Dávno pred objavením Bermudského trojuholníka nad Atlantickým oceánom, v ktorom sa záhadne strácali bombardéry amerického letectva, mali Slováci svoje vlastné Bermudy, respektíve bermudský štvoruholník. V tajuplnom pohorí Tríbeč, rozprestierajúcom sa medzi Nitrou, Zlatými Moravcami, Topoľčanmi a Partizánskym, sa záhadne strácajú ľudia už vyše 70 rokov. Zmizli zo zemského povrchu bez stopy, iba po niektorých zostali v tríbečských horách ruiny kamenných domov...

Starší obyvatelia malebných viesok na úpätí nevysokého horského masívu veria roky v záhadnú moc Tríbeča, niektorí im dokonca pripisujú nadprirodzenú silu. Žírania pri Nitre napríklad spomínajú "pánbožkovu stopu" v kameňolome nad obcou a obyvatelia Radotíc na druhej strane pohoria zradné morské oko, do ktorého sa v minulosti nenávratne prepadli furmani aj s volskými záprahmi. Pátranie po obetiach tajuplných hôr i záhadne zmiznutých horaloch však naráža na každom kroku na problém. Obyvatelia "bermudského štvoruholníka" v Tríbeči strácajú pamäť a v dedinských kronikách neexistujú o záhadách žiadne záznamy.
Nezvestný lesník
V 1932. roku prišla zima do tríbečských hôr až koncom novembra. Sneh sa sypal od skorého rána a vytváral súvislú pokrývku. Štefanovi Samšalovi, 47-ročnénu lesníkovi z Veľkých Uheriec, však zimná slota vôbec neprekážala a ráno sa vydal na pravidelnú pochôdzku po revíri. Od toho novembrového rána ho však už nikto živého nevidel. Lesníka navždy pohltili hory. O niekoľko dní neskoršie, keď sa počasie umúdrilo, sa rozbehla rozsiahla žandárska záchranná akcia. Bola neúspešná. V nitrianskom spravodajcovi, písanom vtedy po nemecky, sa objavila krátka správa o "podivuhodnom zmiznutí lesníka Samšala". Správa však iba sucho konštatovala, že po zmiznutom lesníkovi sa zľahla zem a ani trojmesačné úporné pátranie príbuzných nikam neviedlo.
Dnes si vo Veľkých Uhercoch na strateného lesníka už nikto z obyvateľov nespomína. Ani Marian Mališka, jeden z najinformovanejších a najstarších domorodcov, ktorý sa však narodil až dva roky po tejto udalosti. Prípad sa nespomína ani v obecnej kronike. Jozef Bartolen z tunajšieho obecného úradu si myslí, že ide skôr o dohady.
V tríbečských horách však žilo na lazoch asi 10-tisíc ľudí, prevažne nemeckých osadníkov. Mnohí sa záhadne prepadli pod zem a miestni kronikári o nich tiež mlčia. Z času na čas sa však objavia v horách ľudia a neúnavne pátrajú po zaviatych stopách svojich nezvestných.
"Tunajší ľudia sú na pátranie po nezvestných trocha alergickí," tvrdí asi 60-ročný chlapík v krčme Horná Ves. Tento muž tvrdí, že v minulosti sa len v Starom Poli prepadlo pod zem asi 80 ľudí. Nedávno im odhalili na cintoríne v Banskej Štiavnici pomník. "Kto im pomohol k odchodu, vie len Pán Boh," dodáva.
Dievča sa nevrátilo
Necelý rok po tom, čo sa stratil lesník Samšal, sa vybrala na návštevu do Zlatna 18-ročná Mária Šlajzerová z Mankoviec. Cestu si skrátila cez horu. Nikdy však k príbuzným neprišla ani sa nevrátila domov. Prípadom sa opäť zaoberali žandári, v miestnych novinách sa znova objavil krátky príbeh, ba dva články o záhadnom zmiznutí boli aj v bratislavských novinách. Medzitým po nezvestnom dievčati bezvýsledne pátrali dobrovoľníci zo Zlatna i z Mankoviec. Dievčina sa akoby prepadla pod zem.
Ani nie o štyri roky neskoršie sa zľahla zem aj po istom Jánovi Murgašovi zo Žíran. Murgaš bol robotník v kameňolome, ktorý mal podľa poverčivých dedinčanov vzniknúť v pánbožkovej stope.
"Keď Boh kráčal po našej dedine, zakopol v kameňolome o čertov zadok," polovážne položartom vysvetľujú na obecnom úrade. Bývalý míner v kameňolome Ján Kazimír však oponuje: "Už veľmi dávno som čertov zadok odstrelil, odvtedy sa tam nikto nestratil."
Podľa dedinčanov sa však Murgaš stratil práve v spomínanej stope. Jediný, kto nezvestného Jána Murgaša osobne poznal, bol Titus Szorad. Podľa Titusa sa Murgaš prepadol v čiernej priepasti v Žibrici. Bohužiaľ, posledný svedok záhadnej udalosti pred dvoma rokmi ako 93-ročný zomrel. O záhadnom zmiznutí Jána Murgaša existuje dokonca aj úradný záznam na nitrianskej matrike. Osem rokov po jeho zmiznutí sa na matrike objavila totiž jeho vdova Anastázia, ktorá žiadala, aby jej nezvestného manžela oficiálne vyhlásili za mŕtveho. Vdovica sa pravdepodobne zatúžila znova dostať pod čepiec. Aj keď "čertov zadok" patrí do minulosti, v dedinke zmizli ďalší ľudia. Ide o muža a ženu, ktorí sa "vyparili pred štyrmi rokmi".
