia zdravotného poistenia.
Pracovnoprávne vzťahy a odvody do fondov (tabuľky č. 1 až 9)
Pracovnoprávne vzťahy vznikajú uzatvorením pracovnej zmluvy (ide o pracovný pomer) alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ide o dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o brigádnickej práci študentov).
V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť:
-- druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručnáúcharakteristiku,
-- miesto výkonu práce (obec a organizačná časť alebo inak určené miesto),
-- deň nástupu do práce,
-- mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Zamestnávateľ okrem toho uvedie v pracovnej zmluve aj
-- výplatné termíny,
-- pracovný čas,
-- výmeru dovolenky
-- dĺžku výpovednej doby.
V pracovnej zmluve možno tiež dohodnúť ďalšie hmotné výhody.
V prípade, ak je miesto výkonu práce v cudzine, zamestnávateľ v pracovnej zmluve ďalej uvedie
-- dobu výkonu práce v cudzine,
-- menu, v ktorej sa bude vyplácať mzda, prípadne jej časť,
-- ďalšie plnenia spojené s výkonom práce v cudzine v peniazoch alebo naturáliách,
-- prípadné podmienky návratu zamestnanca z cudziny.
V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca (napr. v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti, ošetrovania chorého člena rodiny, atď.). Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, pretože inak je neplatná.
Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.
Pracovný pomer môže byť dohodnutý najviac na 40 hodín týždenne alebo na kratší pracovný čas (§ 49 Zákonníka práce).
Splatnosť poistného (§ 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov)
Poistné, ktoré v prípade pracovného pomeru uzatvoreného na základe pracovnej zmluvy platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Napríklad deň výplaty je určený na 10. deň v mesiaci, poistné za mesiac január 2006 je splatné 10. februára 2006. V prípade, ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac (napr. na 5., 8. a 10. deň v mesiaci, t. j. poistné za mesiac január 2006 je splatné 10. februára 2006). V prípade, ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné, napríklad za mesiac január 2006 dňa 28. februára 2006.
Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň. Napríklad za mesiac január 2006 prípadne splatnosť na 19. februára 2006 -- nedeľu, poistné je splatné 20. februára 2006 -- to je v pondelok).
Tabuľka č. 1, 2, 3, 4, 5
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (tabuľky č. 6 až 9)
Zamestnávateľ môže uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ide dohodu o vykonaní práce a dohodu o brigádnickej práci študentov. Tieto dohody však nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sa týkajú ochrany podľa autorského zákona.
Na základe uzatvorených dohôd podľa § 223 Zákonníka práce sú zamestnanci povinní najmä:
a) vykonávať práce zodpovedne a riadne a dodržiavať podmienky dohodnuté v dohode,
b) vykonávať práce osobne, prípadne za pomoci rodinných príslušníkov uvedených v dohode,
c) dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, najmä právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, dodržiavať ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, najmä predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými boli riadne oboznámení,
d) riadne hospodáriť so zverenými prostriedkami a strážiť a ochraňovať majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím.
Na základe uzatvorených dohôd podľa § 223 ZP je zamestnávateľ povinný najmä:
a) utvárať zamestnancom primerané pracovné podmienky zabezpečujúce riadny a bezpečný výkon práce, najmä poskytovať potrebné základné prostriedky, materiál, náradie a osobné ochranné pracovné prostriedky,
b) oboznámiť zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi vzťahujúcimi sa na prácu nimi vykonávanú, najmä s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
c) poskytnúť zamestnancom za vykonanú prácu dohodnutú odmenu a dodržiavať ostatné dohodnuté podmienky, pričom nároky zamestnanca alebo iné plnenia v jeho prospech nemožno dohodnúť pre zamestnanca priaznivejšie, ako sú nároky a plnenia vyplývajúce z pracovného pomeru,
d) viesť evidenciu uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v poradí, v akom boli uzatvorené,
e) viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov.
