Bolo by to iste veľmi užitočné pre všetkých ľudí, ale žiak si predsa len častejšie nevie poradiť sám. Ayers a kol. vypracovali typológiu zvládania záťaží pre deti -- žiakov základných a stredných škôl. Rozlišujú tieto stratégie zvládania (copingu):
1. aktívne stratégie zvládania -- plánovanie, premýšľanie o spôsoboch riešenia problému, návrhy alternatív riešení, premyslenie dôsledkov jednotlivých riešení, uskutočnenie riešení, skúšanie novších riešení. Snaha zmeniť situáciu zmenou seba alebo prostredia, problému. Uvažovanie o situácii pozitívnym spôsobom smerujúcim k minimalizácii problému a jeho dôsledkov. Použitie heuristických postupov napr. DITOR -- definuj problém -- zožeň informácie -- tvor riešenia -- ohodnoť riešenia -- realizuj vybrané riešenia
2. stratégie hľadania podpory -- vyhľadávanie iných ľudí, ktorí môžu pomôcť pri riešení problému. Je to hľadanie rady, informácie, pomoci, emocionálnej podpory. Vyhľadávanie ľudí, ktorí nás vypočujú, prejavia porozumenie a pomôžu prekonať negatívne city
3. stratégie rozptýlenia -- snaha vyvinúť fyzické úsilie, ktorým sa zbavíme negatívnych emócií. Citové preladenie. Fyzické cvičenie, umenie napr. hudba, tanec, zábava, fyzická relaxácia, hra. Snaha "zabudnúť" na problém prostredníctvom rozptyľujúcich aktivít
4. únikové stratégie -- úsilie zavrhnúť stresovú situáciu tým, že sa od nej dištancujeme ("nič sa nedeje", "mňa sa to netýka", "a čo...") alebo sa vzdávame ("nech sa deje čo sa chce..."). Ide tiež o kognitívne úsilie zavrhnúť premýšľanie, úvahy a rozhovory o probléme použitím fantázie, denného snenia, predstáv o zlepšení situácie.
Opakovane zisťujeme, že naši žiaci a študenti nevyužívajú dostatočne aktívne stratégie zvládania záťaže. V spomínanom výskume L. Sokolovej stratégie vyhýbania priznalo až 67 percent žiakov, potom nasledovali aktívne stratégie (66 %), stratégie rozptýlenia 55 % a stratégie pomoci, podpory len 43 % žiakov. Za pozitívne stratégie sa považujú najmä aktívne stratégie a stratégie vyhľadávania pomoci, sociálnej, emocionálnej podpory. (do)