Paragraf 156 bod 9 Obchodného zákonníka pripúšťa obmedzenie prevoditeľnosti akcií na meno. Stačí ustanoviť dôvody odmietnutia a lehotu rozhodnutia. Takéto znenie zákona umožňuje väčšinovým akcionárom (prostredníctvom nimi dosadených členov predstavenstva a dozornej rady) obmedzovať práva drobných akcionárov, konkrétne ich ústavné právo slobodne nakladať so svojim súkromným majetkom (akciami). Je zákon č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) v súlade s Ústavou SR?
V akciových spoločnostiach s relatívne uzatvorenou akcionárskou štruktúrou sa neraz akcionári ponímajú ako spoločníci pri výkone podnikateľskej činnosti, teda nielen ako investori, ktorí prostredníctvom akcií vložili svoj kapitál do akcií emitovaných spoločnosťou. Dôsledkom takéhoto ponímania je snaha akcionárov kontrolovať prípadný vstup ďalších osôb ako akcionárov do spoločnosti. Takáto snaha o kontrolu nad nadobúdaním akcií spoločnosti tretími osobami by mala byť pritom vyvažovaná záujmom všetkých akcionárov relatívne voľne disponovať svojimi akciami ako majetkovou hodnotou, ktorá by stanovením obmedzenia v disponovaní s ňou stratila časť svojej trhovej hodnoty.
Obmedzenie prevoditeľnosti akcií je závažným zásahom do obsahu vlastníckeho práva akcionára, sťažujúce mu podstatným spôsobom disponovať ním vlastnenými majetkovými hodnotami. Obmedzenie prevoditeľnosti akcií má pritom vo väčšine prípadov aj negatívny vplyv na trhovú hodnotu akcií. Je pritom potrebné v tejto súvislosti konštatovať, že v zmysle § 29 ods. 1 písm. c) zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov môže byť cenný papier prijatý na obchodovanie na burze cenných papierov výlučne iba v prípade (okrem iných podmienok), ak nie je obmedzená jeho prevoditeľnosť.
Problémy môžu nastať najmä v prípade, ak obmedzenie prevoditeľnosti akcií je prijaté zmenou stanov až v priebehu existencie spoločnosti, teda za stavu, keď sú akcie rozdelené medzi akcionárov, ktorí do spoločnosti vstupovali za iných podmienok a ich vlastnícke právo k akciám, nadobudnuté na základe prevodu od pôvodného akcionára alebo na základe upísania akcií, malo iný obsah a kvalitu.
_________________________________________________________________________________________
Spoločnosť by teda mala pri úvahe o zakotvení obmedzenia prevoditeľnosti akcií vziať do úvahy nasledovné otázky:
a) možnosť kontroly identity budúcich akcionárov
Spoločnosť pri stanovení obmedzenia prevoditeľnosti akcií by mala brať do úvahy účel, ktorému by takéto obmedzenie malo slúžiť. Ak teda akcionári spoločnosti, resp. spoločnosť sama, majú záujem svojím rozhodnutím negovať prevod akcií na osobu, o ktorej prítomnosť v akcionárskej štruktúre nemajú záujem alebo jej prítomnosť v akcionárskej štruktúre nie je z rôznych dôvodov vhodná, mali by zakotviť do stanov spoločnosti povinnosť akcionára, ktorý má záujem uskutočniť prevod svojich akcií, požiadať o predchádzajúci súhlas s prevodom a to spolu s uvedením prípadného nadobúdateľa týchto akcií.
b) možnosť prevodu akcií na tretiu osobu v prípade, ak zostávajúci akcionári alebo spoločnosť sama nemá záujem tieto akcie nadobudnúť
Jednou z možností, ako zachovať akcionársku štruktúru spoločnosti, je zakotvenie predkupného práva súčasných akcionárov. Rovnako Obchodný zákonník umožňuje nadobúdanie vlastných akcií spoločnosťou za podmienok stanovených § 161a, pričom nie je vylúčené, aby jednou z možností, keď spoločnosť môže nadobudnúť vlastné akcie, bol prípad nadobúdania akcií na základe prevodu od akcionára a to na základe predkupného práva spoločnosti samotnej.