Zákazy niektorých prác pre ženy a mladistvých platia aj pre práce vykonávané na základe týchto dohôd, t.j. ide najmä o práce pre ženy fyzicky neprimerané, škodiace ich organizmu a práce ohrozujúce ich materské poslanie. Tehotné ženy nesmú byť zamestnávané ani prácami, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú ich tehotenstvo zo zdravotných príčin väziacich v ich osobe. To platí aj o matkách do konca deviateho mesiaca po pôrode a o dojčiacich matkách.
Ak ide o náhradu škody, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi, s ktorým uzatvoril dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, za škodu spôsobenú zavineným porušením povinnosti pri výkone práce alebo v priamej súvislosti s týmto výkonom rovnako ako zamestnanci v pracovnom pomere. Rozsah náhrady škody je limitovaný. Pri škode spôsobenej z nedbanlivosti maximálna výška náhrady škody nesmie presiahnuť jednu tretinu skutočnej škody a nesmie byť vyššia ako jedna tretina odmeny dohodnutej za vykonanie tejto práce s výnimkou prípadov ustanovených v § 182 až § 185 ZP. Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorú utrpel pri výkone práce podľa uzatvorenej dohody alebo v priamej súvislosti s ním, rovnako ako zamestnancom v pracovnom pomere. V prípade, ak by rodinní príslušníci utrpeli pri vykonávaní prác vecnú škodu alebo ujmu na zdraví, zamestnávateľ by zodpovedal za túto škodu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
Z dohody o vykonaní práce, ani z dohody o brigádnickej práci študentov zamestnávateľ neplatí poistné na nemocenské, starobné, invalidné a zdravotné poistenie, poistné v nezamestnanosti, ani poistné na garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Týka sa to zamestnancov, žiakov strednej školy alebo študentov vysokej školy, poberateľov starobných alebo predčasných starobných dôchodkov a poberateľov invalidného dôchodku. Zamestnávateľ platí v týchto prípadoch iba poistné na úrazové poistenie -- 0,8% z neobmedzeného vymeriavacieho základu (§ 138 ods. 15 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (Tabuľky č. 6 až 9).
Zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca pracujúceho na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť takéhoto zamestnanca z registra poistencov, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol a oznámiť zmeny v údajoch -- priezvisko, vrátane všetkých predošlých priezvisk, meno, dátum a miesto narodenia, stav a miesto trvalého pobytu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby.
Dohoda o vykonaní práce a odvody do fondov (tabuľka č. 6 až 8)
Dohoda o vykonaní práce upravuje Zákonník práce v § 226. Dohodu o vykonaní práce môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce, na ktorú sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 300 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, pretože inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená:
-- pracovná úloha, ktorá je vymedzená individuálne a nie druhovo,
-- dohodnutá odmena za jej vykonanie,
-- doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a
-- predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy.
Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň predo dňom začatia výkonu práce. Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, pretože inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla. Odmenu za vykonanie pracovnej úlohy vyplatí po dokončení a odovzdaní práce. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude vyplatená už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy. Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam. V prípade, ak zamestnanec zomrie pred splnením pracovnej úlohy a zamestnávateľ môže jej výsledky použiť, právo na odmenu primeranú vykonanej práci a právo na náhradu účelne vynaložených nákladov nezaniká a stáva sa súčasťou dedičstva.
Tabuľka č. 6, 7, 8
Dohoda o brigádnickej práci študentov (tabuľka č. 9)
Dohoda o brigádnickej práci študentov upravuje v § 227 a § 228 Zákonníka práce. Dohodu môže zamestnávateľ uzavrieť so študentom, aj keď predpokladaný rozsah nepresahuje 100 hodín v kalendárnom roku. Na základe tejto dohody však nemožno vykonávať prácu v rozsahu prekračujúcom v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času ( pri 40 hodinovom týždennom pracovnom čase maximálne 20 hodín týždenne). Do tohto rozsahu sa však nezapočítava čas pracovnej pohotovosti, za ktorú zamestnancovi nepatrí odmena a pracovná pohotovosť doma. Dodržiavanie dohodnutého a najviac prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda o brigádnickej práci študentov uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov.
