Odmietnutie pracovného voľna s náhradou mzdy
Naša zamestnankyňa si bola u lekára len predpísať lieky. Do práce sa vrátila o 9.30 hod s tým, že odchádza domov, pretože lekár jej dal potvrdenie od 7.00 hod. do 15.00 hod. Odmietli sme jej poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy dlhšie ako do 9.30 hod., kedy prišla na pracovisko. Takto sme sa dostali do sporu s lekárom, ktorý tvrdí, že má právo dať jej potvrdenie aj na celý deň, keď to uzná za potrebné a platí také pracovné voľno ako on udal.
-- Zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení na nevyhnutne potrebný čas, najviac jeden deň, pokiaľ ho nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Pri uplatňovaní pracovného voľna na základe dôležitých osobných prekážok v práci sa musia dodržiavať stanovené podmienky. Vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca sa má zásadne uskutočňovať mimo pracovného času a len vtedy, ak to nie je možné z objektívnych dôvodov, napríklad ak ide o akútne vyšetrenie alebo ošetrenie, prípadne ak v mimopracovnom čase zamestnanca príslušné zdravotnícke zariadenie nepracuje, je možné absolvovať ho v pracovnom čase. Právny predpis určuje, že pracovné voľno v tejto súvislosti je možné čerpať na nevyhnutne potrebný čas. Rozumie sa tým čas vyšetrenie alebo ošetrenia, cesta tam a späť, čakanie na vyšetrenie a ošetrenie. Ak vyšetrenie alebo ošetrenie trvá celý deň, poskytuje sa pracovné voľno na celý deň. V prípade vašej zamestnankyne však nešlo o celodenné vyšetrenie alebo ošetrenie, čo dokazuje skutočnosť, že o 9.30 hod. už bola späť na pracovisku. Lekár preto nebol oprávnený napísať jej doklad o trvaní vyšetrenia na dlhšiu dobu ako v skutočnosti trvalo. Avšak aj keď tak urobil, platí to, čo určuje právny predpis, a to je poskytnutie pracovného voľna na "nevyhnutne potrebný čas", teda vo vašom prípade do 9.30 hod. Samozrejme, iný by bol prípad, keby zamestnankyňa dostala napríklad injekciu, po ktorej by musela odpočívať a podľa názoru lekára nemohla v ten deň pracovať. Z uvedeného vyplýva, že ste postupovali správne. Ak by konflikt v tejto otázke pretrvával a mali by ste záujem ujasniť si právny rámec lekárovho konania spolu s vysvetlením, prečo určuje dlhší čas vyšetrenia ako v skutočnosti bol, obráťte sa na jeho nadriadených a ak ide o neštátneho lekára, tak na organizáciou, ktorá mu vydala licenciu.

Smrť zamestnanca a peňažné nároky
Má pozostalá manželka podľa § 35 Zákonníka práce nárok na vyplatenie štvornásobku priemerného mesačného zárobku manžela, ktorý pracoval u toho istého zamestnávateľa 28 rokov a zomrel prirodzenou smrťou? Akú lehotu musí dodržať pri podaní žiadosti?
-- Zákonník práce zabezpečuje, aby smrťou zamestnanca nezanikli peňažné nároky zamestnanca voči zamestnávateľovi (s výnimkou nároku na náhradu škody za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré smrťou zamestnanca nezanikajú). Ide o nároky, ktoré sú pohľadávkami zamestnanca voči zamestnávateľovi, napríklad nevyplatená náhrada za dovolenku, omeškaná výplata mzdy, odstupné, cestovné náhrady, náhrada škody, apod. Zákon priznáva tieto peňažné nároky pozostalým rodinným príslušníkom po zomretom zamestnancovi, a to najskôr manželovi, ak tohto niet, nároky patria deťom a keby zamestnanec nemal deti, patria peňažné nároky rodičom, ak v čase smrti zamestnanca žili s ním v spoločnej domácnosti. Ak takýchto príbuzných niet, stávajú sa peňažné nároky predmetom dedičstva. Výška peňažných nárokov po zomretom zamestnancovi je limitovaná štvornásobkom priemerného mesačného zárobku zamestnanca. To znamená, že ak by bol reálny dlh zamestnávateľa aj vyšší, pozostalí majú nárok len na plnenie do uvedenej výšky. Domnievame sa, že si nesprávne vysvetľujete citované ustanovenie Zákonníka práce. Ak váš manžel nemal pohľadávky voči zamestnávateľovi, niet dôvodu na to, aby vám jeho zamestnávateľ vyplatil štvornásobok priemerného mesačného zárobku vášho nebohého manžela. Toto by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by zamestnávateľ bol dlžný vášmu manželovi nejaké finančné prostriedky, na ktoré mal váš manžel nárok a ktoré mu za jeho života zamestnávateľ nevyplatil. V tomto prípade je lehota na uplatnenie uvedených nárokov na súde tri roky od smrti manžela. U zamestnávateľa preto treba nároky uplatniť skôr.