Ak teda pri záujme o prevod akcií akcionára nie je využité predkupné právo príslušných subjektov, spoločnosť, resp. jej akcionári, by mala zvážiť aké sú jej priority a v súlade s nimi konať; do úvahy prichádza tak súhlas s prevodom akcií a tým aj súhlas so zmenou akcionára, nadobudnutie akcií spoločnosťou a následné zníženie základného imania, príp. prevod akcií spoločnosťou a následný prevod na "vhodný" subjekt, prípadne aj na zamestnancov spoločnosti.
c) platba kúpnej ceny v prípade prevodu akcií na súčasných akcionárov alebo na spoločnosť
Stanovy spoločnosti nevstupujú do obsahu zmluvných vzťahov medzi akcionármi ako prevodcami a tretími osobami ako nadobúdateľmi akcií. Ak však akcie nadobúda spoločnosť sama a nejde pritom o nadobudnutie akcií podľa § 161b Obchodného zákonníka, nadobudnutie akcií podlieha schváleniu valným zhromaždením, ktoré zároveň musí určiť podmienky nadobudnutia vlastných akcií, medzi ktoré patrí okrem iného aj určenie, pri odplatnom prevode, najnižšiu a najvyššiu cenu, za ktorú možno akcie nadobudnúť. Určenie minimálnej ako aj maximálnej ceny pri prevode na spoločnosť chráni tak prevodcu, ktorému je garantovaná minimálna cena za akcie emitované spoločnosťou ako aj spoločnosť samu a jej akcionárov a to určením maximálnej hodnoty, za ktorú možno tieto akcie nadobudnúť.
d) možnosti zabezpečenia kúpnej ceny v prípade prevodu akcií
Rovnako ako pri riešení vyššie uvedenej otázky, aj v tomto prípade je potrebné konštatovať, že otázka zabezpečenia splatenia kúpnej ceny za prevod akcií by v zásade nemala byť predmetom regulácie stanovami spoločnosti. Je však potrebné zdôrazniť, že stanovy spoločnosti by nemali v otázke formulovania obmedzenia prevoditeľnosti akcií byť formulované spôsobom, ktorý by umožňoval prípadné zneužitie na úkor akcionára, čo by mohlo spôsobiť prípadné negatívne dôsledky vo vzťahu k prípadnému nadobúdateľovi akcií.
Podmienky splatnosti kúpnej ceny v prípade akcií nadobúdaných spoločnosťou môžu byť rovnako stanovené uznesením valného zhromaždenia schvaľujúceho takýto prevod akcií. Ak akcie prevádza spoločnosť, podmienky splatnosti kúpnej ceny môžu byť rovnako, v záujme ochrany všetkých akcionárov a majetku spoločnosti, určené stanovami spoločnosti.
e) otázka splatenia dlhu akcionára, ktorý má záujem svoje akcie spoločnosti previesť na tretie osoby, voči spoločnosti
Prípadné pohľadávky spoločnosti voči akcionárovi môžu v zásade spočívať v dvoch rozdielnych právnych tituloch:
(i) nárok spoločnosti voči akcionárovi na splatenie emisnej hodnoty upísaných akcií,
(ii) nárok spoločnosti voči akcionárovi ako dlžníkovi z iného právneho titulu (napr. pôžička poskytnutá spoločnosťou, pohľadávka z "bežného" obchodno-právneho vzťahu.
