Drahé kovy sú tohtoročnými hviezdami surovinových trhov. Platina už prerazila hladinu 1 000 dolárov, čo je toľko, ako naposledy pred 26 rokmi. Podobne jagavo žiari aj zlato, ktorého cena prekonala hranicu 500 dolárov za trójsku uncu. Zvýšili sa aj ceny striebra a paládia. Odborníci pritom počítajú s ďalším rastom. Nasvedčuje tomu nielen rastúci dopyt v Indii a Číne, ale aj čoraz väčší záujem západných investorov.
Platina a paládium
Na strane ponuky v prípade platiny už pre pohyb neexistuje nijaký priestor. "Takýto vývoj zaznamenávame siedmy rok za sebou," poznamenáva Peter von Zahn, pracovník juhoafrickej firmy Anglo Platinum. Z juhu Afriky pochádza až 77 percent svetovej produkcie. Podľa Hansa-Güntera Rittera z obchodnej spoločnosti Heraeus majú veľký vplyv na rast cien platiny aj špekulatívne nákupy -- cieľom týchto síl na trhu je prekonanie historickej hranice 1047,50 USD, ktorú platina dosiahla v roku 1980. V druhom polroku 2006 ráta Ritter s poklesom až na 850 dolárov, pretože automobilový priemysel sa pri výrobe katalyzátorov už do značnej miery preorientoval na používanie paládia. Až 48 percent platiny v súčasnosti spotrebúva automobilový priemysel.
Obľuba paládia sa však zvyšuje aj pri výrobe šperkov, predovšetkým v Číne. V najľudnatejšej krajine sveta sa spotreba uvedeného kovu v tomto roku zvýšila o celých 71 percent na 1,2 mil. uncí. Ritter je v cenovej predpovedi paládia opatrný a pre rok 2006 uvažuje s pohybom v rozpätí 225 -- 350 dolárov.
Zlato
Aj renesancia zlata má viacero dôvodov. Na jednej strane žltý diabol profituje zo strachu pred inflačnou špirálou, keď mnohí investori považujú tento kov za "bezpečný prístav na rozbúrenom finančnom mori". Aj v tomto prípade však zohráva rolu neprestávajúci hlad výrobcov klenotov. Napríklad len dopyt v Číne vzrástol tohto roku v porovnaní s rokom 2004 o 14 percent. Produkcia zlata súčasne v celosvetovom meradle poklesla najviac za posledných štyridsať rokov.
Mnohí experti preto zlato ako predmet investovania stále favorizujú. Pierre Lassonde, riaditeľ najväčšej ťažiarskej spoločnosti na svete (Newmont Mining), v závere minulého týždňa vyslovil predpoveď, že v najbližších piatich až siedmich rokoch sa cena zlata dostane až nad hranicu 1 000 dolárov za uncu. Začiatkom roka 2006 podľa neho prekročí cenu 525 dolárov.
Predpokladom uskutočnenia takéhoto scenára je podľa zhodnej mienky odborníkov správanie sa centrálnych bánk, najmä ich rozhodnutia nepredávať už ďalej zlaté zásoby. V poslednom roku predali zo svojich depozitov len 475 ton zlata, čo je asi 15 percent svetovej produkcie. Ak by názor zmenili a zlato ďalej predávali, Craig Fergusson z novozélandskej spoločnosti Australia & New Zealand Banking Group v najbližších troch mesiacoch predpovedá pokles cien zlata na 455 dolárov za uncu.
Cena zlata sa prvýkrát od decembra 1998 dostala nad hranicu 500 dolárov za trojskú uncu. Analytici a obchodníci zdôvodňujú zlatú horúčku obavami investorov z geopolitického napätia a hrozby inflácie. Smerom nahor sa pustila aj platina, ktorá od roku 1980 prvýkrát prekonala hranicu tisíc dolárov, keď nasledovala rast hodnoty zlata.
Zlato sa pri obchodovaní v Ázii dostalo na 502,30 dolára, neskôr sa situácia stabilizovala a vzácny kov klesol opäť pod magickú hranicu. "Ľudia hľadajú alternatívne investície k dolárovým inštrumentom. Očakávanie inflácie v budúcom roku je veľmi vysoké," povedal pre agentúru Reuters Albert Cheng zo spoločnosti World Gold Council. Je to zaujímavé, nakoľko OECD má opačný názor. Podľa včera zverejnenej správy tejto organizácie by sa naopak rast cien mal spomaliť. V USA z 2,5 percenta v roku 2006 na 2,3 percenta v nasledujúcom roku. V eurozóne by mala na budúci rok inflácia klesnúť z 1,8 na 1,7 percenta.
Výrobcovia zlatých šperkov a spotrebitelia zlata budú pravdepodobne potrebovať čas, aby sa prispôsobili vyšším cenám, pretože len v tomto roku si zlato pripísalo 14-percentné zhodnotenie. Zo skúseností ľudia viac kupujú zlato, keď je drahšie, ako keď je lacné. Cena zlata nerastie len vďaka záujmu zo strany špekulantov, ale aj vďaka vyššej reálnej spotrebe. V treťom kvartáli totiž celosvetový dopyt po zlate dosiahol 838 ton, čo je o sedem percent viac, ako v rovnakom období minulého roka.
Aj napriek tomu, že sa očakáva mierny pokles ceny žltého kovu kvôli vyberaniu časti ziskov, výrazný prepad pravdepodobne nenastane. Dôvodom na rast cien komodít je aj to, že investori diverzifikujú svoje portfólio. Meny a akcie nie sú podľa viacerých investorov dostatočne hodnoverné, a keďže vidia lepšie výnosy, majú o ne aj vyšší záujem.
Priblíženie sa k 500-dolárovej hranici podnietilo ďalších hráčov na burze. Podľa najnovšej správy Komisie pre obchodovanie s kontraktmi futures na komodity sa počet kontraktov minulý týždeň zvýšil o 33-tisíc na takmer 163-tisíc. Naopak, v Indii, ktorá je najväčším spotrebiteľom zlata, sa denný import dostal na 200 až 300 kg z bežných 1,5 tony kvôli vysokým cenám.
Barclays Capital odhaduje, že nárast investícií do komodít v tomto roku len prostredníctvom investičných fondov predstavuje sedem percent a dosiahol 4,9 miliardy dolárov. Aj napriek tomuto úctyhodnému číslu je komoditný trh neporovnateľné menej atraktívny, keďže americké fondy investovali do rôznych inštrumentov do konca septembra 8,59 bilióna dolárov.
Plôška
História vývoja ceny zlata
August 1971 -- Prezident USA Richard Nixon zrušil vymeniteľnosť dolára za zlato v pomere 35 USD/unca.
August 1972 -- devalvácia dolára na 38 USD/unca.
Máj 1973 -- zlato už stojí 42,22 dolára.
Január 1980 -- zlato dosahuje rekordných 850 dolárov.
August 1999 -- pokles na 251,70 USD, pretože centrálne banky sa zbavujú rezerv.
Október 1999 -- zlato si polepšilo na 338 dolárov, potom, čo 15 centrálnych bánk stanovilo limity na zlato.
December 2003 -- zlato sa obchoduje už za 400 dolárov.
November 2005 -- unca zlata je krátko na hodnote 502,25 dolára.

Zdroj: World Gold Council)