Dohodu o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, pretože inak je neplatná. V dohode musí byť uvedená:
-- dohodnutá práca,
-- dohodnutá odmena za vykonanú prácu,
-- dohodnutý rozsah pracovného času,
-- doba, na ktorú sa dohoda uzatvára.
Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na dobu určitú, prípadne na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej zrušenia. Neoddeliteľnou súčasťou dohody je potvrdenie štatútu študenta podľa uvedenej dohody. Okamžité zrušenie dohody možno dohodnúť iba pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia pracovného pomeru nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju zrušiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne iba výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená.
Samostatne zárobkovo činné osoby a odvody do fondov (tabuľky č. 1 až 8)
Sociálne poistenie
Za SZČO sa považuje fyzická osoba, ktorá:
a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa § 12a až 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov a je zapísaná do evidencie podľa zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení,
b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon),
c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (napr. zákon o advokácii) okrem činnosti znalca a tlmočníka, ktorú vykonávajú podľa osobitného predpisu (napr. podľa zákona č. 382/2003 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov), v konaní pred štátnym orgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy štátnych orgánov, a okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (napr. podľa zákona SNR č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov ),
d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti podľa § 76 až 104 Obchodného zákonníka,
e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,
f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu podľa § 652 až 672a Obchodného zákonníka.
Od 1. januára 2004 na účely sociálneho poistenia sa za SZČO už nepovažujú:
˙ osoby, ktoré vykonávajú umeleckú alebo inú tvorivú činnosť podľa osobitného predpisu (zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom -- t.j. autorský zákon) mimo pracovnoprávnych a obdobných vzťahov, ak túto činnosť podľa svojho vyhlásenia vykonávajú sústavne a ak súčasne nevykonávajú iné činnosti uvedené v tomto odseku (napr. spisovatelia, umelci -- hudobníci, výtvarníci, príp. novinári), ani
˙ osoby, ktoré vykonávajú nezávislé povolanie alebo činnosť, napr. podľa zákona SNR č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach. Títo sa môžu od 1. januára 2004 iba dobrovoľne poistiť.
Poistné na sociálne poistenie je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, za mesiac január 2006 najneskôr do 8. februára 2006.
Maximálny vymeriavací základ na sociálne poistenie od 1. januára 2006
Vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie povinne nemocensky poistenej SZČO (prípadne dobrovoľne nemocensky poistenej SZČO) je mesačne najviac:
˙ v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie -- od 1. 1. 2006 do 30. 6. 2006 je to 23 738 Sk mesačne.
Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR, v roku 2004 to bolo 189 900 Sk.
Výpočet: Priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok 2004 bola 15 825 Sk.
12 x 15 825 = 189 900 Sk.
Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2004 bol 189 900 Sk.
Jedna dvanástina všeobecného vymeriavacieho základu je 15 825 Sk.
Výpočet: 189 900 Sk : 12 = 15 825 Sk mesačne
1,5 x 15 825 Sk = 23 737,50 Sk, t.j. zaokrúhlene 23 738 Sk mesačne
Vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie povinne dôchodkovo poistenej SZČO a do rezervného fondu solidarity (príp. dobrovoľne dôchodkovo poistenej SZČO) a na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti iba dobrovoľne dôchodkovo poistenej SZČO je v mesačne najviac:
˙ v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 3-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a do rezervného fondu solidarity a poistné na poistenie v nezamestnanosti -- od 1. 1. 2006 do 30. 6. 2006 je to mesačne 47 475 Sk.