V súlade s § 176 ods. 3 Obchodného zákonníka, "ak akcionár prevedie dočasný list na inú osobu pred splatením menovitej hodnoty akcií, ručí za splatenie zvyšku upísanej hodnoty akcií". V záujme riadneho splatenia základného imania spoločnosti a vyvarovania sa prípadným právnym následkom spojených s neplatením upísaných akcií spoločnosť môže v stanovách obmedziť prevod akcií až po splatení menovitej hodnoty prevádzaných akcií. Ak by tak však aj neurobila, ručenie za splatenie prevádzaných akcií by niesol nadobúdateľ akcií spoločnosti.
Rovnako spoločnosť môže podmieniť súhlas s prevodom splatením všetkých pohľadávok akcionára voči spoločnosti a to bez ohľadu na ich právny titul. Takéto obmedzenie prirodzene musí byť obsiahnuté v stanovách, vhodným pritom je aj určenie celého procesu vyslovovania súhlasu.
f) prevod všetkých akcií akcionára a prevod len časti týchto akcií
Môžu nastať prípady, keď pri kreovaní spoločnosti a tvorbe stanov, prípadne v procese ich zmeny akcionári, v záujme zamedziť rozdrobenosti obchodných podielov v spoločnosti a tým rozdrobenej štruktúre vlastníctva akcií emitovaných spoločnosťou pripustia prevod výlučne iba všetkých akcií akcionára a tým znemožnia prevod len časti ním vlastnených akcií. Takáto úprava sleduje najmä jednoduchší proces rozhodovania valného zhromaždenia spoločnosti bez potreby zvýšeného úsilia pri získavaní potrebnej väčšiny.
g) výnimky prevodu akcií spoločnosti na spriaznené osoby
Stanovy spoločnosti obmedzujúce prevod akcií môžu stanoviť výnimky z takýchto obmedzení. Výnimky sa môžu vzťahovať na prevody akcií tak na súčasných akcionárov, prípadne na osoby majetkovo alebo personálne prepojené so spoločnosťou. Pri nadobúdaní akcií spriaznenými osobami je pritom potrebné vziať do úvahy ustanovenie § 161f ods. 2 a to primerané použitie právnej úpravy nadobúdania vlastných akcií spoločnosťou aj na nadobúdanie vlastných akcií osobami ovládanými.
_______________________________________________________________________________
Obmedzenie prevoditeľnosti akcií môžu určiť výlučne iba stanovy spoločnosti
* Ak je prevoditeľnosť akcií podmienená súhlasom spoločnosti, stanovy musia zároveň určiť dôvody, pre ktoré môže spoločnosť odmietnuť udelenie súhlasu a lehotu, v ktorej je spoločnosť povinná rozhodnúť o žiadosti akcionára na udelenie súhlasu a oznámiť toto rozhodnutie akcionárovi. Právny poriadok SR pritom nevyžaduje (na rozdiel od niektorých iných právnych poriadkov), aby obmedzenie prevoditeľnosti akcií bolo zapísané na akciách (listinných). Obmedzenie prevoditeľnosti môže spočívať aj v iných skutočnostiach, napr. zriadením predkupného práva ostatných akcionárov.
* Dôvody odmietnutia súhlasu s prevodom akcií by pritom mali byť dostatočným spôsobom definované tak, aby nemohlo dochádzať k svojvoľnému odmietaniu prevodu akcií spoločnosťou. Akcionár pri vstupe do spoločnosti by mal vedieť, za akých podmienok je možné svoje akcie previesť na tretie osoby, a teda musí poznať dôvody, ktoré takýto prevod vylučujú. Svojvoľné odmietanie vyslovenia súhlasu s prevodom by preto nemalo požívať právnu ochranu.
Akcionár, ktorému bol súhlas s prevodom akcií odmietnutý s odvolaním sa na všeobecne formulovaný dôvod odmietnutia uvedený v stanovách, sa stále môže domáhať na súde uloženia povinnosti vyslovenia súhlasu s prevodom a nahradenie prejavu vôle; na druhej strane je však potrebné konštatovať, že takáto cesta je pomerne zdĺhavá a najmä v prípadoch drobných akcionárov značne neefektívna.
