Katastrofické predstavy o vývoji čohokoľvek sú veľmi vďačné -- tému čítania nevynímajúc. "Pôjde to k horšiemu a knihy zaniknú," tvrdili mnohí s príchodom a rozšírením filmu, rádia, televízie, internetu. "Teraz už nebude čítať nikto," báli sa príchodu kapitalizmu. Áno, ľudia možno čítajú o niečo menej beletrie, ale nie je to žiadna pohroma. Naopak, oproti osemdesiatym rokom sa rapídne rozšírila ponuka na pultoch kníhkupectiev.

Minulý týždeň uzrela svetlo sveta publikácia autorov Petra Valčeka a Pavla Rankova Čítanie 2006. Knižný záver zo štvrtého ročníka výskumov čitateľských zvyklostí Slovákov priniesol niekoľko zaujímavých výsledkov. Aj na ich základe môžeme povedať, či to ide s našou kultúrnosťou z kopca alebo to nie je až také zlé.

Nie je to veľa, ale ani málo
Prešlo už pätnásť rokov odvtedy, čo Rudolf Lesňák vytvoril syntézu výskumov čítania od 60. do 80. rokov. V práci Horizonty čitateľskej kultúry uviedol, že množstvá jednotlivých typov čitateľov beletrie sú relatívne stabilné. Počet sústavných čitateľov, pravidelných čitateľov, zriedkavých čitateľov a tých, ktorí nečítajú vôbec, sa po celý čas udržiaval v pomere 20 : 20 : 30 : 30.
Valček s Rankovom vo svojom výskume z roku 2003 narazili na horšie čísla. Dramaticky sa zmenšila skupina ľudí, ktorí krásnu literatúru čítajú zriedkavo, a narástol počet ľudí, ktorí nečítajú vôbec. Trend pokračoval aj v tomto roku a dnešné rozloženie jednotlivých skupín je približne 20 : 22 : 17 : 40.
Podľa Valčeka však nejde až o taký zlý trend. "Jednotlivé skupiny zapadajú do dlhodobej štruktúry čitateľov. Nastal síce posun v neprospech čítania beletrie, ale naše výskumy potvrdzujú, že čitatelia presunuli svoj záujem z beletrie na odbornú literatúru a literatúru faktu," upozorňuje Valček.
Celkový obraz kultúry čítania beletrie teda nie je vôbec katastrofálny.

Menej psychológie
Spomínané staršie výskumy brali do úvahy len čítanie románov či básní. Kultivovanosť však možno posudzovať aj podľa návyku čítať náročnejší odborný text či dennú tlač. S trochou zjednodušenia môžeme konštatovať, že sa potvrdila vzájomná väzba medzi čítaním beletrie a odbornej literatúry. Fakt, že človek číta Dana Browna, nemusí znamenať, že nemôže siahnuť aj po serióznejšej knihe o kryptografii či symboloch.
Z výskumu tiež vyplynulo, že tí, ktorí beletriu nečítajú, v niektorých iných typoch čítania vôbec nezaostávajú za čitateľmi románov. Ten, kto po románe ani nesiahne, často číta iné knihy. Výskumníci zistili, že v roku 2006 -- čo sa týka odbornej literatúry -- ľudia najradšej siahajú po publikáciách z oblasti prírody, zdravovedy, histórie, záhradkárstva či kuchárskych knihách.
Podľa Valčeka však nastal závažný pokles záujmu o literatúru o partnerských vzťahoch, psychológii a výchove detí. Druhým vážnym signálom je fakt, že sa ľudia stali v sledovanom období skeptickejší -- čoraz menej si ich myslí, že štúdium odbornej literatúry zlepší ich šance na lepšie zamestnanie. "Keby sme tento vývin považovali za trvalý, ovplyvní čítanie odbornej literatúry a následne aj jej predaj," dodáva Valček.