Výpočet: (189 900 : 12) x 3 = 15 825 x 3 = 47 475 Sk (obdobie od 1. 1. 2006 do 30. 6. 2006)
Zdravotné poistenie
Za SZČO sa považuje fyzická osoba, ktorá:
a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa § 12a až 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov a je zapísaná do evidencie podľa zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení ,
b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon),
c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (napr. zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov,atď.) okrem činnosti znalca, tlmočníka a prekladateľa, ktorú vykonávajú podľa osobitného predpisu (napr. podľa zákona č. 382/2003 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov), v konaní pred štátnym orgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy štátnych orgánov, a okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (napr. podľa zákona SNR č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov) -- od 1. 1. 2005 do 31.8.2005,
d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti podľa § 76 až 104 Obchodného zákonníka,
e) je konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 150 až 153 Obchodného zákonníka - od 1. 1. 2005 do 31. 8. 2005.
Od 1. 9. 2005 sa konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, ak za túto prácu dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti, považuje za zamestnanca. Od 1. 9. 2005 sa za SZČO považuje fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosti, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním (napr. zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, zákon č.650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení , zákon SNR č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení).
f) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,
g) vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť, ktorej výsledok je chránený podľa zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) - od 1. 1. 2005 do 31. 8. 2005,
Od 1. 9. 2005 sa za SZČO považuje fyzická osoba, ktorá vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť podľa osobitného predpisu (napr. zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch, zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) mimo pracovnoprávnych vzťahov a obdobných vzťahov, ak túto činnosť podľa svojho vyhlásenia vykonáva sústavne. Ide napríklad o tzv. umelcov na voľnej nohe, slobodné povolania, napríklad spisovatelia, skladatelia, herci, výtvarníci, bez pracovných zmlúv, dohôd mimo pracovného pomeru.
h) vykonáva činnosť obchodného zástupcu podľa § 652 až 672a Obchodného zákonníka.
Splatnosť preddavku na zdravotné poistenie
Preddavok na poistné na zdravotné poistenie SZČO sa musí zaplatiť do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca -- za január 2006 najneskôr do 8. februára 2006.
Za deň platby preddavku na poistné na zdravotné poistenie sa považuje:
˙ pri bezhotovostnom prevode z účtu deň, v ktorom sa uskutočnilo odpísanie platby z účtu platiteľa poistného,
˙ pri platbe poštovou poukážkou deň, v ktorý sa uskutočnila platba poštovou poukážkou,
˙ pri platbe v hotovosti deň, v ktorý sa uskutočnila platba v hotovosti v príslušnej zdravotnej poisťovni.
Ak sa neuskutočnilo pripísanie platby preddavku na poistné na zdravotné poistenie na účet zdravotnej poisťovne v deň jeho splatnosti, preddavok na poistné je zaplatený včas, ak pri platbe:
a) bezhotovostným prevodom platiteľ poistného v prevodnom príkaze, ktorý dal pred dňom splatnosti preddavku na poistné, ako deň prevodu predpísaným spôsobom určil najneskôr posledný deň splatnosti preddavku na poistení. Uvedené neplatí, ak sa platba preddavku na poistné uskutočnila oneskorene pre nedostatok finančných prostriedkov na účte platiteľov poistného,
b) poštovou poukážkou platiteľ poistného poukázal preddavok na poistné najneskôr v posledný deň jeho splatnosti.
Ak SZČO neodvedie preddavok na poistné riadne a včas, príslušná zdravotná poisťovňa si môže uplatniť nárok na tento preddavok na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Výška preddavku na zdravotné poistenie v prípade SZČO, ktorá nie je súčasne zamestnancom, je najmenej 14% (resp. 7%) z minimálneho základu, ktorý od 1. januára 2006 je vo výške minimálnej mzdy zamestnanca platnou k 1. januáru 2006, to je 6 900 Sk mesačne (resp. 5 175 Sk mesačne alebo 3 450 Sk mesačne, ak ide o osobu so zdravotným postihnutím) a najviac vo výške 14% (resp. 7%) z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, t.j. od 1. januára 2006 zo sumy 47 475 Sk mesačne.