* Lehota, v ktorej je spoločnosť povinná rozhodnúť o žiadosti akcionára by nemala byť neprimerane dlhá. Primeranosť lehoty by mala byť sledovaná v nadväznosti na pravidelnosť zasadania orgánu spoločnosti, ktorý o súhlase s prevodom rozhoduje, nie je teda vylúčené, aby takáto lehota bola stanovená až na niekoľko mesiacov. Na porovnanie, česká právna úprava stanovuje lehotu dvoch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti akcionára, v prípade, ak príslušný orgán v tejto lehote nerozhodne, platí právna fikcia, že súhlas bol udelený.
* Ak teda obmedzenie prevoditeľnosti akcií je prijaté na základe stanov až v priebehu existencie spoločnosti, akcionár má právo domáhať sa na súde vyslovenia neplatnosti uznesenia prijímajúceho nové znenie, resp. zmenu stanov v prípade, ak tak dôvody na odmietnutie súhlasu s prevodom akcií sú formulované neprimerane všeobecným spôsobom, prípadne ak je lehota, v ktorej je spoločnosť povinná rozhodnúť o žiadosti akcionára, neprimerane dlhá.
* Ak stanovy neurčia inak, o udelení súhlasu na prevod akcií na meno rozhoduje predstavenstvo spoločnosti; stanovy spoločnosti teda môžu toto rozhodnutie vyhradiť dozornej rade spoločnosti, prípadne aj valnému zhromaždeniu spoločnosti.
* Rozhodnutie o udelení, resp. neudelení súhlasu na prevod akcií musí byť akcionárovi oznámené spoločnosťou v písomnej forme. Nie je pritom vylúčené, aby takéto rozhodnutie bolo na základe stanov oznamované aj potenciálnemu nadobúdateľovi, nepatrí to však medzi kogentné podmienky, ktoré musí spoločnosť splniť. Oznámenie akcionárovi by malo byť adresované na jeho adresu zapísanú v zozname akcionárov, resp. oznámené spoločnosti.
* Ak príslušný orgán spoločnosti nerozhodne o žiadosti akcionára o udelenie súhlasu v lehote ustanovenej stanovami, platí, že súhlas bol udelený. Fikcia súhlasu znamená, že zmluva o prevode akcií, ak bola platne uzatvorená, sa stáva aj účinnou a spoločnosť je povinná nadobúdateľa zapísať do zoznamu akcionárov, nadobúdateľ pritom nadobúda práva akcionára v deň nasledujúci po dni, ktorý bol posledným dňom lehoty na prijatie rozhodnutia. Ak k uzatvoreniu zmluvy o prevode akcií došlo až po tomto dni, zmluva sa môže stať účinnou kedykoľvek, v zmysle jej obsahu; vo všetkých týchto prípadoch však nemožno opomenúť skutočnosť, že v súlade s § 156 ods. 7 Obchodného zákonníka na účinnosť prevodu akcie na meno voči spoločnosti sa vyžaduje zápis zmeny osoby akcionára v zozname akcionárov.
* Obchodný zákonník stanovuje objektívnu zodpovednosť spoločnosti za porušenie povinností spojených s rozhodovaním o udelení súhlasu na prevod akcií spoločnosti. Škoda pritom akcionárovi môže vzniknúť najmä v spojení s jeho zmluvným vzťahom s budúcim nadobúdateľom akcií, vznik inej škody možno ťažko reálne predpokladať.
* Ak spoločnosť odmietne udeliť súhlas s prevodom akcií, je povinná na žiadosť akcionára tieto akcie odkúpiť za cenu primeranú ich hodnote. Prekluzívna lehota na povinné odkúpenie akcií spoločnosťou je pritom jednomesačná a začína plynúť dňom, keď bolo akcionárovi doručené rozhodnutie spoločnosti o odmietnutí vyslovenia súhlasu s prevodom akcií.
