Pretáčanie pedálov v pravidelnom tempe a monotónny bzukot reťaze. Hladká asfaltová cesta strácajúca sa na modrom obzore. Po pravej strane gabčíkovské vodné dielo, naľavo malebná dedinka Hamuliakovo s kostolnou vežou nakrivo. Škrekot bielych čajok a zabudnutá vôňa mora vanúca z lodí navodzujú stredomorskú atmosféru. V nohách 25 kilometrov, pred sebou ďalších 25. Cieľ? Vodné dielo Gabčíkovo.
Zázrak verzus kompa
Pre skúsených cyklistov je sto kilometrov dlhá trasa z Petržalky do Gabčíkova a späť malinou. "Ide o veľmi kvalitnú rovnú cestu bez hrboľov," vysvetľuje skúsený cyklista Marek, ktorý sa po nej -- v opačnom smere -- dostal až do bavorského Passau. Treba si dať však pozor na silnejší protivietor, ktorý dokáže poriadne skomplikovať život. Dunajské hrádze medzi Bratislavou a Gabčíkovom sa síce môžu podľa Juraja Hlatkého zo Slovenského cykloklubu pochváliť najkvalitnejším povrchom, prioritný je však protipovodňový charakter.
Tí, ktorým sa nechce šliapať k priehradnému múru, môžu využiť bezplatnú kompu z Kyselice do Vojky a vrátiť sa do Bratislavy po opačnej strane. Okamih, keď sa pomaly otvoria mohutné dvojkrídlové vráta plavebnej komory a z útrob priehradného múru sa vynorí loď, sa však oplatí vidieť.
Škoda, že sa tomu malému technickému zázraku aspoň sčasti nevyrovnajú doplnkové služby. Jeden stánok pochybného vzhľadu a pár metrov vzdialené toalety v nízkej sivej budove nie sú veľkým lákadlom.
Pečené hejky čakajú
Pre gurmánov na bicykli sú však k dispozícii početné reštaurácie v obciach lemujúcich Dunajskú cyklocestu. Rodinné podniky s niekoľkými stolmi či pribúdajúce reštaurácie ponúkajú za sympatické ceny výbornú domácu kuchyňu. Veľkým lákadlom sú pečené ryby -- hejky , ktoré v rôznej kvalite možno kúpiť v niektorom z početných stánkov nachádzajúcich sa priamo pri cykloceste. Ak nechcete nalačno pregĺgať s dráždivou vôňou v nose po hejkoch, treba sa "občerstviť" po Čunovo. Potom sú už stánky zriedkavosťou, ak vôbec. "Cena s pribúdajúcimi kilometrami však klesá," upozorňuje Marek.