Od oranžovej revolúcii na Ukrajine prešli dva roky. Čo sa za ten čas udialo v ekonomike našich východných susedov zhodnotil pre HN expert Ukrajinského centra ekonomických a politických výskumov Razumkova Vasyľ Jurčišin.
Čo priniesli posledné dva roky ukrajinskej ekonomike?
-- Tieto dva roky po oranžovej revolúcii boli v našej ekonomike veľmi protirečivé. S pokusmi o jej väčšie otvorenie zaviedol sa celý systém rôznych opatrení, ktoré zapustili nie veľmi dobré mechanizmy. Spomedzi nich by som spomenul najmä návrhy o potrebe reprivatizácie.
To predsa sľuboval počas prezidentských volieb pred dvoma rokmi aj Viktor Juščenko.
-- Pôvodne to však bola myšlienka bývalej premiérky Julije Tymošenkovej. Chcela to pritom zrealizovať opäť na neprehľadnom základe. Množstvo biznismenov bolo postavených pod spochybnenie ich legitimity. Juščenko totiž na jednom z verejných podujatí oznámil, že existuje zoznam tritisíc podnikov, ktoré sa majú reprivatizovať.
Vo funkcii premiérky to aktívne presadzovala aj Tymošenková.
-- Skutočnosť, že sa očakáva masová reprivatizácia, veľmi silne psychologicky zaútočila na biznis. Príčinou toho bol aj príchod socialistov do vtedajšej vlády, ktorých zástupkyňa Valentyna Semenjuková sa stala predsedníčkou Fondu štátneho majetku. S tým to bolo tiež zviazané. Za dva roky sa privatizácia v podstate pozastavila. Čiže nástroj ako efektívny vlastník prostredníctvom privatizácie. V minulom aj v tomto roku plán príjmov z privatizácie dosiahol okolo desať percent, ak neberieme do úvahy mimoriadny predaj veľkej oceliarne Kryvorižstaľ (dnes už Mittal Steel Kryvyj Rih).
Bol to vlastne jediný prípad reprivatizácie na základe rozhodnutia súdu s rekordným príjmom z predaja.
-- S príchodom premiéra Jurija Jechanurova sa vlani v septembri skončili aj úvahy o reprivatizácii. Dôležitým momentom v rozvoji ekonomiky sa stala potom otázka prípravy na vstup do Svetovej obchodnej organizácie. V tom čase sa značne zaaktivizovala, pričom Európska únia a USA na prelome minulého a tohto roka priznali štatút trhovej ekonomiky na Ukrajine.
Čo stojí ešte za povšimnutie v tomto období?
-- Za účasti premiérky Tymošenkovej sa začala a pri premiérovi Jechanurovi pokračovala deregulácia. Prijali sa rôzne opatrenia na uvoľnenie podnikania, hoci aj tie mali protirečivý charakter. Napríklad systém zjednodušeného zdaňovania s určitým odvodom dane a nie celej sumy najprv odstránili a potom ho znova obnovili. Vláda tak vlastne nemala jednotný koncepčný pohľad na rozvoj ekonomiky.
Kto to presadil?
-- Bola to idea vtedajšieho ministra financií Viktora Pynzenyka zameraná na zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu. Charakteristický pre oba roky bol aj značný rast minimálnych miezd, penzií a sociálnych výdavkov. V štruktúre príjmov obyvateľstva bol vlani podiel rôznych sociálnych transferov vyšší ako podiel samotných miezd. Z jednej strany to bolo pochopiteľné, lebo na Ukrajine stále žije veľké množstvo obyvateľstva s nízkymi príjmami. Z druhej strany to však značne zaťažovalo rozpočet.