Primeranosť hodnoty by sa mala odvíjať od ocenenia akcií znalcom. Znalec pri stanovení hodnoty musí postupovať v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty podniku. Vyhláška pritom rozoznáva štyri metódy ocenenia akcií (cenných papierov vo všeobecnosti) a to:
-- podnikateľskú,
-- majetkovú,
-- kombinovanú a
-- porovnávaciu.
Spochybnenie výšky primeranej ceny hodnoty akcií
* Výsledná hodnota akcie je závislá na objeme odčerpateľných zdrojov spoločnosti, majetkových a nemajetkových výhodách pre akcionára, vplyve na riadenie podniku a možnosti speňaženia akcií. Pri stanovení hodnoty akcie by mala byť zohľadnená výška vlastného imania spoločnosti.
* Ak spoločnosť odmietne odkúpiť akcie za primeranú cenu, splnenia tejto povinnosti sa akcionár môže domáhať prostredníctvom súdu. Možno sa pritom oprávnene domnievať, že akcionár sa môže rovnako domáhať, aby spoločnosť ustanovila znalca za účelom zistenia primeranej hodnoty akcií.
* Obchodný zákonník neurčuje subjekt, ktorý je povinný hradiť náklady spojené s určením primeranej ceny. Možnosti akcionára sú v tejto súvislosti podstatne obmedzené, nakoľko on sám nemá vo väčšine prípadov k dispozícii žiadne efektívne možnosti, ako zistiť všetky skutočnosti potrebné na riadne zistenie hodnoty akcií. V súlade s požiadavkou spravodlivosti by bolo, keby tieto náklady znášala spoločnosť, táto povinnosť by mala byť aj súdne vynútiteľná.
* Zákon rovnako nerieši ani prípadné spochybnenie výšky primeranej ceny zo strany dotknutého akcionára; vzhľadom na túto skutočnosť možno predpokladať, že v prípade súdneho sporu by náklady spojené so spochybnením určenia primeranej hodnoty akcií spoločnosťou znášala v prvotnom štádiu žaloba, teda dotknutý akcionár. V tejto súvislosti je však potrebné konštatovať, že sám akcionár nemá žiadnu možnosť zistiť, bez súhlasu spoločnosti, skutočnosti potrebné na určenie primeranej ceny v rozhodnej dobe. V prípade, ak by spoločnosť neuzatvorila s akcionárom zmluvu o prevode akcií za primeranú cenu, splnenia tejto povinnosti by sa mohol akcionár domáhať súdnou cestou.
Faktické obmedzenie vlastníckeho práva akcionára
Ďalšou dôležitou otázkou, ktorou sa Obchodný zákonník z pohľadu akcionára nezaoberá osobitne, je zakotvenie obmedzenia prevoditeľnosti akcií počas existencie spoločnosti, teda faktické obmedzenie vlastníckeho práva akcionára. Možno sa oprávnene domnievať, že v súlade s požiadavkou článku 20 ods. 4 Ústavy SR by bolo, aby Obchodný zákonník stanovil povinnosť spoločnosti podať, obdobne ako v prípade stiahnutia akcií z burzy cenných papierov, verejnú ponuku na kúpu všetkých akcií spoločnosti od akcionárov, ktorí nehlasovali za takúto zmenu stanov, prípadne iným obdobným postupom zabezpečiť, aby spoločnosť odkúpila od akcionárov, ktorí za takúto zmenu nehlasovali, ich akcie. Bez poskytnutia takejto právnej ochrany je možné uvažovať o tom, že takéto uznesenie valného zhromaždenia by bolo možné úspešne napadnúť žalobou o vyslovenie jeho neplatnosti. Takéto riešenie je však, vzhľadom na absenciu relevantnej judikatúry, čisto teoretické.