Tríbečské tajomstvo
V starých baťových závodoch v Baťovanoch pracoval istý robotník. Volal sa Walter Fischer, pochádzal z Nového Mesta nad Váhom a kvôli práci žil na robotníckej ubytovni. V zime v roku 1939 sa tento muž vybral na prechádzku na neďaleký Čierny hrad. Odvtedy bol nezvestný. O mesiac neskôr sa o osud svojho strateného manžela začala zaujímať manželka, na jej naliehanie sa rozbehla rozsiahla pátracia akcia. Aj tá sa skončila neúspechom pátračov.
Po takmer pol roku však Waltera Fischera náhodne objavili v horách pri Zlatých Moravciach. Bol v bezvedomí, zakrvavený a s podivuhodnými popáleninami na celom tele. Privolaný žandár, ktorý sa zúčastnil na pátracej akcii v horách, v bezvládne ležiacom mužovi bezpečne spoznal dovtedy nezvestného Waltera Fischera a nariadil prevoz zraneného do nemocnice. Bývalý Baťov robotník sa však už nikdy nepozviechal. Stratil pamäť a neskoršie zomrel v ústave pre duševne chorých v Žiline.
Nikde neexistuje správa a príčinách pomätenosti muža. "Možno zažil v horách niečo strašidelné," domnievajú sa v Zlatých Moravciach. Čo to teda bolo? Walter Fischer si svoje tajomstvo odniesol do hrobu...
Opustené BMW
Skýcov je malebná dedinka. Zo všetkých strán ju obopína vencovitá obruč tríbečského pohoria. Aj v tejto dedinke majú svoju záhadu. Aj tu sa pred dvadsiatimi rokmi stratil muž -- Čech. Býval na kraji dediny v malom domčeku, jedného dňa znenazdajky zmizol. Policajti však zistili, že jeho domček pod Tríbečom bol zavretý na kľúčik zvnútra. Neskoršie, keď vošli do dnu, nezistili ani žiadne stopy násilia. Aj na tohto muža už Skycovčania dávno zabudli a jeho dom zbúrali.
"Voľakedy u nás bývalo veľa Čechov," spomína si 76-ročná Vlasta Paulovičová. "Mnohí odišli z večera na ráno, také boli vtedy časy."
Podľa Paulovičovej však Tríbeč je určite záhadné pohorie. "Raz ako dievča som išla s kamarátkou na huby a znenazdania sme stratili cestu. Dlho sme blúdili, zrazu sme však natrafili na cestu, po ktorej sme nikdy nešli. Tá nás však bezpečne doviedla do dediny."
Rovnako starý dôchodca Ján Drienovsky vie o všetkých nezvestných v Tríbeči. Iba nevie, či má tomu veriť. "Veľa ľudí o nich nechce hovoriť, viete, ako to je," usmieva sa záhadne.
Zo Skýcova vedie cesta, ktorá spája dedinu z Klátovou Novou Vsou z druhej strany Tríbeča. Pred šiestimi rokmi našli na tejto ceste opustené luxusné BMW. Bolo otvorené, autorádio vyhrávalo a na sedadle ležali doklady na meno Jan Šala a milión korún v rôznej mene. Tento muž je do dnešného dňa na zozname medzinárodne hľadaných osôb...
Koniec agenta
Na jar v roku 1954 objavili zase v Oponiciach telo muža v pokročilom štádiu rozkladu, pričom niektoré časti údov mu chýbali. Pravdepodobne mu ich zožrali lesné šelmy. Úradom sa nikdy nepodarilo zistiť totožnosť tohto muža, a tak ho vyhlásili za chodca agenta, ktorý škodil republike.
O dvanásť rokov neskoršie sa v Jelenci prepadli pod zem ďalší ľudia. Na ceste pod Tríbečom sa znova objavilo auto patriace manželom Belanovyčovcom. Manželov sa nikdy nepodarilo vypátrať.
"V dedine sa občas ľudia prepadnú pod zem, naposledy sa stratil tiež jeden pred pol rokom," tvrdí zhovorčivý Alexander Púchovský.
Obyvatelia viesok pod Tríbečom nechcú veľmi hovoriť o svojich nezvestných. Skoro všetci veria "riedkemu" vzduchu nad Atlantickým oceánom, menej však záhadnému pohoriu pod nosmi. "Ľudia sa vždy strácali a zrejme sa aj budú," vysvetľuje Púchovský. Občas sa v horách s prepadliskami, jaskyňami a ruinami domov po starých nemeckých osadníkov objavia ľudia a vytrvalo pátrajú po svojich stratených príbuzných. Tríbeč však vytrvalo mlčí.
Nitrianska polícia v oblasti "bermudského štvoruholníka" eviduje do dnešného sedem prípadov nezvestných, ktorí sa stratili v Tríbeči. Podľa Renáty Čuhákovej z Krajského riaditeľstva PZ v Nitre takmer všetci nezvestní sa stratili v tríbečskom pohorí. "Odišli na hríby alebo túry a viac sa nevrátili", hovorí. Polícia do dnešného dňa nenašla nezvestných v tríbečských horách živých ani mŕtvych. Na zoznam podivuhodne stratených ľudí sme nenarazili ani v archíve policajného zboru. Podľa Jozefa Kromerinského, zástupcu riaditeľa z odboru pátrania na Policajnom prezídiu SR, aktívne pátranie po nezvestných sa vedie 20 rokov.