Kto je kto
Čítanie patrí k aktivitám, ktoré si vyžadujú pomerne veľa času. Asi tretina Slovákov číta denne pol hodiny až hodinu a ďalšia tretina číta od jednej do dvoch hodín. Sú dokonca takí (necelá sedmina), ktorí nad rôznymi textmi strávia viac ako dve hodiny denne.
V tejto súvislosti je zaujímavé sledovať jednotlivé skupiny obyvateľstva. Aj pri najnovšom výskume sa potvrdilo, že žien -- čitateliek krásnej literatúry, je niekoľkonásobne viac ako mužov čitateľov. K najhorlivejším knihomoľom patria ľudia medzi osemnástym a dvadsiatym deviatym rokom života (viac ako dve hodiny denne číta 19 percent) a starší ako 45-roční. Opakovane sa potvrdila veľká priepasť vo vzťahu k čítaniu beletrie z hľadiska vzdelania. Na jednej strane sú ľudia s ukončeným vysokoškolským a stredoškolským vzdelaním, na opačnej vyučení a tí, ktorí skončili len základnú školu.
Vplyv má, samozrejme, aj rodinná tradícia. "V staršom výskume sa potvrdila jednoznačná korelácia medzi veľkosťou rodičovskej knižnice a čitateľskými návykmi detí. Keď rodičia čítajú viac, čítajú viac aj deti," konštatuje Valček.
"Keby som mal na to čas," povzdychne si nejeden z nás pri zmienke o knihách. A má čiastočne pravdu. Z výsledkov výskumu vyplýva, že najviac čítajú tí, ktorí zamestnaniu či podnikaniu venujú štyri až šesť hodín denne. Naopak, tí, ktorí pracujú viac ako 10 hodín, čítajú menej. Paradoxne sa to však týka aj tých, ktorí v práci strávia menej ako štyri hodiny.

Televízia? Žiaden problém
K reálnym problémom širokej skupiny ľudí patrí informačný stres a informačná preťaženosť. Traja z piatich ľudí cítia, že sa na nich z médií valí množstvo informácií, ktoré nedokážu spracovať. Tento nadbytok však neuspokojuje potreby respondentov. Najväčší deficit pociťujú ľudia v oblasti informácií o kultúre a umení (26 percent z tých, ktorí informácie nestačia spracovať).
Aj keď sa veľa hovorí a píše o negatívnom, ba až zhubnom vplyve televízie a internetu, odborníci s tým nesúhlasia. Podľa Valčeka výskum zbúral mýtus, že televízia vytláča čítanie: "Ukazuje sa, že to tak nie je. Aj medzi patologickými televíznymi divákmi, ktorí strávia pred obrazovkou v priemere viac ako štyri hodiny denne, je rovnaký podiel čitateľov a nečitateľov ako medzi ľuďmi, ktorí televíziu sledujú menej vášnivo." A internet? Výskumníci zistili, že vlastníci počítačov čítajú beletriu i odbornú literatúru viac ako tí, ktorí počítač doma nemajú.

Čitatelia = verejnosť
Možno sa to nezdá, ale čítanie nie je banálna činnosť. Aj keď nemôžeme spochybňovať jeho emocionálnu a socializačnú funkciu, podľa nemeckého sociológa Jurgena Habermasa malo v čase nástupu kníhtlače a neskôr novín vplyv aj na vytváranie verejnosti a verejnej mienky. Čítanie prispelo k schopnosti uvažovať o sebe ako o charaktere, o plánoch do budúcnosti, o svojich chybách. "Tento okamih osamotenia a uvažovania bol podmienkou, aby sa človek mohol angažovať aj verejne. Vďaka tomu sa mohol postaviť pred ostatných a obhajovať svoj názor. Bez čítania by sa to nestalo," píše Habermas.
Čítané slovo dovoľuje kritický odstup a predstavuje návyk kritického posudzovania informácií. V spojitosti s výskumom teda môžeme povedať, že to s nami nie je až také zlé.