Hospodárstvo USA rástlo v prvom štvrťroku najpomalšie za posledné dva roky. Podľa prvého čítania údajov HDP ekonomika Spojených štátov za kvartál končiaci sa marcom narástla o 3,1 %. Zároveň sa potvrdili obavy z pokračujúceho rastu cien, ktoré sa centrálna banka od júna minulého roka snaží zabrzdiť pomalým, ale nepretržitým zvyšovaním úrokov. Jadrový index osobných spotrebiteľských výdavkov (CPCE), ktorý váži vývoj cien na základe štruktúry spotreby obyvateľstva, totiž rástol najrýchlejšie od konca roka 2001.
Reakcia devízového trhu zodpovedala zverejneným údajom. Obchodníci, ktorí veria, že Federálny rezervný systém (Fed) preferuje spomalenie alebo zastavenie zvyšovania úrokov v USA na podporu hospodárskemu rastu krajiny, reagovali predajom dolárov. Nižšie úroky totiž znamenajú nižší výnos na dolárovom aktíve. Naopak, investori, ktorí veria, že Fed bude pokračovať v zvyšovaní úrokových sadzieb aby zastavil infláciu, sa orientovali podľa silného rastu jadrového indexu PCE (vylučuje ceny potravín a energií) a nakupovali doláre. Na trhu, ktorý bol pred zverejnením údajov takmer bez pohybu na hodnote 1,2906 USD/EUR, sa to prejavilo skokovým posilnením dolára na denné maximum 1,2882 USD/EUR a následným denným minimom dolára na 1,2942 USD/EUR. O 17. hodine sa kurz pohyboval v strede denného pásma na 1,292 USD/EUR, takže americká mena bola na najlepšej ceste polepšiť si štvrtý deň v poradí.
Ani s napätím očakávaný údaj o HDP teda nedal odpoveď na otázku, aký postoj zaujme Federálna komisia pre operácie na voľnom trhu (FOMC) na jej zasadnutí na budúci týždeň. Očakáva sa, že odhlasuje zvýšenie úrokov o štvrť, s minimálnou pravdepodobnosťou o pol percentuálneho bodu. Kľúčová úroková sadzba v USA by tak mala dosiahnuť 3 alebo 3,25 %. Otázne je, či a akým tempom sa bude zvyšovať v ďalších mesiacoch. Medzi odbornou verejnosťou je však známe, že šéf americkej centrálnej banky Alan Greenspan pri meraní inflácie preferuje práve ukazovateľ CPCE, ktorý za prvý kvartál v zročnenom vyjadrení stúpol o 2,2 %, kým v predchádzajúcom kvartáli narástol iba o 1,7 %. Vyjadruje tak najsilnejšie inflačné tlaky od posledného štvrťroka 2001, keď CPCE vystúpil na 2,6 %. Oproti tomu rast hrubého domáceho produktu dosahuje dlhodobý priemer, aj keď bol pod 3,6-percentným odhadom analytikov. Naopak, zvýšenú pozornosť treba venovať rekordne nízkej miere úspor obyvateľov USA. Z disponibilných príjmov si domácnosti v prvom kvartáli odkladali iba 0,6 %, čo je ešte slabší údaj než v predposlednom kvartáli 2004 (0,7 %). Aby sa zastavila expanzívna spotreba domácností, bude musieť Fed pokračovať sprísňovaní menovej politiky, teda v zvyšovaní úrokov.
StoryEditor