Odvtedy, čo španielsky dvor utiekol pred Napoleonom do Brazílie, uplynuli už takmer dve storočia. Exodus 1 200 príslušníkov kráľovskej rodiny zabezpečovala vtedy britská námorná flotila. Len čo kráľ Dom Joao v októbri 1708 vystúpil na pevninu, založil dve inštitúcie -- botanickú záhradu a finančný ústav, ktorý pomenoval Banco do Brasil. Jeho hlavnou úlohou nebolo nič iné ako financovanie nákladov na exilový pobyt panovníka a jeho družiny.
Kráľ odišiel, banka zostala -- a dnes hrá v brazílskom hospodárstve spolu s dôchodkovým fondom Previ rozhodujúcu úlohu. Bez ich prispenia sa nerozbehne nijaký väčší stavebný projekt. Prezident a riaditelia oboch inštitúcií majú aj silný politický vplyv, hoci na verejnosti sú ich mená takmer neznáme. Dôkaz z poslednej doby, už z čias vlády prezidenta Lulu. Pretože jeho minister financií sa obával, že prostriedky banky by mohli "vhodne" využívať aj predstavitelia Robotníckej strany, vymenoval do jej čela skutočného bankára. Ten mal za úlohu banku ozdraviť a vyzbrojiť ju do súčasných tvrdých "globalizačných" čias. Po dvoch rokoch sa renomovaný bankár márneho úsilia vzdal -- zistil totiž, že boj proti byrokracii nevyhrá a že väčšina členov vlády je proti otvoreniu banky navonok. Kým všetky ostatné brazílske finančné domy v poslednom období počet pracovníkov znižovali, Banco do Brasil, naopak, ešte päťtisíc pracovníkov pribrala. Miesto v radoch jej zamestnancov si každý mimoriadne cení. Je totiž nielen dobre platené, ale prakticky ho nemožno ani zrušiť. Na pozadí týchto informácií je udivujúce, že banka je i tak jednou z najziskovejších v celoamerickom meradle. Brazílska agentúra Economatica ju zaraďuje do prvej pätice, kde patria aj banky z USA. V skutočnosti však tieto výsledky súvisia viac s brazílskymi zvláštnosťami ako so skutočnou efektivitou. Jednou z okolností sú najvyššie sadzby úrokovej miery na svete -- v súčasnosti až 17 percent. Bilanciu zlepšujú aj relatívne vysoké poplatky, ktoré si domáce banky presadili spoločným úsilím. Ešte významnejší je však trvalý záujem štátu, ktorého hlad po úveroch nepozná medze. "Verejné brazílske banky vytvárajú dve tretiny zisku prostredníctvom úverov poskytnutých štátu. Ich úlohou je financovanie štátu," tvrdí Edson Carminanti z finančnej univerzity v Sao Paole.
Predstavitelia banky kritiku odmietajú s poukázaním na to, že ich ústav nemožno porovnávať s nijakou bežnou obchodnou bankou. Pomáha totiž financovať aj agrárny sektor a z tohto hľadiska plní aj významnú rozvojovú funkciu. Výhodou je tiež rozvetvená sieť filiálok a približne 23 miliónov účtov. (gaf)
Míľniky latinskoamerického bankového obra
1821 -- exilový kráľ a zakladateľ banky Dom Joao sa vracia do rodného Portugalska, ústav je bez akýchkoľvek finančných prostriedkov
1822 -- banka financuje vojenské oddiely, ktoré bojujú za nezávislosť Brazílie
1853 -- jednotlivé provincie sa stávajú podielnikmi banky
1986 -- ústav sa vzdáva funkcií centrálnej banky
1995 -- končí sa obdobie inflácie a trh sa otvára aj pre zahraničných finančníkov; Banco do Brasil začína takisto novú éru
Počet pracovníkov 83 781
Počet pobočiek 3 772
Bilančná suma 252,98 miliardy reálov
Čistý hosp. výsledok 4,15 mld. reálov
Výnosy z vlastného kapitálu 26,80 %
Zdroj: BdB/Handelsblatt