Priemerná mesačná mzda na účely zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení je priemerná mesačná mzda za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu, ktorým je kalendárny rok 2006, v ktorom sa platí poistné. Ide o priemernú mesačnú mzdu za kalendárny rok 2004, ktorá bola vo výške 15 825 Sk mesačne.
Výpočet: 15 825 Sk x 3 = 47 475 Sk
------------------------------------------------------------------
Poznámka
----------
Poznámky:
* Starobné poistenie -- ak je zamestnanec sporiteľ -- zamestnávateľ platí ešte plus 9 % z vymeriavacieho základu zamestnanca na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. Od 1.1. 2006 sa zákonom č. 534/2005 Z.z. (článok IX.), vypustil § 131 ods. 3, podľa ktorého sa sadzba poistného na starobné poistenie poistenca znižovala o 0,5% na každé nezaopatrené dieťa, o ktoré sa staral rodič alebo osvojiteľ nezaopatreného dieťaťa. Od 1. januára sa už sadzba poistného na starobné poistenie neznižuje.
** V zmysle ustanovenia § 13 ods. 15 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení zákona č. 660/2005 Z.z. (účinný od 1.1.2006) minimálny základ zamestnancov podľa § 11 ods. 3 písm. d) až l) tohto zákona na platenie preddavkov na zdravotné poistenie nie je určený, t.j. v prípade
˙ ústavného činiteľa, verejného ochrancu práv a poslanca Európskeho parlamentu, ktorý bol zvolený za Slovenskú republiku,
˙ predsedu vyššieho územného celku, starostu obce, starostu mestskej časti v Bratislave, starostu mestskej časti v Košiciach a primátora mesta,
˙ poslanca vyššieho územného celku, poslanca obecného zastupiteľstva, poslanca mestského zastupiteľstva, poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach, ktorí sú dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie,
˙ konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, ak za túto prácu dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov -- od 1.9.2005,
˙ člena štatutárneho orgánu, člena správnej rady, člena dozornej rady, člena kontrolnej komisie a člena iného samosprávneho orgánu právnickej osoby (napr. zákon č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 16/2004 Z.z. o Slovenskej televízii, zákon č. 619/2003 Z.z. o Slovenskom rozhlase), ak za výkon funkcie dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov - od 1.9.2005,
˙ spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti a člen družstva, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti alebo v družstve formou, ktorá sa podľa osobitného predpisu považuje za príjem zo závislej činnosti,
˙ doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia,
˙ pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti,
˙ fyzickú osobu vo výkone väzby a fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce, okrem fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác.
* Starobné poistenie -- ak je SZČO sporiteľ -- platí ešte plus 9 % z vymeriavacieho základu na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. Od 1. 1. 2006 zákonom č. 534/2005 Z.z. (článok IX.) sa vypustil § 131 ods. 3, podľa ktorého sa sadzba poistného na starobné poistenie poistenca znižovala o 0,5% na každé nezaopatrené dieťa, o ktoré sa staral rodič alebo osvojiteľ nezaopatreného dieťaťa. Od 1. januára sa už sadzba poistného na starobné poistenie neznižuje.
***Podľa ustanovenia § 16 ods. 10 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení zákona č. 660/2005 Z.z. (platí od 1. 1. 2006) môže SZČO v prípade platobnej neschopnosti podať písomnú žiadosť príslušnej zdravotnej poisťovni a požiadať o nižšiu výšku preddavkov na poistné. Zdravotná poisťovňa môže (ale nemusí) tejto žiadosti vyhovieť, pričom rozhodujúcou skutočnosťou pri rozhodovaní zdravotnej poisťovne má byť posúdenie, či SZČO pri ročnom zúčtovaní poistného bude schopná dlžné sumy poistného zaplatiť alebo nie.