... (1882), dielo francúzskeho maliara a grafika Odilona Redona (22. apríla 1840 - 6. júla 1916) dnes visí v newyorskom Múzeu moderného umenia. Redon bol jednou z najcharakteristickejších postáv symbolizmu. Narodil sa v Bordeaux, vyrastal u svojho strýka v Peyrelebade. V tejto oblasti, známej výborným červeným vínom, vznikli prvé umelcove pastely. Krajina, plná nezvyčajného svetla a tieňov, zrodila fantastické a fantazmagorické sny a vízie, ktoré sa objavovali v jeho dielach počas celého života. Kreslil od desiatich rokov, v pätnástich začal výtvarné umenie študovať. Neskôr - na žiadosť svojho otca - presedlal na architektúru, prijímacie skúšky na École des Beaux-Arts sa však skončili neúspechom a epizódu s architektúrou uzavreli.

Spočiatku sa Redon - maliar a grafik - sústredil na čiernobielu kresbu, lepty a litografie. Farby objavoval až od polovice 90. rokov 19. storočia. Zaujímal sa o japonské výtvarné umenie, literatúru, botaniku - a všetko zužitkoval vo svojom diele. Zblížil sa so symbolistickými básnikmi, mnohé z ich prác previedol do vizuálnej formy. Ilustroval Flaubertovo Pokušenie svätého Antona, ale aj dielo Edgara Allana Poea, pri ktorom vychádzal z prekladov Charlesa Baudelaira a Stéphana Mallarmého.

Litografia Eye-balloon pochádza z cyklu šiestich listov, ktoré Redon venoval práve Poeovi. Autor vzdáva hold americkému básnikovi a jeho zaujatiu pre všetko nadprirodzené. Názov, ktorý je slovnou hračkou, len ťažko preložíme do slovenčiny (eye-ball - oko, eye-balloon - očný balón?). Nezvyčajný balón, v ktorom kôš nahradila hlava na tanieri, sa vznáša nad ponurou krajinou... Redon doplnil dielo poetickým podtitulom: "Oko sa krúti ako nejaký glóbus smerom k nekonečnu." Motív oka sa u Francúza vyskytuje často: otvorené je preňho symbolom poznania, zatvoreným hľadí dovnútra, obracia sa k životu duše, k náladám a emóciám, k tajomstvám samoty. Napokon, ako pravý symbolista, považuje za správny obsah umenia práve toto - to, čo je očiam okolia ukryté. Svet vonkajších vnemov je síce bohatý, no neúplný. "Pravda má dve tváre," hovorí Redon. "... sú stále protikladné a navzájom sa dopĺňajú. Vizuálna, konkrétna skutočnosť, bez ktorej každá predstava o abstrakcii zostane iba určitým chvením. Na druhej strane fantázia, obrovské sféry našich prekvapivých snov, bez ktorých by dielo bolo bezcieľne a bezúčinné." Symbolisti chceli u divákov dosahovať psychologický efekt. Lietajúca, no pritom zvláštne nehybná očná buľva obrátená stĺpkom, cieľ neminula. Slabšie povahy by si ju nad posteľ určite nezavesili.