FRIC -- orgán spolupracujúci s Radou pre medzinárodné účtovné štandardy -- vydal novú interpretáciu IFRIC 3, ktorá sa zaoberá obchodovaním s emisnými kvótami.
V súvislosti s prijatím realizačných krokov smerujúcich k naplneniu záverov Kjótskeho protokolu (1997) k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy (r. 1992) vydal IFRIC (ako poverený orgán spolupracujúci s Radou pre medzinárodné účtovné štandardy) novú interpretáciu IFRIC 3, ktorá sa zaoberá obchodovaním s emisnými kvótami.
Pre Slovenskú republiku (ako jedného zo 185 signatárov Kjótskeho protokolu) má táto interpretácia význam najmä z hľadiska účtovania a oceňovania pri obchodovaní s kvótami, ktoré boli SR, resp. účtovným jednotkám pridelené z objemu stanoveného Národným alokačným plánom.
Poznámka
Aj keď realizácia Kjótskeho protokolu je do istej miery spochybňovaná odvolaním záväzku zo strany USA, v členských krajinách Európskej únie je situácia iná. Závery protokolu sú totiž do istej miery inkorporované do európskeho práva v podobe smernice 2003/87/ES (upravujúcej schému obchodovania zo skleníkovými plynmi), ktorou sa dopĺňa smernica 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania, rozhodnutia Komisie z 29. 1. 2004 a Regulácie Komisie 22216/2004 z 21. 12. 2004, ktorými sa implementuje smernica 2003/87/ES
Uvedené normy pritom obsahujú princíp globálneho obmedzovania emisií skleníkových plynov ako celku. To znamená, že v úhrne nie je dôležité, či niektoré podniky k splneniu tohto cieľa prispeli viac alebo menej, ale dôležité je to, či sa darí tento cieľ naplniť. To môže viesť k situácii, že niektoré účtovné jednotky budú mať aktívny rozdiel medzi pridelenou kvótou a objemom skutočne emitovaných plynov, kým u iných bude zase tento rozdiel pasívny. Princíp globálneho obmedzovania emisií potom umožňuje, aby sa s príslušnými aktívnymi (t. j. nevyčerpanými) rozdielmi aj obchodovalo.
Pretože sú pridelené práva nehmotným aktívam a súčasne aj obmedzením, nie je celkom možné uplatňovať štandard IAS 38 (Nehmotné aktíva). Platí pravidlo, že aktuálne otázky, ktoré nie sú detailne riešené samostatnými medzinárodnými štandardmi, alebo nie sú nimi upravované vôbec, môžu byť riešené aj Interpretáciami (vydávanými IFRIC), pričom tieto majú rovnakú záväznosť ako samotné štandardy. Z tohto dôvody prikročil IFRIC v decembri 2004 k vydaniu interpretácie IFRIC 3.
Táto interpretácia sa tak týka účtovných dôsledkov účasti podniku v tejto schéme -- avšak iba z hľadiska aktívneho účastníka uvedených schém (nie teda napr. sprostredkovateľa obchodu alebo inej účtovnej jednotky ktorá nie je aktívnym účastníkom schémy).
Osobitne sa týka otázok, či z titulu povinnosti dodržiavania stanovených limitov je potrebné účtovať (a následne vykazovať):
* čistý rozdiel medzi povinnosťou dodržiavať stanovené limity a pridelenými kvótami a zodpovedajúci prečerpaniu alebo nedočerpaniu týchto kvót; alebo
* z titulu pridelených kvót (ktoré vlastne predstavujú do istej hranice práva a od tejto hranice obmedzenia) samostatne vykazovať aktíva a súčasne záväzky;
* štátnu podporu (v prípade rozdeľovania kvót pridelených štátu na základe Národného alokačného plánu);
* pričom zároveň podáva aj ilustratívne príklady riešenia problémov v tejto oblasti (napr. spôsobu ohodnocovania uvedených aktív a pasív, spôsobu vykazovania štátnej dotácie a pod.), (Medzinárodné účtovné štandardy, číslo: 2/2005)